Publikované: 13.01.2014
Čo nás čaká? (7)
Rozsiahly finančný a ekonomický prepad, ktorého výrazný začiatok môžeme očakávať už v roku 2016 bude znamenať začiatok hlbokej, rozsiahlej a dlhej krízy.
Môže vypuknúť aj skôr, ale je to menej pravdepodobné, pretože doteraz používané postupy majú ešte nejakú, hoci znižujúcu sa účinnosť. V krízovej fáze sa ale táto účinnosť zmení. Hlavným efektom týchto opatrení je dočasná imitácia úspechu. Tým ale stav postupne zhoršujú. Pred krízou odďaľujú a spomaľujú úpadok. V kríze úpadok predlžujú a odďaľujú oživenie. Bránia prirodzenému samoregulačnému vyvažovaniu vzťahov, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre úspešný rozvoj prosperity. Kríza je objektívnym nástrojom vyrovnávania nerovnováh, ktoré sa zbierajú v predchádzajúcom čase. Všetky skúsenosti ukazujú, že komplexné systémy nemôžu existovať bez krízových javov. Ak sa snažíme takýto systém ovládať a takéto javy potláčať, potláčame len ich prejavy. Ich zdroj nemôžeme odstrániť, lebo je ním celý komplexný systém. Naše snaženie preto musí viesť k nárastu potenciálu, ktorý vedie ku krízovému prejavu. Čím dlhšie sa nám darí potláčať krízové javy, tým silnejšiu krízu tento potenciál spustí.
Ak by sa nám podarilo oslobodiť od svojej pýchy a bohorovnosti, tak by sme menšie krízové javy prijali ako nevyhnutnú a tvorivú súčasť vývoja komplexného systému, akým ekonomika je, a tým by sme sa vyhli rozsiahlym krízam, ktorých prežívanie musí byť logicky ťažšie.
Riešením kríz je naše prispôsobenie sa systému a nie naopak. Žiaľ tentokrát môžeme očakávať, tak ako mnohokrát v minulosti, práve tento opačný postup, čím budeme problémy ďalej živiť a krízu predlžovať.
Skutočne vážne debaty o novom prístupe k ekonomickej činnosti spoločnosti a nevyhnutnú pokoru pred objektívnou realitou môžeme očakávať až s príchodom krízy. To je ale veľmi neskoro na to, aby sme nachádzali účinné prístupy a riešenia pre jej nespomaľovaný priebeh. V žiadnom prípade by sme nemali uvažovať o jej celkovom zmiernení a to aj v prípade ochrany minimálnych sociálnych štandardov, či mocenského prerozdeľovania majetku. Kríza musí prejsť naplno do všetkých dôsledkov, ak sa majú odstrániť jej bezprostredné zdroje. Nemali by sme uvažovať ani o tom, že ju vyriešime do jedného roka, podobne ako v roku 2009. Komplexné procesy, ktoré fungovali v systéme doteraz, zmenia svoj charakter a začnú fungovať úplne ináč. Niekedy aj úplne opačne.
Na základe uvedeného môžeme teda odhadnúť, že do roku 2017 vstúpime pravdepodobne ako do prvého z mnohých rokov ťažkej globálnej krízy. Ak sa osud rozhodne nechať nás ešte chvíľu čakať, rozhodne to nemôže znamenať, že by sme sa mu vyhli. Pritom stále platí, že nečakaný impulz môže spustiť popísané i ďalšie prevratné procesy skôr. V priebehu tejto krízy sa môžu vyskytnúť výkyvy, neobvyklé v iných historických krízach. Vysokú pravdepodobnosť má hyperinflácia v USA, spôsobená presunom globálnych dolárových rezerv na americký trh. Logická snaha americkej administratívy nemusí tomu účinne zabrániť. V Európe je tiež podobná možnosť, spôsobená presunom devalvujúcich peňazí z finančného sektora do fyzickej ekonomiky nákupom fyzických aktív ako poistky pred úplnou stratou bohatstva finančníkov. Hyperinflačnú fázu zrejme opäť vystrieda deflačná fáza ako pokračujúci proces odstraňovania neefektívnych subjektov trhu, zníženej investičnej aktivity a spotreby. Takmer s istotou môžeme počítať s ekonomickou represiou. Vlády budú diktovať spôsob používania meny, reálnych peňazí (zlata, striebra), virtuálnych peňazí, obchodných a tovarových vzťahov.
