Publikované: 02.10.2012
Čakanie na …Godota?
V októbri je už o pol ôsmej večer celkom slušná tma. Čakám na priateľa. Ideme na pravidelné pivko. Ten mesiac zbehol neuveriteľne.
Spoza rohu bytovky sa vynorili postavy. Babenky. Kráčajú smerom ku mne a ja pri čakaní na pivového kamaráta mám spríjemnené prešľapovanie. Ich siluety sú v tme vyzývavé. Žiadne vychrtlé anorektičky ani mekáčom vypasené moletky. Proste, 43 ročnému oku lahodiace dámy. Približujú sa. Farba a hĺbka hlasu prezrádza približný vek. Trocha sa začudujem. V mojom školopovinnom veku školopovinná cháska v pondelok o tomto čase opakovala vybrané slová a drvila matematiku. Tieto dámy o pol ôsmej večer vyrážajú do ulíc.
Nuž, časy sa menia. Aj podľa postáv týchto dám to badám. Zrejme hormóny v kuracích prsiach majú vplyv aj na tie ženské. Sú tak blízko, že detailne rozoznávam siluety ich postáv a aj ich hovor.
Babenky ma za hlučnej vravy míňajú. Bez povšimnutia. Srdce sa mi rozbúchalo a cítim ho až v krku. Tlčie tak, až mám strach, že ma prezradí alebo nedajbože zabije. Predstieram nezáujem. No akoby som chcel, nedá sa nevnímať.
Medzi rečou naaranžovanou v dymovom prostredí cigaretky stihli spomenúť všetkých svätých, prešli anatómiu ženského aj mužského tela. A spomenuli aj nejakú kurvu.
nerozumiem pointe tohto clanku
Školou povinné dievčence, ktoré okolo mňa prechádzali, mali tak oplzlý spôsob vyjadrovania, že mi to dvihlo tlak. Zrejme to ale tak musí byť, už som sa zmieril.