Publikované: 07.08.2014
Čo nás čaká? (11)
Najťažšia otázka zo všetkých – čo sa bude diať v USA a ako to bude vplývať na svet. Podstata procesu rozpadu USD je bez pochýb. Dokonca aj základné formy tohto procesu sú bez pochýb. Neisté je ale to, aké krátkodobé prejavy môžme očakávať a ako budú za sebou radené.
Tak ako EURO, aj USD čaká relatívne blízky koniec. V novej situácii bude vláda nútená nahradiť USD novou menou. Ak jej názov bude opäť USD, musí mať inú kúpnu silu a iné postavenie vo vnútornom aj medzinárodnom finančnom systéme. Ak ale krízové procesy zasiahnu hlboko do spoločensko-ekonomických vzťahov, bude aj nový USD nahradený – možno viacerými novými menami, alebo plnohodnotnými peniazmi. V každom prípade ale môžme očakávať, že sa bude musieť zmeniť aj geo-politika naviazaná na USD.
Na rozdiel od iných mien, je USD jednou z mála, ktorej vývoj smeruje zákonite k menovej geo-implózii a lokál-explózii s prejavom hyper-inflácie. Súčasťou hyper-inflácií býva prakticky vždy bezhlavá menová expanzia v aktuálnom čase. U dolára prebieha časť tejto bezhlavej expanzie súhrou okolností už v poriadnom predstihu. Tieto okolnosti z neho vytvorili svetové platidlo a pomáhali mu spolu s tradíciou výkonnej americkej ekonomiky ovládnuť svetový finančný systém a zmeniť ho na svoj obraz. Lenže tá istá expanzia mu naplánovala nevyhnutnosť geo-implózie a hyper-inflácie. Doláre v zahraničí len veľmi obmedzene vplývali na vnútorný reálny trh. Raz sa ale vrátia a rozvrátia ho. Začne sa tak diať v okamihu, keď nezáujem a nedôvera svetových trhov voči USD prekročí neznámu kritickú hranicu. Tá hranica môže byť ovplyvnená aj politickými, alebo čisto psychologickými faktormi. Aj očakávaná deflačná etapa môže prerásť do hyper-inflácie, pretože je vysoko pravdepodobné, že americká administratíva bude zachraňovať ekonomiku novými pseudo-peniazmi. V takej situácii zahraničný držitelia USD s vedomím ich znehodnotenia ich budú môcť uplatniť len na americkom reálnom trhu a americká CB ich nedokáže tak rýchlo sťahovať z obehu a zásob. Existuje len jeden spoločenský mechanizmus, ktorý môže zabrániť hyper-inflácii USD – vynucovacia sila. Keďže ide o neekonomický nástroj, jeho použitie môže mať rôzne podoby a rôznu účinnosť. V prípade, že hyper-inflácii nezabráni, môže jej fáza trvať mesiace, alebo len týždne. Za ten čas ale dokáže rozbiť veľmi významnú časť vnútorných aj vonkajších ekonomických vzťahov.
Druhým nevyhnutným procesom v krízovom vývoji USD je nevyhnutná hlboká deflácia. Jedna etapa sa môže objaviť úplne na začiatku, ale nevyhnutne musí prebehnúť etapa deflácie na záver krízového vývoja. Krízový proces môže trvať celé roky, ale zrejme podstatne viac ako desaťročie. Počas neho sa hlboká deflácia môže zopakovať viackrát a medzi-deflačné obdobia môžu byť vystriedané aj fázami inflačného rastu cien v dôsledku obvyklých snáh o záchranu pomocou menovej expanzie.
