Publikované: 14.06.2013
Ak diktátor Fico nôti, za doprovodu Fujaristu, prečo aj Peter Osuský.
Skutočnosť, že vládca Fico sa rúti po politickej ceste okamihu do večného zabudnutia, ešte nevytvára podmienky, aby ohlúpli všetci. Docent Fico dodnes nepochopil, že Mečiarom skonštruovaný štát beztrestného rozkrádania mu bol iba na krátky čas požičaný. Mečiar bol strojcom, mašinfuhrerom, a výpravcom, no Fico je iba posunovačom financií v línií kedysi splodenej kapitálotvornej skupiny.
Gašparovič už dávno zabudol, že niesol Ústavu Slovenskej republiky. Docent Fico nezabudol a dodnes je v zajatí vnemu získaného v Novembri 1989. Vtedy v strachopudstve si radšej „nič nevšímal“, a s obľubou číta článok IV. Komunistickej ústavy „O vedúcej úlohe strany“ so snom diktátorov.
Demontáž časti preambuly ústavy, cyrilo-metodského duchovného dedičstva, začali súčasní najvyšší ústavný činitelia neprávneho štátu. Neprejde dlhý čas, aby sa s príznačným konceptom triednej nenávisti pustili aj do ústavou garantovaných ľudských práv.
Rámec pre barbarstvo právne i moci i infúzie prítomnému neprávnemu štátu, v réžií predsedu vlády a účinkujúceho Gašparoviča, otvorilo vráta barbarstvu ducha. Preto nikoho nemôže prekvapiť, že aj na nižších úrovniach kontaminácie spoločnosti sa mu darí v kypriacom zdraví.
Šiesteho júna sa konalo Zasadnutie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy. Rokovalo sa aj o návrhu na prenájom pozemku, zopár metrov štvorcových, na umiestnenie súsošia Cyrila, Metoda a Gorazda.
Poslanci mesta návrh zmietli zo stola. Zhodili v čase, kedy všetci, ktorým je to blízke a s úctou i pokorou prijímajú posolstvo vierozvestcov so spomienkou na okrúhle výročie. A s ním aj tradície židovsko-kresťanskej, kde dominuje slovo Božie : „Na počiatku bolo Slovo“.
Z tridsaťšesť prítomných poslancov boli traja proti a jedenásť sa ich zdržalo.
Poslanec Osuský, SaS – NIE !
Poslanec Zaťovský, SDKÚ-DS – NIE !
Poslanec Greksa BPP, – NIE !
V júni roku 1968, dva mesiace pred okupáciou komunistov komunistami, sa Dominik Tatarka pýta, čo potrebuje Bratislava. A sám si aj odpovedá :
„Čosi, čo bude sväté“.
Všetci poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania či vyslovili nie, sa hlásia ku kultúrnemu odkazu spisovateľa Tatarku.
Má však chybu krásy. Je rovnako falošné ako faloš účelovosti práva prezentovaná triom Fico, Gašparovič,Macejková.
Urobili totiž urobili presný opak toho, čo Tatarka vyznáva vo svojich esejach a úvahách v knihe „Kultúra ako Obcovanie“.
„Treba nám chrámy, domy kultúry, stodoly, krčmy“ (modernizovať), buráca Tatarka.
Poslancom bratislavského magistrátu stačia krčmy. Parádne zmodernizované.
Keď som si niekoľkokrát prehrával a pozorne počúval prejav Petra Osuského v parlamente týchto dní, znela mi hudba Béthovena. A tlieskal som, pretože mi hovoril z duše.
Keď som si prečítal zápisnicu z hlasovania v mestskom parlamente a postoj pána Osuského a niektorých Frešových poslancov, spomenul som si na rok 1965.
Vtedy Ficovi podobný diktátor, Antonín Novotný, ostentatívne a demonštratívne vrátil osobný dar Matice Slovenskej s poznámkou : „Adresát neznámi“ !
