Publikované: 22.07.2018

Budúcnosť Blízkeho východu

Článok z roku 2015

Barack Obama sa niekoľko mesiacov pokúšal zmeniť americkú politiku na Blízkom východe, aby zlikvidoval Islamský štát za pomoci Sýrie. Ale nemôže to urobiť; čiastočne preto, že roky hovoril, že prezident Assad musí odísť a po druhé preto, že jeho regionálni spojenci podporujú Islamský štát proti Sýrii. Avšak veci sa pomaly vyvíjajú, takže čoskoro by mal byť schopný to urobiť. Tak sa zdá, že všetky štáty, ktoré podporovali Islamský štát, s tým prestali, čo otvorilo cestu pre nové rozdanie kariet.

Svet očakáva uzavretie komplexnej dohody medzi Washingtonom a Teheránom – pod podivnou zámienkou ukončenia vojenského jadrového programu, ktorý neexistoval od konca vojny s Irakom (1980-1988). Mala by sa zamerať na ochranu Izraela, výmenou za uznanie iránskeho vplyvu na Blízkom východe a v Afrike.

Avšak k tomu by malo dôjsť až po izraelských voľbách 17. marca 2015. Predpokladaná porážka Netanyahua by obnovila vzťahy medzi Washingtonom a Tel Avivom a uľahčila dohodu s Teheránom.

V tomto kontexte sa americká elita pokúša dohodnúť budúcu politiku, zatiaľ čo európski spojenci Spojených štátov sa pripravujú na prispôsobenie sa tomu, čo bude novou americkou politikou.

Hľadanie konsenzu v USA.

Po dvoch rokoch nekonzistentnej politiky sa Washington pokúša dosiahnuť konsenzus ohľadne toho, aká by mala byť politika na “rozšírenom Blízkom východe“.

22. októbra 2014 Rand Corporation, hlavnýmozgový trust vojensko-priemyselnej lobby, dramaticky zmenil svoj postoj. Po presadzovaní zničenia Sýrskej arabskej republiky sa teraz údajne hovorí, že najhoršou vecí, ktorá by sa mohla Spojeným štátom a Izraelu prihodiť, je pád prezidenta Assada (1).

14. januára 2015 Leslie Gleb, emeritný profesor CFR, klubu americkej elity, varoval pred rozdelením Obamovej vlády, ktoré ohrozuje jeho autoritu vo svete. Obhajoval akúsi novú “Baker-Hamiltonovej komisiu”, ktorá by prehodnotila zahraničnú politiku odhora nadol. (2)

24. januára New York Times uverejnili úvodník podporujúce nový smer Rand Corporation a vyzvali k absolútnej zmene politiky vo vzťahu k Sýrii. (3)

6. februára Obamova vláda uverejnila svoju novú strategickú doktrínu. Už nebudú garantovať bezpečnosť Izraela zničením Sýrie, ale tým, že vytvoria regionálne vojenskú alianciu so sionistickými moslimskými monarchiami. Nanajvýš by mohol byť Islamský štát (Daesh) použitý na zabránenie, aby si Sýria príliš vyskakovala a opäť sa chopila regionálnej politickej role. (4)

10. februára National Security Network (NSN), nadstranícky mozgový trust, ktorý sa pokúša vysvetliť geopolitiku v Spojených štátoch, uverejnil správu o všetkých prípadných možnostiach ohľadom Islamského štátu. Zrecenzoval štyridsať expertných názorov a dospel k záveru, že je potrebné “zadržať a zničiť” Islamský štát sprvu spoliehaním sa na Irak, potom na Sýriu a Bashar al Assada. NSN bola založená Rand Beersom, bývalým poradcom Johna Kerryho, dnes ministra zahraničia. (5)

11. februára Obamova vláda predložila v kongrese požiadavka na použitie vojenskej sily proti Islamskému štátu, ktorý odsunul do zabudnutia myšlienku na zvrhnutie prezidenta Assada a zničenie Sýrie. (6)

23. februára nový minister obrany Ashton Carter zvolal expertmi na pracovný obed. Načúval ich radám 5 hodín, bez toho, aby odhalil vlastný názor. Pán Carter mal v úmysle osobne vyšetriť prácu CSN. Medzi jeho hosťami bol nielen bývalý americký veľvyslanec v Sýrii Robert S. Ford a starí Bras z mozgových trustov, ale aj Clare Lockhart, známa svojimi väzbami na svet financií; a tiež prezident Columbia School of Journalism Steve Coll, aby vyhodnotil reakciu médií. (7)

Čo sa zmenilo v krajine

Počas posledných mesiacov sa v teréne zmenilo niekoľko faktorov.

