Publikované: 07.07.2015

Čo je skutočný problém Európy? Premazaní Gréci, neužitočnosť EÚ či psychopáti pri moci?

V roku 1989 panovali ružové okuliare, keď naši starší občania štrngali kľúčmi zmrznutí na námestiach po vtedajšom Československu. S nádejou obracali svoj pohľad na vyspelé a demokratické krajiny na západ od nás. Čo cítili naši západní susedia, keď padli bariéry – ostatné drôty? To je ťažká otázka, a ešte ťažia odpoveď. Keď sa zjednotilo Nemecko, eufória vyprchala vzájomne. Keď sa ku bývalej Spolkovej republike Nemecko pričlenilo chudobnejšie Nemecko z východného bloku. Z pravidla bohatší sa cítili byť nadriadení a tí chudobnejší sa cítili ako chudobní príbuzní. Mohlo to byť asi tak, ako keď príde občan z východného Slovenska do Bratislavy za prácou a sťažuje sa na nemilé jednanie „rodených“ Bratislavčanov. Údajne sa takto nemilo správajú práve bývalí občania z chudobnejších časti Slovenska, ktorí už zabudli na to, ako je to byť chudobní.

Bývalý socialistický prezident Gorbačov dal slobodu štátom ZSSR, aby si šli svojou cestou. Oni prevzali so slobodou aj zodpovednosť za svoje osudy. A či tieto štáty boli na to dosť zrelé? To sa teraz ukazuje, aké sú tie štáty zrelé.

V roku 1992 išlo Česko a Slovensko svojou cestou. Česko pochodilo pomerne dobre, my o niečo lepšie ako tie bývalé sovietske štáty. Českí politici si menej dovoľujú ku svojím občanom ako slovenskí ku nám. Údajne ľudia nechceli rozbitie republiky, toto bolo riadené z hora. Dokonca kolujú aj chýry, že sloboda 1989 nebola skutočná, ale že to iba dovolila ŠTB, aby mohli potom prísť ku moci. Táto teória zase rozbíja ilúzie ľuďom, ktorí sa zbavili socialistických okov. Nech je ako chce, nejaké tie práva nám pribudli – otvoril sa hranice, sloboda cestovania, podnikania. O slobode slová  a vieru vo štátne inštitúcie radšej pomlčím. Toto nie je predmetom článku. To každý o tom vie, že mlčať je zlato. A keď dokonca niekto upozorní na niečo legálne, tak je prenasledovaný, miesto toho, kto spáchal to zlo.

V roku 1998 sme sa zbavili pohrobka ŠTB V. Mečiara, keď ho vystriedal Mikuláš Dzurinda. Po ekonomickej stránke sme boli ekonomické tigre. Investori sa tu hrnuli, ale boli to iba pracoviská druhej a tretej triedy, kde zamestnanci tam trpia mobbingom a bossingom. Poslankyňa Ritomská rieši ich problémy. Politikou tejto vlády sme sa stávali závislejšími na Nemecku, Francúzsku. Nie je zlé tu mať aj investorov. Ale mali sme si my samy budovať svoju ekonomiku – turizmus, poľnohospodárstvo – ktoré sa úplne zdevalvovalo za vlád od 1989. Mali sme kvalitnú hydinu, teraz dovážame chemické kurčatá z Poľska a Cíny. Sýty hladnému neverí. Bohatšie krajiny podceňujú tie chudobnejšie, ako nás podceňujú veľké štáty, keď naši robotníci sú v priemyselných parkoch ako otroci a jeme nekvalitné a nezdravé potraviny z dovozu.

Väčšina národa bola v roku 2004 keď sme sa stali plnoprávnymi členmi EÚ. Prišli ku nám bohaté dotácie, ktoré však neschopnosťou politikov nám mnohé prepadli. Zdravý rozum by skôr radil, mať svoje dotácie, nezávislé poľnohospodárstvo, ekonomiku, ako keď  nesvojprávni jedinci závisia na vrtochu svojho poručníka. Bola by zaujímavá otázka, ako by sme sa zase správali my, ako štát, keby sme boli bohatí, ku chudobnejším? Aj tu asi platí, že sýty hladnému neverí.

Zakladatelia EÚ K. Adenauer, R. Schuman, Gasperi mali nádhernú myšlienku, spojiť národy Európy na základe mieru a prosperity. Škoda, že sa potom vodcovia členských krajín od tejto myšlienky oddelili. Základná idea nebola spolupráca, ale vláda tých najmocnejších štátov EÚ. Klinec do rakvy domu nasadili nespútané živly a indivíduá v európskom parlamente. Výsledkom toho sú prijatie rôznych zákonov proti morálke, prílišná byrokracia, hlúpe sankcie. Neviem čo to za neschopných politikov sedelo v Bruseli, keď dovolili, aby sa európska mena tak zdevalvovala – tzv. kríza južných krajín Európy, mŕtve duše a tak.

Teraz v EÚ, nielen na Slovensku prevláda indoeurópska politika, snaha sa oddeliť od EÚ. V Rakúsku prebehne referendum o opustení z EÚ. Grécko, teraz asi najproblematickejší štát v EÚ referendom odmietol úsporné opatrenia. EÚ valcujú utečenci. Tu niet pochýb, že je to vinou Američanov.

Čo je príčinou súčasných problémov v EÚ? Arogancia Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie? Premazaní Gréci? Je skutočne liekom na tieto problémy rozpad EÚ, aby boli znova zavedené štátne hranice?

Podľa môjho názoru problémom všetkého je blbosť a nezrelosť. Je nešťastím pre mesto, kraj, štát, spoločenstvo štátov, ak sa ku moci dostanú blbci a egoisti, alebo ešte horšie psychopati. Dôsledkom toho je súčasný stav.  Traja otcovia – zakladatelia európskych spoločenstiev to mysleli dobre. Ale iba blbci ich myšlienky prekrútili.

Prijatie Luxemburskej dohody v EÚ bolo podľa mňa pramatkou súčasných problémov v EÚ. Krajiny si mali uchovať všetko nezávislé. Rozhodnutia EÚ mali mať iba odporúčací, a nie nadraďovali  charakter. Krajiny EÚ si mali uchovať svoju ekonomickú a národnú slobodu. Nie je dobre, ak je vôľa niekoho vnucovaná slobodným krajinám ako dnes. Potom by sa nemuseli riešiť otázky ako Smernica Lúnaček, Estrella, juvelijná justícia a iné zvrhlosti. Riešili by sa skutočné problémy so zdravým rozumom. Ale zdravý rozum patrí viac do fikcie než do EÚ.

 

  • SlabéVýborné (+5 skóre, 5 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?