Aj Slovenské dejiny po roku 1992 sú iba falošným záznamom udalostí, ktoré tu spôsobuje vládca Mečiar a jeho priekupníci s morálkou v kostýme docenta Fica a hudobného doprovodu dua Gašparovič-Macejková.
Ľudia sú jednoducho nepoučiteľní. Vedia a predsa chodievajú na vietnamsky trh, aby brakom prekrývali brak ducha doby, lebo „šetrnosť“ vedie do budúcnosti.
Rád sa pýtam. Pán Osuský, ak sa stanete prezidentom neprávneho štátu, Slovenskej republiky, bude potrebné z Preambuly slovenskej ústavy vyňať ustanovenie o Cyrilo-Metodského duchovného dedičstva a tak otvoriť Ficovi možnosť implantovať IV. Článok „O vedúcej úlohe strany Smer-SD“ ? Ste pripravený na takýto krok, aby docent Fico mal otvorenú cestu k súčasným ľudským právam ešte garantovaným ústavou ?
K rozmýšľaniu posielam odkaz môjho obľúbenca, Vladimíra Renčína :
„To jsme zase my, věrozvěsti Cyril a Metoděj. Tentokrát ale, v duchu doby, šíříme víru v peníze“.
Lebo, ako píše Dominik Tatarka – „Keď sú základné hodnoty ohrozené, znamená to, že zmizne strach o vlastný život“.
(+6 skóre, 12 hlasov)
Loading ...
Juraj Režo 
Juraj Poláček 
Daniel Nosky 
Ladislav Serenča 
Pavol Varga 
Magda Želeňáková 
Jozef Rajtar
Nestačí Ti socha Ďurčanského v Rajci ? Na kieho boha chcete stavať sochy tým, na ktorých 1000 rokov sama RKC kašlala ? Ktorých poslala do hája aj s ich žiakmi ? Aký odkaz ? Iba ak ten, že čo je to tá RKC ŠTB zač !
Koľko horkých problémov sužuje náš svet, Toľko bezvýznamných slov, toľko prázdnych viet. V politike, showbiznise, kultúre či v hudbe, Pozeráme, počúvame, je to smiešne smutné. Rokovania politikov reči, žiadny skutok, Po mierovych rozhovoroch znovu daľší útok. Atomové elektrárne rastú v ritme samby, V tichomorí vybuch**ú nukleárne bomby. A keď potom počujem Haberu či Žbirku, mám chuť poliať na nich benzín a zapáliť sirku. Ako zbaliť nové kur-vy, ťuťu muťu baby, všetky piesne iba o tom, že im nie je hamby! Hladom, smädom zomierajú deti v Somálsku, DJ Pi-ča v kľude skladá ódu na lásku. S vet sa míľovími krokmy do záhuby rúti A Habera za akousi kur-vou v piesni smúti. Žiaden rozum, pseudocit, to sú hvezdy popu, vymierajú koraly v moriach ťažia ropu. Kaman bejby, everybody, honolulu – SHIT! Ako môžu buze-ranti takto slepo žiť? Kto tu na mňa civí, nejaký debil z TV Pi-ču plnú gýču – no svojú rodnú rečú Vruty, breaky, obraty – vraj raper není doscatý Má stihomamné záchvaty a na všetkých je nasra-tý ref. Debilita prekvitá, do pretvárky odetá Za frázami schovaná, mládež nafetovaná Mósiš pridac reprák, bo si riadny žebrák On je vačší, jak pápež, kur-va brácho chápeš Zmyslom módy Hip Hop, je vyzerať Tip-top Hudbou plniť vrecká, oje-bá-vať malé decká Vaša hudba už je out, zapredaný underground Kur-vy, džúsy s tequilou, banda tupých debilov Toto je snáď sranda, každý robí granda Komformita, konzum, zbohom zdravý rozum Vitajte pri televízii, sledujete „reportáže zo sveta”, ruky na oči a vatu do uší. Stále tie isté obrázky utečencov, ľudí hladných, deti zdutých podvýživou. Ako je to možné v XX. storočí? Keď ti dávam odpoveď tak odchádzaš preč. Pažraví sme, tromfnúť Boha, lakomí sme, viac netreba. Hej ty, čo to vravíš, že sa ťa to netýka, srať na to, zmeňme tému, bavme sa o ženách. Načo miešať do života vlastné pocity, radšej ukáž, čo si mi dnes kúpil, drahý. Pažravý sme, zlou výchovou, lakomí sme, preč s tvojou dušou. Skryme sa – za kravaty, za obleky. Skryme sa – za naše výhovorky. Skryme sa – za pohodlie. Skryme sa – za nezáujem. Tony jedál v košoch a za hodinu umrie 1 800 detí hladom. Ďalšie nové auto v rodine stále túžiš mať viac, ako máš.