Umiernená sýrska opozícia” úplne zmizla. Bola pohltená Daesh do tej miery, že Spojené štáty nemôžu nájsť bojovníkmi na výcvik pre vybudovanie “novej Sýrie“. Bývalý veľvyslanec Robert S. Ford (teraz zamestnanec mozgového trustu AIPAC), ktorý organizoval protesty v r. 2011 a podporil koniec “umiernenej opozície”, oficiálne zmenil svoj postoj. Teraz si myslí, že jedinou skutočnou opozíciou v Sýrii sú džihádisti, ktoré by bolo extrémne nebezpečné ďalej vyzbrojovať. (8) Pri spätnom pohľade sa zdá, že výraz “umiernená opozícia” znamenal nie civilizované bojovníkmi, ale Sýrčanov pripravené zradiť svoju krajinu v aliancii s Izraelom. Tí z toho v skutočnosti žiadnu záhadu nerobili. (9) Od začiatku bola táto opozícia vedená de facto členmi al-Káidy (ako Líbyjčan Hakim Belhaj a Iračan Abu Bakr al-Baghdad) a páchala tie najhoršia zverstvá (vrátane kanibalizmu). (10) Teraz sú všetci títo vodcovia zodpovední za Islamský emirát.

28. januára 2015 (kedy Hizballáh reagoval na zavraždenie niekoľkých vodcov v Sýrii) Izrael prestal podporovať džihádistické organizácie v Sýrii. Po tri a pol roka im Tel Aviv dodával zbrane, liečil ich zranené vo vojenských nemocniciach, podporoval ich operácie svojím letectvom – a, nakoniec, je poveril zabezpečením svojich hraníc na Golan na úkor síl OSN.

Nový kráľ Saudskej Arábie, Salman, 30. januára 2015 zahnal princa Bandara a zakázal komukoľvek podporovať Islamský štát. Kráľovstvo tak prestalo hrať úlohu organizovania medzinárodného terorizmu; úlohu, ktorá mu bola zverená CIA po iránskej islamskej revolúcii v r. 1979 a ktorá bola jeho uholným kameňom po 35 rokov.

Rovnako aj Turecko sa zdá, že od 6. februára a po rezignácia šéfa MIT, tajných služieb, Hakana Fidan prestalo podporovať džihádistov. Navyše v noci z 21. na 22. februára turecká armáda ilegálne vstúpila do Sýrie a prenikla asi 30 kilometrov, aby odviezla popol Suleimana Shaha, deda zakladateľa Osmanskej ríše, ktorého pozostatky mu patria podľa Ankarskej zmluvy (1921). Napriek pôsobivej demonštrácie sily turecká armáda nebojovala s islamským štátom, ktorý oblasť kontroluje. Pozostatky Suleimana Shaha neboli odvezené, ale uložené o niečo ďalej, stále na sýrskom území. Tým Turecko ukázalo, že nemá v úmysle podniknúť nejakú akciu proti Islamskému štátu, a zachováva si svoje proti-sýrskej ambície.

Prípadné americké možnosti

Vo Washingtone je preberaných šesť možností:

Zničiť Islamský štát a zničiť Sýriu; to je názor firmy Raytheon, popredného svetového výrobcu rakiet, obhajovaný jej lobistom Stephenom Hadleym, bývalým poradcom pre národnú bezpečnosť Georgea W. Busha. Má sa viesť vojna bez ohľadu na národné záujmy. Tento maximalistický názor nie je podporovaný žiadnym politickým vodcom; je len uvádzaný v médiách, aby vychýlil vážky v prospech čo najširších možných vojnových názorov.

Stavanie na Islamskom štáte, aby sa zničila Sýria, po vzore aliancií uzatvorených počas vietnamskej vojny. To je názor predsedu senátneho Výboru pre ozbrojené sily Johna McCaina, napriek spomienkam na pád Saigonu v r. 1975. Je to extrémne drahé (20 až 30 miliárd dolárov ročne po dlhé roky), riskantné a nepopulárne. Bezprostredne by došlo k priamej intervencii Iránu a Ruska a konflikt by prešiel do globálneho. Nikto, dokonca ani pán McCain, nie je schopný vysvetliť, prečo by Spojené štáty mali začať takúto operáciu, z ktorej by mal prospech iba Izrael.

