Publikované: 24.03.2013

Chyba v matrixe IV.

 

 

Štát som ja!?

 

Chcel by som Vás vopred upozorniť, aby sme si nezamieňali pojem revolúcia a pojem protesty. Sú to dve rozličné veci.

Idea revolúcie v roku 1989 bola mať sa lepšie, cítiť sa slobodnejšie. Odmietnutím a zborením všetkého dobrého čo socializmus so sebou prinášal, sme pripravili živnú pôdu pre naše súčasné a budúce problémy. Avšak z akéhosi vyššieho, filozofického hľadiska je možno dobre, že nám bolo umožnené zažiť aj takúto skúsenosť a presvedčiť sa na vlastné oči, čo to ten kapitalizmus a imperializmus vlastne je. Obohatení týmto poznaním skôr vybudujeme sociálne spravodlivý, iný, nový systém.

V súčasnosti dochádza k oddeľovaniu záujmov jednotlivca od záujmov štátu. Lepšie povedané, od záujmov predstaviteľov štátu. Toto pravidlo platí aj opačne. Naozaj ťažko sa hľadajú spoločné styčné body. Zdá sa, že štát už neplní jeho základnú funkciu, zastupovať občana a chrániť jeho záujmy. Už dnes je možné pozorovať trend vzniku akýchsi paralelných svetov, ktoré sa čoraz viac od seba vzďaľujú. Štát na seba prevzal úlohu riadiť a trestať. Okrem týchto dvoch inštitútov občanovi neposkytuje takmer žiadnu pridanú hodnotu. Ak sa nezmení správanie štátu, nastane jeho úplný rozklad. Štát bude zo strany občanov ignorovaný, môže dokonca dôjsť k vzniku paralelnej ekonomiky, ktorá bude uspokojovať potreby občanov a ignorovať záujmy štátu. Ľudia sa pre sklamanie z vlastnej neschopnosti ovplyvniť dianie v štáte budú zúčastňovať volieb menej a menej. Bude spochybnená legitimita volených predstaviteľov. Neschopnosť štátu zabezpečiť vymožiteľnosť práva, neochota štátu poskytnúť rovnaké podmienky pre všetkých, nezáujem o názor občana – takto vedená politika povedie aj k rozpútaniu nekonečných nepokojov a útokov voči štátnym ištitúciám, neskôr voči všetkému a uvrhne krajinu do chaosu. Štát nesie svoj podiel zodpovednosti aj za nedostatok pracovných miest. Nerovnomerným rozdelením svojej podpory vytváraniu pracovných miest a daňovým zvýhodnením vybraných podnikov úplne potrel rovnosť šancí a v zárodku udusil možnosť vytvorenia silnej domácej vrstvy živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí práve dnes mohli vyvažovať nepriaznivé vonkajšie vplyvy na našu ekonomiku. K nespokojnosti občanov s domácimi „politickými“ problémami sa tak pridávajú problémy finančné. Atmosféra v spoločnosti je dusivá a rozpútanie protestov a nepokojov hrozí každým dňom. Náznaky ako môžu vyzerať prichádzajúce nepokoje sme mohli spozorovať už pri proteste Gorila. Úprimná snaha organizátorov protestov o zlepšenie pomerov v spoločnosti a hľadania dialógu so štátnou mocou bola zdiskreditovaná násilným a agresívnym správaním niektorích zúčastnených skupín. Neviem, či účasť týchto skupín bola zaplatená, s cieľom protesty znemožniť v očiach verejnosti, alebo ich účastníci si len prirodzene ventilovali svoje komplexy a frustrácie. Občania vnímali protesty ako násilné. Výsledok je ten, že cieľ protestov sa stretol s nepochopením a verejnosť ho nepodporila. Utvrdila však štátnu moc v presvedčení o svojej beztrestnosti a podporila jej doterajšie zmýšľanie o svojej neomylnosti. Naši politici nedokážu spolupracovať, nedokážu sa podriadiť spoločným cieľom, na fungovanie štátu pôsobia deštruktívne a najmä nemajú žiadne vízie. Nedokážu predvídať následky svojich rozhodnutí a ani za ne nenesú žiadnu zodpovednosť. Nerobia systematickú a systémovú prácu budovania krok za krokom, ale práve preto, že majú horespomenuté spoločné znaky, hasia len náhle vzplanuté požiare, ktorých bude čím ďalej viac. Ak sa budúce protesty budú vyznačovať znakmi konania a prístupu našich politikov, budú sa niesť v znamení násilia, agresivity, deštrukcie a ničenia. Bez cieľov a bez riešení.

Ostatné európske krajiny, ale nielen európske, sužujú podobné problémy. Tým, že politici nechcú ani len pripustiť myšlienku konca jednej éry v dejinách ľudstva, revolúcia nás nachádza úplne nepripravených. Je skutočne najvyšší čas premýšľať nad novou spoločnosťou, novými pravidlami, novým poriadkom. Už som prekročil hranice našej vlasti, ale inak to nejde, pretože súvislosti sú široké. Svet sa zglobalizoval a revolúcia je naviazaná na presadzovanie nových myšlienok na celom svete. Už sa nedá urobiť niečo ako štátny prevrat a kráčať svojou vlastnou cestou. Sme členmi EU aj NATO a práve toto vo mne vyvoláva zvýšené obavy. Zo strany EU sa dá pozorovať trend „silových“ riešení svojich členov a direktívnymi metódami a ekonomickým vydieraním nútiť krajiny k poslušnosti. Ako dlho môže vydržať takáto „spolupráca“? Proti diktátu Bruselu sa dvíha vlna protestov naprieč celou Európou a problematické rozhodnutia z centra jej robia medvediu službu. V občanoch dotknutých krajín vyvolávajú pocit nespolupatričnosti a nakoniec zapríčinia jej rozpad. Naša príslušnosť k NATO nás zasa vťahuje do konfliktov po celom svete a to aj v krajinách, ktoré nás nielenže nijako neohrozujú, ale dokonca neležia ani v oblasti nášho záujmu.