Co cert nechcel, uz viaceri si vsimli, ze dvaja rozni autori s roznymi menami na roznych blogoch napisali podobny clanok o Osuskom, pricom niektore vety a dokonca cele odseky su presne okopirovane. Tu je link na druhy clanok: http://pavolkaplan.blog.pravda.sk/2013/06/13/naco-je-zivot-ked-beru-to-co-je-najdrahsie/ Obaja ste rovnaki uboziaci ako ti smeraci, ktori dostavaju pokyny, ako hlasovat, co maju povedat a ani nevedia, o com rozpravaju. A vdaka nesvojpravnosti a lajdackej neschopnosti sa sami prezradia.
Ten pán je schopný v jednom článku posplietať Osuského s Ficom. Lebo mu vraj chýbajú sochy svätých. Pravda je inde. Tomuto okríženému demagógovi vadí, že Osuský bude kandidovať proti proruskému agentovi Čarnogurskému, ktorý je zároveň najlepšou Ficovou spojkou. Toľko o jeho motivácii a morálnej integrite pána Vargu, ktorý sa neštíti okydať slušného človeka. Týmto blogom bloger klesol medzi najspodnejšiu amorálnu katolícku spodinu.
Vargov blog na SME: http://pavolvarga.blog.sme.sk/
Reakcia BACHÁRA na dôchodku je pre mňa rovnako interesantná, ako pre zajaca klobása, súdruženko.
Čo si čakal od zapredaného a nenavistného luterana.
Ak by si autor blogu dal prácu a vypočul si moju (opakovanú) argumentáciu “zapredaného a nenávistného” luterána, tak by zistil, že som sa pri oboch prerokovaniach umiestnenia sochy na rozdiel od iných diskutérov nevyjadroval proti soche ako takej, ale výlučne proti jej podľa mňa nedôstojnému umiestneniu na električkovú križovatku. Na východnej terase bratislavského hradu je ako výsledok archeologického výskumu umiestnený obrys rannokresťanskej chrámovej stavby. Je to dôstojné miesto v dôstojnom prostredí národnej kultúrnej pamiatky. Ak sa toto umiestnenie, prezentované opakovane zapredaným atď. zdá autorovi menej vhodné, ako zmienená električková križovatka, zostáva mu jednoduché riešenie: vstať od počítača, kandidovať, získať dôveru voličov a v mestskom zastupiteľstve hlasovať podľa svojej panskej vôle. Ani Tatarku k tomu nepotrebuje…
Odpoviem Vám, pán Osuský netradične, jedným svojim blogom. Nerozdeľujem ľudí. No brojim proti kriveniu ústavy, takej malej slovenskej tradície založenej gašparovičom : Keď sa v Janove stretol žid s katolíkom a komunistom, nadlho bolo po živote. “Keď je Kristus Boh, potom židia strácajú nárok byť vyvoleným národom a sú iba zavrhnutia hodnými hriešnikmi.” Otváral si veľa nedeľných debát v tôni starej hrušky. Starý otec. “Ak Ježiš nie je synom Božím, ale iba jeden z nepravých mesiášov, potom je celé kresťanstvo klam a dve tisícročia cirkvi obrovským podvodom”. Oponoval ti žid, ktorý vojnu prežil v neďalekej pivnici. Veľkému počtu chlapčenských pokušení som musel