Je pravdepodobné, že sa objaví aj fáza hlbokej deflácie na finančných trhoch a súčasne hyper-inflácie na reálnom trhu. Hlavným sprievodným javom hlbokých deflácií a mocensky nezastavenej hyper-inflácie bude silný hospodársky pokles s vysokou nezamestnanosťou. V medzi-deflačných obdobiach môže dôjsť k náznakom oživenia. Zreteľné a dlhodobé oživenie ale nebude možné bez záverečnej hlbokej deflácie, ktorá výrazne vyčistí ekonomiku od dlhov a neefektívnych vzťahov.
Keďže USD je svetovou rezervnou menou, priebeh jeho krízy bude mať najväčší vplyv na priebeh krízy vo svete. Protiváhou expanzie dolára je dlh. Deľba majetkov je problematická vec, ale deľba dlhov priam nebezpečná. A keďže v kríze pôjde hlavne o deľbu dlhov, budú dlhy dolára najviac vplývať na spôsoby, ktorými sa budú deliť všetky dlhy na svete. Rozhodne neočakávajme gentlemanské štandardy …
(0 skóre, 2 hlasov)
Loading ...
Juraj Režo 
Juraj Poláček 
Daniel Nosky 
Ladislav Serenča 
Pavol Varga 
Magda Želeňáková 
Jozef Rajtar
napisat v jedne vete hluboka deflace a hyper-inflace je ponekud zvlastni
— Problem je v tom, ze penize a moc maji ti, kterym vubec nezalezi na ostatnich lidech. Proto se dost obavam vojenskeho reseni a udrzovani status-quo za kazdou cenu. Takze nejaka krize je to nejmensi, ceho se bojim.
Mnoho vecí je zvláštnych a zdanlivo paradoxných. Objektívne sú ale zákonité. Čakajú nás aj ďalšie takéto situácie v ekonomike, ktoré budú mať rôznu podobu a všeobecne budú pochopené až v budúcnosti.
Vysvetlenie pojmov… Deflácia sa myslí v pôvodnom ponímaní znižovanie objemu peňažnej masy, alebo po keynesiánsky znižovanie cien? Ak sa myslí deflácia v keynesiánskom ponímaní ekonojazyka, tak s článkom v plnom rozsahu súhlasím. Ak sa to myslí v logickom a prirodzenom ponímaní jazyka, tak by sa k tomu zišlo niečo dodať. Podľa mňa k znižovaniu objemu peňažnej masy (skutočnej deflácii) nedôjde, bude iba stagnovať objem poskytnutých úverov, ktorý bude čiastočne kompenzovaný FED-om vo forme inflácie, eufemisticky nazývanej QE. Yellenou ohlásené znižovanie QE je čistý BS a vôbec k nemu nedôjde a ak by aj jeden mesiac znížili množstvo inflácie, tak veľmi rýchlo OMC “napraví” tento stav vzhľadom na dôsledky na trhu. Mena, ktorá žije infláciou, na infláciu nakoniec zomrie. Očakávaný pokles cien, ekonotrollmi nazývaný aj deflácia bude spôsobený najmä poklesom rýchlosti obehu peňazí. Tento jav nastáva už od dotcom bubble a kompenzuje infláciu FEDu. Vzhľadom na stagnujúci trh bankových úverov (už nie je na čo si požičať) sa tento pokles rýchlosti obehu peňazí ešte zvýrazní a práve ten spôsobí ešte väčšie odčerpávanie peňazí z ekonomiky. Avšak nie znižovaním objemu emitovaných peňazí (splácaním dlhov), ale len ich poschovávaním do ďalších a ďalších bublín finančného trhu, najmä derivátov druhého a tretieho stupňa. Týchto je už bankami vyrobených obrovského množstvo a dá sa len odhadovať koľko, keďže sú vospolok “off balance”, ale odhaduje sa k dnešnému dňu, že sú asi v objeme 2 biliárd (2 quadrillion – 2x 10 na 15-u) dolárov (700 násobok FEDom vytlačených peňazí). S poklesom cien sa tieto off balance deriváty budú ešte nafukovať a rýchlosť obehu peňazí ešte klesať. Toto bude vytvárať obrovský, neuveriteľný, neskutočný a najmä neudržateľný tlak na banky, najmä tie najväčšie ako GS a JPM. Potom príde zlom. Impulz. Hovorí sa mu