Oslabenie a zničenie Islamského štátu, koordinácia amerického bombardovania a akcií pozemných jednotiek spojencov, vrátane skupín “umiernenej sýrskej opozície” (ktorá už neexistuje). Potom použiť tieto opozičné skupiny (?) k obyčajnému udržanie tlaku na Sýriu. To je súčasný proti-teroristický postoj Obamovej vlády. Rozpočet na to činí 4 až 9 miliárd ročne. Avšak za predpokladu, že vytvorila “umiernenú sýrsku opozíciu“, nie je teraz jasné, ako by americké letectvo mohlo úspešne zlikvidovať Daesh, keď nebolo schopné zničiť Taliban v Afganistane, napriek vojne vedenej už 13 rokov, nehovoriac o prípadoch Somálska či súčasnej francúzskej slepej uličke v Mali.

Oslabenie a zničenie Islamského štátu, koordinovanie amerického bombardovania iba so silami schopnými poraziť ho na zemi: sýrskou a irackou armádou. To je najzaujímavejšie názor, pretože môže byť podporený ako Iránom, tak Ruskom. Obnovilo by to americkú vedúcu globálnu pozíciu, ako v “Púštnej búrke” proti Saddámovi Hussein a úspešnom víťazstvo. Avšak by si to vyžadovalo zastavenie démonizačných kampaní proti Sýrii, Iránu a Rusku. Túto možnosť podporuje CSN a jasne korešponduje s tým, čo by Obamova vláda rada urobila.

Zadržiavanie Islamského štátu a jeho progresívnu degradáciu a redukcia na prijateľnú veľkosť. Pri tejto možnosti by bolo prioritou chrániť Irak, hlavné boje by boli presunuté do Sýrie.

Obliehanie. Už by nešlo o boj s Islamským štátom, ale o jeho izoláciu, aby sa zabránilo jeho šíreniu. Ľudia pod jeho kontrolou by potom boli ponechaní svojmu osudu. Je to najúspornejšie riešenie, ale najmenej počestné, presadzované Kennethom Pollackom.

Záver

Tieto prvky nám teraz umožňujú ľahko predvídať budúcnosť: počas niekoľkých mesiacov, možno dokonca už koncom marca, by Washington a Teherán dosiahli celkovú dohodu. Spojené štáty obnovia kontakt so Sýriou, nasledované vzápätí európskymi štátmi, vrátane Francúzska. Zistíme, že al-Assad nie je ani diktátor, ani trýzniteľ. Preto bude vojna proti Sýrii ukončená, zatiaľ čo hlavné džihádistické sily by boli zlikvidované skutočnú medzinárodnú koalíciou. Keď to všetko skončí, preživší džihádisti budú poslaní CIA na ruský Kaukaz a do čínskeho Sin Ťiangu.

Poznámky:
Alternative Futures for Syria. Regional Implications and Challenges for the United States , Andrew M. Liepman, Brian Nichiporuk, Jason Killmeyer, Rand Corporation, October 22, 2014.
” This Is Obama ‘s Last Foreign Policy Chance “, Leslie Gelb, The Daily Beast, January 14, 2015.
” Shifting Realities in Syria “, The Editorial Board, The New York Times Sunday Review, 24 janvier 2015.
National Security Strategy , White House, February 6, 2015.
Confronting the Islamic State. An Assessment of US Strategic Options , Policy Report by J. Dana Stuster & Bill French, Foreword by Maj. Gen. Paul Eaton, National Security Network, February 10, 2015.
” Joint resolution to Authorize the limited use of the United States Armed Forces against the Islamic State of Iraq and the Levant (Proposal) “, by Barack Obama, Voltaire Network, 11 February 2015.
” Ash Carter seeks Fresh Eyes on Global Threats “, Dion Nissenbaum, Wall Street Journal, February 24, 2015.
” Ex-Ambassador: CIA Wrong On Not Wanting To Arm Syrian Rebels “, Akbar Shahid Ahmed, The Huffington Post, October 22, 2014.
« Leader Sees New Syria, Without Iran Ties », Jay Solomon et Nourmalas, Wall Street Journal, 2 décembre 2011.
Abbú Sakkáre, Commandant d’une brigade de l’Armée syrienne libre mange le cœur et le foie d’un soldat Syrien sur une vidéo qu’il diffuse en mai 2013. Sur les exactions de l’Armée syrienne libre dont la presse occidentale n ‘a jamais rendu compte, voir la Conférence de la journaliste russe Anastasia kopova .

Zdroj:
http://www.voltairenet.org/article186957.html

  • SlabéVýborné (Nikto nehlasoval)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?