Publikované: 03.09.2011

Ako sa zabezpečiť pred druhým kolom krízy

Keď sa vás zima opýta čo ste robili v lete

Tradičná forma dlhodobej zápezpeky je zaobstaranie si zlata. Tento kov sa nekazí a v malom objeme sa dajú uskladniť veľké hodnoty. Ľudia ho už tisícročia berú ako niečo vzácne a dá sa využiť na okrasu, ako aj v priemysle. Zlato je uchovávateľom hodnoty. Keby vaši predkovia pred sto rokmi zakopali zlatú mincu a vy by ste ju dnes vykopali, mala by mnohonásobne vyššiu hodnotu vyjadrenú v peniazoch. V tovarovom vyjadrení by ju mala porovnateľnú. To jest, vtedy aj teraz by ste za ňu kúpili napríklad jeden luxusný oblek. V úplne aktuálnej situácii, kedy cena zlata prudko stúpa už niekoľko mesiacov, by ste si za ňu dokonca kúpili viac ako kedysi. Preto je ideálne mať aspoň nejakú časť majetku v zlate. V ťažkých časoch ho môžete vymeniť napríklad za zásobu trvanlivých potravín/energie a ak nie, tak vám ostane na dôchodok.

Šetrenie v oficiálnych peniazoch? Určite poznáte prípady, kedy niekto celý život šetril peniaze – pre deti alebo vnúčatá. Nakoniec však po ňom zostala len hŕba nevyužiteľných potlačených papierikov. Koľkože krát sa to na našom území menila používaná mena za posledné storočie? Aj v prípade krajín ako USA by šetriť peniaze v pančuche bolo zúfalstvo – kvôli inflácii.
Naopak, zlato môže byť dobré si doplniť ešte striebornými mincami, aby ste nemuseli v ťažkých (hyperinflačných) časoch nakupovať iba vo veľkých balíkoch.

Teraz k súčasnej cene zlata. Nedávno dosiahlo nový rekord – 1900 USD za trójsku uncu – a po vyberaní si ziskov investormi sa tam znova štverá. Zaužívaný je výraz, že zlato stúpa, dá sa však skôr povedať, že dolár oproti zlatu klesá, a to preto, lebo je ho stále viac a viac a zlata pribúda len symbolicky. Nech je ako chce, objavujú sa hlasy, že „zlato je bublina“, ako v osemdesiatych rokoch, a už bude len klesať. Myslím, že (ekonomická) situácia vo svete je neporovnateľne vážnejšia, ako vtedy, a navyše, hodnota zlata ešte nedosiahle ani vtedajšie hodnoty. Totižto, očistené od inflácie, vrcholila vtedy jeho hodnota na 2400 USD. Dovolím si tvrdiť, že aj za ne-extrémnych okolností je dobrá šanca, že zlato stúpne na vyše 3000 USD za uncu. Dovolím si dokonca tvrdiť, že obchodovanie so zlatom je silno ovplyvňované veľkými hráčmi, a tí chcú mať jeho hodnotu vysoko. Myslím, že taký „vrtuľníkový Ben“ so svojím tretím kolom tlačenia peňazí (ktoré po povinnom okúňaní sa bude, ledaže by sa zmenili majitelia Fedu) by o tom vedel rozprávať .

Ekonóm (či čo) Nouriel Roubini odporúča – v prípade, že kríza by sa mala prehupnúť do extrémnej fázy – „kúpiť si zbrane a muníciu a chatu v horách“. Nuž, minimálne to posledné nie je zlé v žiadnych časoch. K tomu samozrejme treba ešte zásobu trvanlivých potravín a vody (studňu). Energia by bola vo forme dreva v horách naokolo. Ak si už kúpite tú spomínanú komoditu – olovo – tak sa ju naučte aj riadne odstreďovať, aby neminula cieľ, keď vás počas zlých časov navštívi taký nejaký Mikuláš Černák so svojou partičkou, aby vaše zásoby rozdelil podľa svojho vlastného kľúča.

Nielen jednotlivci, ale aj celá spoločnosť by mala byť pripravená na výkyvy a to nielen teraz, ale permanentne.
Všimli ste si, že v čase krízy sa odporúča mať základné zdroje nablízku okolo seba? To je v rozpore s tým procesom, čo sa dlhé roky okolo nás dial. Všeobecne, globalizácia a centralizácia zašla príliš ďaleko a v mnohých oblastiach to má negatívne konzekvencie. Len aby bolo jasné – vo všeobecnosti považujem globalizáciu za pozitívny proces.
Problémom je koncentrácia moci v inštitúciách ako EÚ a oberanie krajín/regiónov atď. o sebestačnosť v oblastiach dôležitých pre prežitie, akou je napr. poľnohospodárstvo. Ak sa teraz preruší nejaký dopravný alebo energetický uzol, tak budeme na tom trebárs so zeleninou a ovocím horšie ako za komunizmu. Kupujeme „umelohmotné“ rajčiny zo Španielska a naši bývalí poľnohospodári sú nezamestnaní. A problémom nie je, že by boli neschopní obstáť v konkurencii. Problémom je systém prerozdeľovania prostriedkov v rámci EÚ. Veľké celky si vybavia mohutné dotácie, môžu lifrovať akékoľvek potraviny cez celý kontinent a aj po odrátaní prepravných nákladov sú lacnejší. Najväčšími prijímateľmi týchto dotácií sú veľké potravinárske firmy a britská kráľovská rodina. Nie ten drobný farmár lopotiaci na svojom políčku, ako sa nám to snažia súdruhovia z európskych inštitúcií nahovoriť. Aký je to systém, keď EÚ zoberie peniaze daňovému poplatníkovi a vyživuje z nich korporácie a feudálov?? Dajte si to ešte do súvislosti s tým, ako EÚ obmedzuje zásoby potravín. Každý štát, ktorý má nad limit, platí pokuty. V prípade núdze je nahratý a musí vzpínať ruky k vyššiemu celku, aby mu pomohol. Som si istý, že to je aj cieľom – podryť sebestačnosť tak, aby boli štáty závislé od centrálneho prerozdeľovania.

Ak chceme mať spoločnosť, ktorá dokáže prežiť aj väčšie otrasy, je treba naopak budovať štáty, regióny či komunity s čo najväčšou sebestačnosťou v základných oblastiach. Toto nijako neohrozuje medzinárodný obchod, všetka možná elektronika, luxusný tovar, spotrebný tovar bude prúdiť rovnako. Akurát že aj v prípade núdze sa plnohodnotne najete a nebudete musieť ísť po zboji, aby ste prežili.

Na záver by som rád prešiel k tomu najdôležitejšiemu. Úplne najlepšou investíciou, ochranou, atď. je investícia do rodiny a priateľov. Venujte čas svojej rodine, výchove a vzdelaniu svojich detí a ono sa vám to vráti v každej možnej pozitívnej forme – kríza nekríza.
A v prípade krízy, čo je lepšie mať akolo seba, ako navzájom si pomáhajúcu rodinu a priateľov? Ak to skombinujete s predošlými opatreniami, tak si myslím, že sa nemáte čoho obávať.

  • SlabéVýborné (+4 skóre, 4 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?