čierna labuť. Čo to bude? Nikto nevie. Môže to byť situácia na blízkom východe, v Afganistane, Iráne, vyhrotenie situácie na Ukrajine a následné odstavenie dodávok z Ruska, občianska vojna na juhu Európy, japonský bankrot, revolúcia v Brazílii, prasknutie realitnej bubliny v Číne alebo čokoľvek. Zlom bude znamenať, že miesto, kde sa to stane, začne rozpúšťať svoje dolárové rezervy, ktoré sa vrátia domov ako dobrý holub.Samozrejme, že situácia napríklad v Číne alebo Eurozóne bude mať neblahý vplyv na ostatné ekonomiky a tie urobia to isté, teda pošlú doláre domov. A to už bude taký impulz na rast cien, že ani banky ich nedokážu stiahnuť a FED už vôbec nie. Také kvantum peňazí sa nebude dať ani natlačiť do ďalších bublín ani sterilizovať. A tak sa najsilnejšia stránka dolára (to, že je svetovou rezervnou menou) stane jeho najväčšou slabinou, básnicky by sa povedalo, že Achillovou pätou. A nielen to. Akonáhle začnú rásť ceny, tak sa všetci budú snažiť zbavovať peňazí tak rýchlo, ako sa len dá (kým sa za tie zdrapy dá ešte niečo kúpiť). Nielenže sa dostane enormné množstvo peňazí akumulovaných v bublinách, ale výrazne sa zrýchli aj obeh, čo znamená ešte vyššie ceny (princíp Weimaru). A na tento jav neexistuje žiadna protizbraň ani FEDu a už vôbec nie vlády (len výmena meny). Ale ak si myslíme, že neblahé dôsledky tohto javu sú výsadou USA, tak sa veľmi ale veľmi mýlime. V skutočnosti bol FED v porovnaní s ostatnými centrálnymi bankami vo svojej šialenej inflácii ešte konzervatívny. Ak FED od roku 2008 zvýšil monetárnu bázu z 800 mld.USD na 3,4 bil. znamená to asi 4-násobok. ECB bola rozšafná približne rovnako, ale ostatné štáty sveta sa v inflácii doslova zbláznili. Kanada, Austrália, Čína, Rusko, Brazília, India, Japonsko boli v tejto šialenosti ešte násobne horší. A tak sa aj tam rozpadnú miestne bubliny a peniaze na trhu spôsobia katastrofy s podobným efektom ako v USA. A čo je najhoršie, rozpadne sa medzinárodný obchod, nebude ho v čom zúčtovávať. Jedinou šancou je zlato, ale tomu sa všetky štáty budú snažiť zubami nechtami brániť, lebo so zlatom sa odrbávať nedá. Takže sa obchod dostane do marazmu a najhoršie je, že keď cez hranice nebudú chodiť tovary, tak armády budú (Lao-C´). Je to totiž dobrá zábava pre obyvateľstvo, aby nehľadalo skutočných vinníkov doma a nepovešalo miestnych politikov (toto je myslím aj Putinova taktika už od februára a presne z toho istého dôvodu sa vedie “vojna proti terorizmu”, lepšie povedané teror proti vlastnému obyvateľstvu vedený teroristickou organizáciou zvanou štát). Čo je na celej veci najhoršie je to, že najviac na to doplatia štátne pokladnice, ktoré dostanú peniaze od obyvateľov dávno potom, čo stratili svoju cenu a tak štátni úradníci, ale najmä ozbrojené zložky budú dostávať mzdy na úrovni ceny chleba (možno). A keďže štát pri svojej monopolizácii použitia násilia (aj na ochranu) odzbrojil obyvateľstvo, príde k masívnemu drancovaniu zo strany štátu a uniformovaných gangstrov vycvičených na vraždenie a úplnému rozpadu spoločnosti. Nastane chaos a násilie a uctievatelia štátu budú viniť anarchiu, ale anarchia to nebude, väčšina ľudí má totiž veľmi pomýlenú predstavu o tom, čo anarchia je (anarchia je spoločnosť bez vládcov, nie bez pravidiel), ale bude to atomizovaný štát s odhalenými morálnymi vlastnosťami. Bude to veľmi zlé.