odolávať,aby ono bolo pomyselnou vstupenkou vaších nedeľných debát. Nerozumel som vám, no dnes vďačím za poznanie, že i pravdivú vec, prítomnú na oboch stranách debaty z tej istej knihy kníh, možno dokazovať. Dlho som nerozumel neopakovateľnej chvíli, keď Bernstein prišiel pod hrušku s vlastnou novučičkou Bibliou. A skôr, ako si ho stihol ponuknúť lesnými jahodami, nalistoval kapitolu 23 knihy Genesis. Bolo to dlhé a tajuplné rozprávanie o Abrahámovi a Sáre. Aj o jaskyni Mekpele a jej okolitých pozemkoch. Na Pohrebisko. A potom prišlo krátke ujednanie o predaji a kúpe tvojho malého pozemku. Pre Bernsteina a jeho ženu. Na pohrebisko. Boli to prvé a posledné metre štvorcové zeme, ktoré si predal. Bola to práve kapitola 23. knihy Genesis, kapitola najstaršej a najpevnejšej tradície , ktorej si sa spolu so Židmi držal, čo vás oboch zblížila ešte viac. Dodnes nerozumiem okamihu, keď do tôňe starej hrušky, dvoch starcov a chlapca vstúpili tri tiene. Z vrecka vylovili akési papiere a jeden z nich ledabolo ďobol na poslednú stranu. Tu podpiš ! Bol to krátky proces. Tí traja neprišli pôdu kúpiť. Tí traja si ju prišli zobrať. Ešte ten rok hruška uschla. Včera, po 53 rokoch, sa krásnou ozvenou vrátil tvoj ubolený hlas. Prišiel z Čiech. “Najvyšší súd ČR : Násilná kolektivizácia nie je premlčaná” ! Na jar, starý otec, prídeme. So synom. Aby sme na boso prešli zemou, čo ti tak skoro zobrala to najcennejšie. Život. A obom, tebe a Bernsteinovi, vysadíme hrušku. Možno raz, jedno nedeľné popoludnie, vás tam nájdem.
Na ten pozoruhodne ideovo i tematicky paralelný PRAVDO-vravný príspevok občana Kaplana nebudem na diskusných fórach onoho denníka reagovať. Je možné, že by som neprišiel na koniec, lebo ctrl+C a ctrl+V môže množiť zápalistých blogerov rýchlejšie ako klonovanie neborkú ovečku Dolly.
Vážený pán kandidát na prezidenta, pán Osuský. Najprv ľuďom zoberú majetok, potom im začnú “uťahovať slučku” okolo ich života, ale iba tak, aby zostal prítomný strach, že ešte existuje niečo, čo môžu stratiť. No a potom, potom im odrežú korene tradície, zvykov i obsahu hodnôt, ktoré si po generáciách odovzdávali. A je koniec. To je stav veľmi podobný súčasnosti. Míňate “pušný prach” na nepodstatne veci. Ja, osobne, by som chcel vidieť v mocenských pomeroch ľudí, ktorí dokážu obhájiť prítomnosť Desatora na stene vlastnej pracovne tak principiálne, ako jeden zo sudcov Najvyššieho súdu USA. Ten povedal, že prezident by musel poslať celú svoju armádu, aby ho donútila zvesiť tabuľu s Desatoro. Celé dianie okolo pozemku pod sochu vierozvestcov pozorne vnímam od začiatku. Stačí si iba chvíľu počkať, pre KOHO bolo “Rezervované” miesto na Hurbanovom námestí.