Publikované: 01.04.2014

Ako volí analfabet

Prezidentské voľby som strávila v Jarovniciach, v sabinovskom okrese. Je tam najväčšia osada v obci v strednej Európe. Okolo 5000 ľudí oficiálne, cca. 7000 neoficiálne. Na vlastné oči som videla, ako volili analfabeti, ľudia, ktorí nevedeli ani prečítať hlasovací lístok. Toto sú bezprostredné zážitky.

Prišli dvaja páni, ktorí sa postavili za jednu plentu. Jeden ukazoval tomu druhému, že má urobiť krížik pri Ficovom mene. Keď som mužov zahriakla a požiadala ich, aby sa každý postavil za svoju plentu, vysvitlo, že jeden z nich bol negramotný. Podľa zákona má volič, ktorý nemôže prečítať hlasovací lístok, právo na asistenciu. Ale určite nie spôsobom, že mu niekto priamo ukáže, kam dať krížik. Keď som mužov od seba oddelila, ten negramotný zostal stáť za plentou a bezradne čakal na pomoc od kamaráta. Hlasovací lístok držal naopak a nakoniec naň do prázdneho miesta načarbal svoj podpis – tri krížiky.

Z jarovníckej osady prišiel voliť aj pán, ktorého niektoré členky komisie asi dobre poznali. Oslovovali ho familiárne a živo sa zaujímali, kde nechal svoju ženu. „A žena ti neprídze? Ta pošli, nach prídze volic, bo my prídzeme k vám do chatrče za nu aj s urnu.“ O chvíľu sa ten pán vrátil aj s pani, ktorá bola akoby duchom neprítomná. Obaja sa postavili za jednu plentu a muž jej ukazoval, kam dať krížik. Keď som ich chcela oddeliť, dámy z komisie ma zahriakli. „Šak ona nevi čítac ani písac. Už niekoľko roku ani nevyšla z domu, tak ich nehajte…“ Tá pani vôbec nevedela, kde je a čo tam robí. Pri sčítavaní hlasov sme mali niekoľko neplatných hlasovacích lístkov, na jednom z nich bol krúžok v prázdnom priestore medzi menami kandidátov. Myslím, že bol od tej pani.

Bola voliť aj ďalšia pani, ktorá sa nevedela orientovať v časopriestore, nevedela nadviazať ani očný kontakt, mala problém pochopiť veľmi jednoduché otázky a nevedela súvisle povedať jedno jediné slovo. Ostatní Rómovia mi o tej pani povedali, že nemá potuchy o svete, a že takí sú aj jej súrodenci. Tá pani vyjadrila svoju slobodnú voľbu v prezidentských voľbách tak, že počarbala zadnú stranu hlasovacieho lístka.

Nejde len o to, že títo ľudia boli negramotní, oni jednoznačne neboli schopní byť zodpovední sami za seba, nieto ešte za budúcnosť Slovenska. Keď som sa členiek komisie z Jarovníc pýtala, prečo títo ľudia neboli zbavení svojprávnosti na právne úkony, teda aj voličského práva, odpoveď znela, že o to nikto z ich okolia nepožiadal.

Voliči-analfabeti hlasovali napríklad aj tak, že zakrúžkovali pečiatku alebo dátum na hlasovacom hárku. Bolo smutné ich sledovať pri tom, ako využívali svoje právo voliť. Bolo smutné uvedomiť si, že v 21. Storočí pri povinnej školskej dochádzke je toľko ľudí, najmä v osadách, ktorí nevedia čítať ani písať a pritom volia. Bolo to smutné o to viac, že mladí a šikovní Slováci za hranicami svoje právo nemali ako využiť.

Na ďalšej schôdzi parlamentu chcem začať širokú diskusiu o tom, či je naozaj žiaduce, aby ľudia, korí nemajú potuchy o svete a nevedia prečítať hlasovací lístok, rozhodovali o budúcnosti tejto krajiny.  Zároveň s tým navrhnem, aby slovenskí občania za hranicami, ktorí sa nevzdali slovenského občianstva a cítia sa byť súčasťou Slovenska, mohli plnohodnotne participovať na rozhodovaní o smerovaní krajiny, do ktorej sa raz chcú vrátiť.

  • SlabéVýborné (+182 skóre, 202 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