Okrem detailov súhlasím. Čo sa týka deflácie, mám na mysli defláciu vo význame “kríza”, keďže v posledných článkoch sa snažím popísať pravdepodobné udalosti po spustení výrazných fáz krízy. Takéto chápanie deflácie je troj-jediné. Predstavuje aj monetárnu krízu, aj úbytok meny, aj pokles cien. Samozrejme je vysoko pravdepodobné, že moc bude reagovať menovou expanziou v duchu Keynesa a Friedmana. Výsledkom môže byť aj neinflácia (aj cien aj rozsahu peňažných zásob), alebo superinflácia, či hyperinflácia. Čo sa týka spôsobov deflácie peňažných zásob, môže to byť aj splácaním dlhov. Nikto predsa nemôže zakázať dlžníkovi splácať dlh. Môže to byť aj odpisovaním dlhov. Môže to byť aj bankrotom. A môže to byť aj sťahovaním meny centrálnymi bankami. Nech sa bude diať čokoľvek. Nech budú CB reagovať akokoľvek, minimálne na záver všetkých krízových procesov musí prísť deflácia – aj meny aj cien. Ak si zoberieme krajný prípad – hyperinfláciu – výsledkom na záver bude prechod na novú menu, alebo zlato. Tento prechod musí byť doprevádzaný vyrovnávaním ekonomických vzťahov a teda bankrotmi tých ekonomických činností, ktoré vznikli a fungujú len na základe prísunu pseudo-peňazí. Ak sa prejde na akúkoľvek novú menu, či peniaze, ich kúpna sila musí rásť a ceny tovarov klesať. V prípade zlata a Bitcoinu (ak nebudú represiou potlačené) bude pokles cien a rast AU(BC) enormný. V podstate sa budú statky, produkty i služby prispôsobovať novej peňažnej zásobe, ktorá je(bude) podstatne nižšia ako zásoba starej meny. Aj znižovanie produktov a služieb v dôsledku bankrotov nebude také silné(rýchle) ako znižovanie peňažných zásob – zo starej meny na novú. Nemáme na to presné čísla, ale ani netreba. Vieme, že rast svetových mien bol omnoho vyšší ako rast zlata (ale aj Bitcoin môžme do toho zahrnúť) a rýchla jazda zrejme len začne. Okrem toho je tu jedna empirická skúsenosť – neexistuje v histórii menová kríza, v ktorej by kúpna sila zlata klesala. (Niečo iné je inflačná kríza zlata – aj to sa stalo.) Články musia byť relatívne stručné, takže nie je priestor na podrobné popísanie toho významu (pojmu), ktorý som mal na mysli a preto presný význam trochu uniká. Je to ale naozaj vec pre diskusiu. Články by mali byť hlavne výstrahou pred budúcimi udalosťami a upozornením, že aspoň základné problémy a procesy sa dali predvídať už v predstihu. Čo sa týka Ruska, to si prvú etapu krízy prešlo už v roku 1998. Dnes má dlh len okolo 2% HDP. Je teda na tom relatívne dobre. Ale krízové procesy budú globálne a tak si aj Rusko užije svoj podiel na kríze. Nevieme koľko majú zlata, koľko v skutočnosti ťažia a ako sa budú správať. Problémom sa nemôže vyhnúť žiadna integrovaná krajina. Iba Papuánci, Masajovia, Pirahovia a pod.