Podľa rôznych proroctiev práve niekedy v tomto období nastal koniec sveta. My sme stále tu, ale svet skončil vo forme akú sme poznali doteraz. Možnože mnohí z nás to ešte nepostrehli, nachádzame sa však už v stave prechodu. Pozvoľna sme vstúpili do revolučného obdobia. V tomto období dôjde k skutočne prevratným zmenám. Nové myšlienky sa len nesmelo derú na povrch, ale už sa objavili a vývoj bude napredovať. Posun spoločnosti k novým hodnotám, ktoré budú určujúce pre jeho ďaľšiu existenciu sa nedá zastaviť. Je spojený so zvyšovaním vedomia a sebavedomia novej generácie, ktorá musí prevýšiť v chápaní sveta tú predchádzajúcu, inak by vývoj ustrnul. Z revolúcie netreba mať strach, toto o nej hovorí Encyklopédia wikipédia: „Revolúcia je hlboká kvalitatívna zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému, často násilnými prostriedkami.“ Výsledkom revolúcie by malo byť kvalitatívne zlepšenie života každého z nás. Teraz mi môžete oprávnene oponovať a spomenúť výsledok revolúcie v roku ´89. Na tento problém sa pozerám tak, že to bola zneužitá revolúcia, a tiež tak, že nám bolo dovolené spoznať systém a mechanizmy, ktoré toto zlyhanie umožnili. Vývoj sa však nedá zastaviť a naše zídenie na zcestie bude v histórii trvať len krátko. Oveľa horšie bude nasledujúce obdobie prechodu k novému zriadeniu. Toto obdobie bude dlhé a bolestivé. Určite bude trvať roky, možno desiatky rokov. Môže kľudne trvať aj polstoročie pokiaľ sa dostaví upokojenie a stabilizácia. Hlavnou príčinou revolučných premien bude krach finančného systému a vojna na Blízkom východe. Postup revolučných zmien v Európe a vo svete bude odpoveďou na tieto výzvy. Otvorenosť nášho myslenia a naša schopnosť prijať novú koncepciu bude priamo určovať dĺžku tohto obdobia.

Kolaps súčasného finančného systému je neodvratný. Je postavený na tvorbe zisku. Peniaze už neslúžia ako prostriedok k výmene tovarov, ale samé sa stali cieľom nášho snaženia. Dokonca existujú inštitúcie, ktoré netvoria žiadne hodnoty a ani nijako nenapomáhajú ich tvoreniu, ale produkujú zisk. Čisté peniaze, bez vedľajších produktov. Honba za peniazmi znižuje kvalitu života každého z nás. Tí, ktorí stoja na spodných úrovniach pyramídy potrebujú zabezpečiť dostatok peňazí na svoje obyčajné prežitie. Tí, ktorí stoja na vrchole, sú poháňaní túžbou byť ešte bohatší, mať viac. Hodnoty však tvoríme všetci. Nevyhnutne musí dôjsť k zmene rozdelenia zisku z vyprodukovaných hodnôt. Našim cieľom sa musí stať byť užitočný, nájsť svoje miesto v mozaike života a prinášať svojou prácou osoh ostatným navôkol, uspokojovať potreby spoločnosti a taktiež prijímať plody svojej práce. Dnes nás poháňa túžba vlastniť viac. Nevyhnutne sa musí zmeniť náš prístup k hodnotám a tiež ich rebríček.

Súčasné dianie nielen na Blízkom východe, ale aj nestabilita a úpadok v krajinách severnej Afriky je prológom k nepokojom, ktoré neúprosne smerujú k vojne. Na tomto mieste treba pripomenúť, že aj Slovensko je členom NATO a aktívne sa podieľalo na rozvrate stabilnej krajiny Lýbie a svojou troškou sme prispeli k vytvoreniu ďaľšieho ohniska napätia a nestability v regióne severnej Afriky. Konflikt v moslimskom svete môže rásť desiatky rokov a môže zasiahnuť celý jeho región od Atlantiku až po Indický oceán. Ak sa nedotkne Európy priamo, určite náš život ovplyvnia jeho sprievodné javy. Do Európy budú smerovať nekonečné zástupy utečencov. Angažovanosť krajín EU v konflikte bude mať za následok ohrozenie bezpečnosti Európy samotnej, najmä v krajínách Stredomoria. Výsledkom skúseností a súženia z tohto obdobia bude hlboký spirituálny zážitok, ktorý definitívne určí charakter budúceho usporiadania spoločnosti. Spoločnosť sa začne riadiť podľa nových pravidiel.

  • SlabéVýborné (+5 skóre, 5 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?