Publikované: 23.02.2019

Čiastková výhrada

Prezident vymenúva a odvoláva (…) Otázka moderátorky: Z pozície prezidenta preverovali by ste si podrobne… (video záznam od 5,20 min.)…

https://www.youtube.com/watch?time_continue=331&v=rreQDKdxajg
Odkazujem na Ústavu SR, Šiestu hlavu: Výkonná moc; Prvý oddiel; Prezident; Čl. 101 odsek 1:
(1) druhá časť prvej vety: „Prezident …svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.“
Je ním aj Ústavný súd. Ak prezident odmieta parlamentom schválených kandidátov na ústavných sudcov, je tu otázka, či  tento aktivizmus nie je protiústavný a nad rámec kompetencií prezidenta. Stal sa zvykom, nevyplýva z dikcie ústavy.

Znamená význam slova vymenúva aj jeho opak? Nevymenúva? Do vyhľadávača google si dajte „vymenúva-nevymenúva“ a otvorí sa vám polemika sémantiky slova vymenúvať v jazyku ústavy. Ide o činnostné sloveso v tvare nedokonavého vidu, to znamená, že prezident tieto úkony vykonáva priebežne po dobu svojho mandátu…
Urobil som to (bez komentára): https://www.google.com/search?q=vymen%C3%BAva+nevymen%C3%BAva&oq=vymen%C3%BAva+nevymen%C3%BAva&aqs=chrome..69i57.7512j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8
https://domov.sme.sk/c/6582189/vymenuvat-nie-je-vymenovat-slovo-robi-silneho-gasparovica.html
A je tam Čentéš a Harabin…
Aj Kauza Kováč-Lexa: https://www.postoj.sk/31510/co-by-mal-kiska-povedat-pellegrinimu
Z vymenúva je menuje-nemenuje. Problém sémiotiky (sémantika, pragmatika, syntax) v osobitnom jazyku ústavy a prezidenta…

V slovesnom tvare dikcie ústavy (prezident) „vymenúva“ je nedokonavý vid slovenskej lexémy sústavného procesu po dobu mandátu prezidenta. Bez možnosti nevymenovať.
Sémantika slovesného tvaru „menuje“ má v sebe nosič nedokonavého vidu v tu a teraz a po dobu celého prezidentovho mandátu. Bez možnosti nevymenovať.
Slovesné tvary vymenúva, v dobrej možnosti menuje a vymenuje majú trvalý činnostný charakter po dobu celého mandátu úradujúceho prezidenta. Bez možnosti nevymenúvať, nevymenovať, nemenovať…
Týka sa aj českého prezidenta. Prezident Zeman odmieta vymenovať dvoch profesorov, Ivana Ošťádala a Jiřího Fajta. Úvahy smerujú k presunu týchto kompetencií na ministra školstva.

Harabin a jeho: „Samozrejme, veď prezident zodpovedá za riadny chod štátu a ústavných orgánov a musí mať istotu…“ zakladá problém nedôvery prezidenta v správnosť voľby kandidátov na ústavných sudcov parlamentom a konflikt výkonnej moci (prezident) verzus zákonodarná moc moci (parlament) v rámci trojuholníka prezident – vláda – parlament.
Kdesi na pozadí môžu byť, boli a sú osobné pohnútky aj iného, než len “štátneho” záujmu. Trebárs vojna Kováč-Mečiar, Fico-Kiska…
Moje poznámky sa netýkajú vnútorného konfliktu parlamentu, ktorý si tým podkopáva dôveru občanov, voličov…
Ide „len“ o vec vnútornej krízy a neschopnosti parlamentu dosiahnuť dohodu na 18-tich ústavou požadovaných kandidátoch na ústavných sudcov…
(1) tretia veta: „Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.“
Má sa ňou rozumieť to, čo mieni pán Harabin a čo robí Andrej Kiska? Že znovu lustruje už raz preverených a schválených volebných kandidátov po stránke ich odborných a osobnostných kvalít? Vieme, čo pri výbere (vypočutie kandidátov trvalo tri dni) vyvádzali opozičníci Dostál (OĽaNO) a Baránik (SaS) a ďalší..?
Aj v tom tkvie aj vzájomná rovnováha a kontrola zákonodarnej moci parlamentu verzus prezident v jeho pozícii vykonávateľa výkonnej moci prezidenta? Je do nepísanej právomoci prezidenta zakomponovaná aj výhrada vo svedomí a vlastný názor na kompetencie a odbornosť kandidátov na ústavné funkcie, teda aj ústavných sudcov?
Táto nepísaná zvyklosť (súčasť nehmotného jadra ústavy v časti právomoci prezidenta?) je prezidentmi vykonávaná bez ohľadu na to, či je, bol, prezident volený parlamentom alebo priamo občanmi…
Zrejme ide o jednu zo súčastí sily mandátu a právomocí prezidenta…
Dá teda konštatovať, že jednou brzdou riadneho výkonu štátnej moci a ústavných orgánov je parlament a druhou prezident?
Teda, aj preto je dodnes ústavný súd takmer znefunkčnený (jediný senát, bez možnosti rozhodovať v pléne)? Ústavný súd má mať 13 sudcov.
Smer chce prezidenta Šefčoviča a má za to, že Šefčovič (k ústavnému súdu)…
Teda, k menovaniu ústavných sudcov má dôjsť a zrejme beztak dôjde až po prezidentských voľbách, snáď až v lete?
Ibaže Róbert Fico sa opakovanej kandidatúry na post ústavného sudcu (predsedu) vzdal a „ak bude živý a zdravý, zakandiduje si o 12 rokov…“.
Hmm…
Pekne pozdravujem. :-)
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?