Publikované: 04.01.2014

Bude lepšie ?

Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance s.r.o., spoluautorka kníh o dnešnej politickej a ekonomickej realite „Všechno je jinak“ a „Nahá pravda

Ale áno, bude lepšie. Samozrejme že áno. Pretože každá hospodárska kríza predsa raz skončí. Koniec koncov štatistiky – ak im môžeme veriť – jasne ukazujú, že česká ekonomika už má vrchol svojej recesie za sebou. Podľa posledných dát už padá “len” o 1,3%. Takže svojím spôsobom ono už je lepšie. Aj keď trochu svojráznym spôsobom. Nezamestnaní by asi s tymto tvrdením nesúhlasili. Nezamestnanosť, ktorá hospodársky rast vždy kopíruje až s určitým oneskorením, sa totiž doteraz zhoršuje: Zatiaľ čo v roku 2013 pripadalo na jedno voľné pracovné miesto 15,1 človeka, o rok skôr to bolo len 13,1. Ale dajme tomu, že u niektorých iných ukazovateľov, ako je napríklad vývoj priemyslu, maloobchodné tržby a podobne, už dochádza k pomalému zlepšeniu. ( Taktne pomlčíme o riziku, že nová vláda by potenciálne mohla vyvíjať viac aktivity, než by bolo zdravé a v rámci nej by mohla strkať svoj nechutne dlhý nos do takých vecí, ako sú napríklad diskriminačné dane pre niektoré odvetvia, či dokonca opätovné zavedenie DPH pri nákupe firemných áut. )

Ale je tu jedno veľké ALE. Až doteraz sme sa bavili len o roku 2014, ktorý by mal domácnostiam aj firmám priniesť zlepšenie snáď vo všetkých stránkach v porovnaní s rokom 2013. Lenže čo ak sa zahľadíme do ešte vzdialenejšieho horizontu?

Urobme si na chvíľu malú odbočku do obdobia skoro pred sto rokmi, do prvej svetovej vojny. Vtedy už ekonomika fungovala na rovnakých princípoch ako dnes. Boli tu akciové indexy, boli tu centrálne banky, bola tu aj menová politika centrálnych bánk. A vtedy, počas prvej svetovej vojny, už tiež ľudia vedeli, čo to znamená opustiť takzvaný zlatý štandard. Zjednodušene povedané, čo to znamená nemať peniaze kryté zlatom, ale “len” dôverou.

Počas vojny nemecká centrálna banka začala tlačiť ničím nekryté peniaze. Tým sa myslí žiadnym zlatom. Do konca vojny sa takzvaná peňažná zásoba zhruba štyrikrát zväčšila. Mnoho ľudí malo strach z inflácie, ale inflácia “prekvapivo” neprichádzala. Naopak sa – napriek vojne – veľmi darilo finančnému trhu. Akciové indexy dosahovali rekordné hodnoty! Ako je to možné?

Vysvetlenie je prekvapivo prosté. Medzi ľuďmi panovala skepsa. Ľudia teda nemíňali. A ak ľudia nemíňali, nemohli rásť ceny tovaru. Nemohlo teda dôjsť k inflácii. Ale natlačené peniaze sa niekam museli “strácať”. Strácali sa práve do cien akcií. Rast akciových indexov nebol známkou toho, že by sa jednotlivým akciovým spoločnostiam tak skvele darilo. Bol len známkou toho, že banky a ďalší veľkí investori lacné natlačené peniaze investovali do akcií a vyháňali tak ich ceny nahor. Čiže inflácia vlastne existovala. Inflácia existovala v cenách akcií.

A potom vojna skončila. Nastalo niekoľkoročné pomerne úspešné obdobie povojnovej obnovy. A ako sa medzi spotrebiteľov navracal optimizmus a ľudia začínali opäť míňať, začala náhle – s niekoľkoročným oneskorením – rásť inflácia. V roku 1923 bola hyperinflácia v Nemecku na vrchole. So všetkým, čo k nej patrilo: S totálnym rozvratom hospodárstva, sociálnymi búrkami a nástupom Hitlera.