12 Komentárov

Komentárov 11 - 12 z 12Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
  1. Vážená pani Nicholsonová, chápem Vaše rozhorčenie k tomu, akým spôsobom je ľuďom s postihnutím poskytnutá asistencia pri voľbách. Prípady, o ktorých píšete sú z hľadiska demokracie neprípustné. Každopádne, pokiaľ sa vydáte tým smerom, aký opisujete vo svojom článku, budete konať v rozpore s ľudskými právami. Skúsim byť stručná: V roku 2010 Slovenská Republika ratifikovala Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Na základe tohoto Dohovoru sa Slovensko zaviazalo upraviť právny systém tak, aby ľudia s postihnutím mohli rovnoprávne s ostatnými participovať na spoločnosti. V roku 2012 prezentovalo Slovensko správu Východiskovú správu k tomuto dohovoru. Ak si tieto prečítate a zároveň ich porovnáte so štatistikami a zákonmi z rokov pred Dohovorom, zistíte, že Slovensko od ratifikácie Dohovoru neurobilo skoro žiadnu pozitívnu zmenu v tomto smere. Naopak koná v rozpore s ním. Čo sa týka pozbavovania právnej spôsobilosti je na Slovensku ročne okolo 1000 ľuďom táto odobraná. To je v porovnaní s vyspelými štátmi neospravedlniteľné číslo! Nebudem tu ďalej rozpisovať zákony, medzinárodné dohovory, zmluvy, odporúčania OECD, OSN, či Európskej Únie. Ak máte záujem, môžete ma kontaktovať, alebo sa obrátiť napríklad na NROZP (Národná rada občanov so zdravotným postihnutím) a nechať si poradiť a vysvetliť si tieto veci. Každopádne, pokiaľ máte záujem v tejto veci niečo riešiť, tak sa najprv informujte o situácii, kým to prednesiete v parlamente. Pretože zákony schválené v posledných rokoch ohľadom práv občanov so zdravotným postihnutím boli vo väčšinovej miere všetky v rozpore s medzinárodnými zmluvami. Riešením nie je pozbavovať ešte viac ľudí ich právnej spôsobilosti, ale vytvoriť taký systém, ktorý im demokraticky umožní participovať. V prípade volieb sú to podľa mňa nasledovné body: - vzdelávanie a osveta v oblasti politiky. - prítomnosť nezávislých odborných asistentov pri voľbách. Pani Nicholsonová, informujte sa najprv, prosím. Vašu politiku sledujem a teší ma, že sú v našom parlamente politici ako Vy. Preto, prosím, najprv sa informujte, poraďte sa o organizáciami, ktorí sa tejto problematike venujú, aby ste mohli demokracii prispieť a nie ju na Slovensku ešte viac ničiť. Prajem Vám mnoho nových poznatkov. S pozdravom Petra Poláková Liečebná pedagogička, Nemecko.

    1. Vážená pani Poláková, nikto nespochybňuje asistenciu pri voľbách ľudom s postihnutím. Ak áno, kde? Alebo podľa vás analfabet je človek s postihnutím? Tak to ste teraz ľuďom s postihnutím riadne dali… Mali by ste dať výpoveď a chodiť po kanáloch aj so svojími diplomami. Evidentne vám udreli na ego.

  2. Vážený pán Funtomas, prejdem rovno k obsahu Vašich otázok: Pani Nicholsonová píše: “Podľa zákona má volič, ktorý nemôže prečítať hlasovací lístok, právo na asistenciu. Ale určite nie spôsobom, že mu niekto priamo ukáže, kam dať krížik.” Podľa zákona o voľbe prezidenta (Zákon č. 46/1999 Z.z.) sa asistencia poskytuje nasledovne: “Oprávnený volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného oprávneného voliča, nie však člena okrskovej volebnej komisie, aby zaňho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.” Pani Nicholsonová píše ďalej: “Keď som mužov od seba oddelila, ten negramotný zostal stáť za plentou a bezradne čakal na pomoc od kamaráta.” Samozrejme, že čakal. Mal totiž na to právo. Takže pán Funtomas, toľko asi k Vašej otázke spochybňovania asistencie. Mne tam skôr vzniká otázka, ako je možné, že členovia komisie a parlamentu nepoznajú zákony…? Prejdem teraz k Vašej druhej otázke, či sú podľa mňa analfabeti ľudia s postihnutím. Mnohí ľudia so zdravotným postihnutím skutočne nevedia čítať a písať. A teda moja odpoveď je čiastočne áno. Nehovorím, samozrejme, že všetci negramotní občania sú občania so zdravotným postihnutím. Neviem, ako ste k tomu prišli. Každopádne, čo sa textu pani Nicholsonovej týka, opisuje nielen ľudí, ktorí “len” nevedia čítať a písať, ale podľa jej opisu tam bolo viacero ľudí s postihnutiami: “Bola voliť aj ďalšia pani, ktorá sa nevedela orientovať v časopriestore, nevedela nadviazať ani očný kontakt, mala problém pochopiť veľmi jednoduché otázky a nevedela súvisle povedať jedno jediné slovo.” Tento opis hovorí podľa mňa skôr o autizme ako “iba” o negramotnosti. Preto hovorím o občanoch so zdravotným postihnutím. Nuž tu však nejde o to, ako ľudí s postihnutím alebo negramotných ľudí zaškatuľkujete. Ide o to, že obidve skupiny majú právo voliť. Slovenská republika je podľa medzinárodných zmlúv a spomínaného Dohovoru povinná vytvoriť také zákonné podmienky, aby toto právo mohli užívať. To znamená, že je potrebné vytvoriť hlasovacie lístky tak, aby im aj občania so zdravotným postihnutím či negramotní občania vedeli porozumieť a pokiaľ možno samostatne hlasovať. Oni sú totiž tak ako aj Vy, či pani Nicholsonová, či ďaľší občania plnohodnotnými členmi našej spoločnosti a majú plné právo rozhodovať o tom, akým smerom sa naša spoločnosť bude vyvíjať. Všetko dobré. P.P. (Zákon č. 46/1999 Z.z.http://www.minv.sk/?volba-prezidentsr)

Komentárov 11 - 12 z 12Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
Login

Ešte nemáte svoj účet?