Publikované: 16.10.2019

Bohatstvo národov, šejkovia a čierne zlato

Kuvajt
Posledných päť rokov sa nieslo v celosvetovom stúpaní cien ropy a tak sa krajina topí v peniazoch.
Prakticky všetci občania krajiny sú štátnymi zamestnancami s vysokými platmi. Minulý rok im – opäť raz – štát zvýšil platy, a to rovno o 25%. V štátnom investičnom fonde je naakumulovaných 250 miliárd USD a ročné HDP krajiny má objem 153 miliárd USD. Pre porovnanie, ročné HDP Slovenska ako krajiny je cca 80 miliárd amerických dolárov. Pritom Kuvajt má len niečo vyše jedného milióna občanov. Ďalšie dva milióny sú cudzinci.
„Zemský ráj to napohled“…

Dubaj
Táto malá mestská krajina sa podobne teší obrovskej prosperite. Dubaj v poslednom čase udivoval svet projektami umelých piesočných ostrovov vo forme paliem či svetadielov. V meste sa húževnato stavia a nie dávno pribudla najvyššia budova sveta – kilometer vysoký Burj Dubai. Dubaj sa hmýri návštevníkmi zo všetkých končín sveta, ktorí sem chodia oddychovať a nakupovať. Letisko ledva stíha nápor.
Domácich je ešte menej ako v Kuvajte a trvalo usadených cudzincov ešte viac… .

A teraz poďme ešte raz naspäť do Kuvajtu.
Keď sa porozhliadneme po meste, nie je to žiadna sláva. Nízke ošarpané domy, len sem tam nejaký lepšie vyzerajúci hotel. Ešte aj spomínaný investičný fond sídli natrieskaný v malej, nevábne vyzerajúcej budove.
Na Kuvajte jeho prosperitu nie je príliš vidieť. Žeby skromnosť?
Nie, súkromné rezidencie a autá hýria luxusom. Vyplýva to z uspokojenia sa s daným stavom. Bezprácne získané a stále vzrastajúce príjmy utlmujú akúkoľvek ďalšiu aktivitu. V Kuvajte nie sú dokonca uskutočnené ani nevyhnutné investície do ďalšieho rozvoja ťažby ropy, bez ktorých vyschnú aj bohaté príjmy z jej predaja. Všetko sa vlečie, lebo veď dnes je všetkého nadmieru.
Kuvajtu nepomáha ani demokratický prvok – parlament, v ktorom však nie sú politické strany, ale je plný „nezávislých osobností“. Tieto sú ochotné, až na výnimky, schvaľovať  len vysoko populistické opatrenia, ako zvyšovanie platov.

Čo sa stalo inak v Dubaji ako v Kuvajte?
Dubaj využil prvé výťažky z ťažby ropy v 60-tych rokoch (?) na svoj rozvoj v iných oblastiach. Tamojší emir sa rozhodol podporiť rozvoj infraštruktúry a tak výťažok z ropy putoval do prístavu a neskôr letiska. Dubaj sa stal dôležitou dopravnou tepnou. Neskôr sa k tomu pridal turizmus, finančná sféra a najnovšie informačné technológie. Aj keď Dubaj utrpel šok – s príchodom finančnej krízy prišlo aj spľasnutie ceny nehnuteľností – dostáva sa z neho pomerne úspešne vďaka tomu, že hospodárstvo stojí na niekoľkých pilieroch.
A teraz to hlavné.
Len 6% príjmov pochádza z ropy a plynu, všetko zvyšné sú iné oblasti – narozdiel od Kuvajtu, kde je to 95%. Prosperita v tomto štátiku je teda generovaná vytvorením dobrých podmienok pre podnikanie, turistiku a kvalitnou infraštruktúrou.
Vďaka tomu si môžu domáci užívať toľko luxusu, ako v štátoch bohatých na ropu. V podstate domáci sú len konateľmi spoločností a na akúkoľvek prácu majú Indov a Pakistancov.
Kvalita nastavenia Dubaja pôsobí aj na okolité ostatné štáty, či už tie združené spolu v Spojených Arabských Emirátoch, alebo iné, ako Katar. Tieto sa snažia byť tiež konkurencie-schopné ako Dubaj, napriek tomu, že môžu žiť zo zásob ropy.

Záver
Kuvajt je blízkovýchodná obdoba Grécka, štát má takmer bezprácne príjmy a tie priehrštím  rozdeľuje svojím hodnostárom a občanom. Rozdielom je, že tie príjmy nie sú získané hromadením dlhov, ale rozpredajom nerastného bohatstva.
Štáty alebo spoločenstvá, ktoré sa nechajú uspať nejakou umelou formou prosperity a snažia sa žiť z prerozdeľovania, nemajú dlhodobú perspektívu a história sa s nimi skôr či neskôr vysporiada. Dlhy raz prídu do nesplatiteľnej fázy a nerastné bohatstvo sa tiež raz buď vyčerpá, alebo nahradí  iným druhom energie.
Naopak spoločenstvo, kde sú života-schopní členovia, a ostatní sa snažia brať si od nich príklad, a nie ich okrádať pod rúškom „rovnosti a solidarity“, má perspektívu aj v regióne, ktorý nemá prirodzený sklon k „makaniu“.

Do budúcnosti sa presadia spoločenstvá, ktoré využijú vygenerované zdroje na ďalší kvalitatívny rozvoj.  Neutrálne môžu obstáť také, ktoré síce nič špeciálne nerobia, ale ani nespotrebovávajú príliš veľké zdroje. Najhoršie na tom budú tie, ktoré si zvykli veľa konzumovať a málo produkovať. Tie budú čeliť kolapsu a prenastavovaniu sa na inú úroveň.

  • SlabéVýborné (Nikto nehlasoval)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?