Nie je tá paralela do očí bijúca? Európska centrálna banka ( ECB ) v podstate tiež v poslednej dobe “tlačí” nové peniaze. Bráni sa síce obvineniu, že ide o tlač nekrytých peňazí, peniaze sú vraj kryté štátnymi dlhopismi jednotlivých európskych krajín. Ale nie je to pravda. Respektíve tieto peniaze sú “kryté” štátnymi dlhopismi, ktoré v podstate nemajú žiadnu hodnotu. Keby ich nevykupovala ECB, tým po nich umelo nevytvárala dopyt a teda netlačila umelo hore ich ceny, boli by takmer bezcenné. Takže vytlačené peniaze v eurozóne sú takmer nekryté.

V roku 2006 takzvaná peňažná zásoba eurozóny dosahovala približne 6 000 000 mil eur. V roku 2012 to bolo približne 9 500 000 mil eur. Za rok 2013 údaje ešte nemáme, ale je isté, že ďalej rástla. Nie je to teda tak desivý nárast ako vo vojnovom Nemecku a je rozložený do dlhšej doby. Ale tak ako tak rast objemu peňazí v obehu rozhodne nezodpovedá mizernej hospodárskej situácii eurozóny v kríze.

Niektorí ekonómovia už dlho varujú, že takéto tlačenie peňazí nutne musí viesť k inflácii. A iní ekonómovia sa im smejú, kde vraj tá inflácia je? Veď momentálne sa dokonca Česká národná banka obáva deflácie! No pardon, tak to je vážne argument ako noha. Po prvé Česká národná banka s tým má spoločného asi ako medveď s iPhonom. Bavíme sa o tlačení peňazí v eurozóne. Po druhé nikdy nikto netvrdil, že spotrebiteľská inflácia môže prísť, pokiaľ neskončí kríza. Naopak. Ľudia sú teraz príliš skeptickí, ako by sa napokon v čase recesie dalo čakať. Teda neutrácajú. Teda ceny nemôžu rásť. Tak ako počas prvej svetovej vojny.

Ale súčasné natlačené peniaze sa niekam musia “strácať”. Strácajú sa práve do cien akcií. Rast akciových indexov nie je známkou toho, že by sa jednotlivým akciovým spoločnostiam tak skvele darilo. Je len známkou toho, že banky a ďalší veľkí investori lacné natlačené peniaze investujú do akcií a vyháňajú tak ich ceny nahor. Čiže inflácia vlastne existuje – v cenách akcií.

V roku 2014 snáď už bude lepšie. A to bude znamenať, že dôvera obyvateľov sa obnoví. Budú ochotní začať zase utrácať. Hádajte, k čomu to potom môže s odstupom dvoch troch ďalších rokov viesť? Nie, hyperinflácia by nemala byť kvantitatívne porovnateľná s tým, čo zažívalo povojnovej Nemecko – ale to len preto, že peňazí nebolo doteraz vytlačené toľko. Zato eurom sa už dneska platí na oveľa väčšom území ako vtedy markou. Takže zvýšenou infláciou môže byť potrestaných oveľa viac ľudí.

Zaujímavé je, že po prvej svetovej vojne v Československu k žiadnej hyperinflácii nedošlo. Československo naopak v roku 1923, kedy Nemecko čelilo vrcholu hyperinflácie, zažívalo neuveriteľnú defláciu, teda prepad cien až o 30%. Československo totiž vtedy akosi neplatilo markou. Dnes akosi neplatí eurom. Až na to, že dneska je cez zahraničný obchod Česká republika s eurozónou prepojená oveľa viac ako vtedy Československo s Nemeckom. Takže cez zahraničný obchod sa rast cien tiež omnoho lepšie prenáša z krajiny do krajiny. Takže izolácia od požiaru je veľmi, veľmi nedokonalá.

Tak čo – ešte má niekto chuť na prijatie eura?

 

Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance
http://sichtarova.blog.idnes.cz/c/390146/Bude-lip.html

  • SlabéVýborné (+7 skóre, 7 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?