Sme spoluautormi nášho osudu, len ho nechceme pochopiť, a preto sa k nemu nechceme ani priznať.
(+9 skóre, 9 hlasov)
Loading ...
Juraj Režo 
Juraj Poláček 
Daniel Nosky 
Ladislav Serenča 
Pavol Varga 
Magda Želeňáková 
Jozef Rajtar
Chcel som sa opýtať: Nemôže nástup fenoménu Bitcoin akcelerovať celý proces? Vo Vašich článkoch pred časom ste sa venovali mene a inflácii a z toho čo ste písali, mi vyšlo, že ideálnou menou je taká, ktorá si drží konštantný objem peňažnej masy. Nie je to niečo podobné ako Bitcoin? Môže dobrovoľný prechod ľudí (producentov hodnôt) urýchliť proces rozpadu štátnych inflačných mien?
Je to veľmi dobrá otázka. Ale ťažko zodpovedateľná. Ja som už nejaké BC kúpil. Takže nádej mu dávam, ale pravdepodobne bude okolo toho ešte tuhý boj. To sa ale týka aj AU a AG a samozrejme aj ostatných virtuálnych mien. Musíme sa pripraviť na zákazy, príkazy a konfiškácie (Roosvelt 1933). . Myslím si, že virtuálne meny tento proces nebadateľne urýchľujú už teraz. Minimálne psychologickým efektom. Zásadne ho ale asi neovplyvnia. Je to zrejme naopak – úpadkový proces urýchľuje záujem o drahé kovy a virtuálne meny. Najväčší záujem prepukne až v terminálnych fázach. Väčšina ľudí začne hľadať pevnejšiu úschovu ekonomických hodnôt, až keď pocíti zreteľný prepad bežne používanej meny. . Okrem otázky rozpadu centrálnych mien je teda zaujímavejšia otázka ich náhrady. Budú nahradené novými centrálnymi menami, alebo slobodnými menami? Štát a značná masa verejnosti budú určite proti. Lenže rozsah a dôsledky prichádzajúcich zmien vytvárajú nielen nutnosť prijímania slobodných mien ( a reálnych peňazí – AU,AG), ale aj šancu pre pochopenie problému a značná časť verejnosti sa prikloní k novému prístupu – teda k právne slobodným a centrálne nezávislým menám.
A môžem ešte jednu doplňujúcu otázku? Nie je používanie zlata ako rezervnej “úschovne” iba zlozvykom vyplývajúcim z histórie?
Zlozvyk môžeme označiť aj ako dobrozvyk. Ťahá sa celou históriou peňazí – 2600 rokov razených mincí, 5000 rokov zlatých úlomkov v Egypte , v iných civilizáciách možno aj skôr v neznámom rozsahu. Zlato a striebro vytvorilo samoregulačným procesom prostriedok výmeny – peniaze. Aj dnes sa s ním operuje viac ako je navonok vidno. Jeho reálne znehodnocovanie je tiež možné, ale výrazne obmedzené (každá manipulácia bude skôr, či neskôr prekonaná). Jeho hodnotový a výmenný potenciál existuje ako súčasť nášho NEvedomia. Dnes je historicky mimoriadna situácia v tom, že sa objavili virtuálne meny, ktoré pri celospoločenskom (globálnom) konsenze by mohli byť výbornou menou. Do budúcna by mohli byť účelnejšie ako zlato a striebro. ………. V každom prípade zrútenie znehodnotenej meny je možné nahradiť len pevným (pevnejším ) etalónom. Je to teda nevyhnutnosť. Zlato je preto logickým a odskúšaným médiom bez ohľadu na momentálne ideológie a menové vzťahy. Virtuálne kryptomeny novým a nádejným médiom. Bez boja to ale nepôjde. Určite nie. Nejde tu len o občiansku verejnosť, ale aj o medzinárodné obchodné vzťahy. Za bezcennú menu nikto tovar dávať nebude. ……… Významnou bariérou pre znehodnocovanie mien je v každom prípade ich slobodná konkurencia – a tá je možná len pri slobodnom decentralizovanom peňažníctve. V ňom nie je možné nasilu zlato vylúčiť. Proces vytvárania týchto konkurenčných vzťahov musí vytvárať aj riziká, ale konečný stav je silným predpokladom pre dlhodobo udržateľný vývoj. Krátkodobé, ale nízke výkyvy sú potom jeho prirodzenou dynamikou vytvárania dlhodobej stability.
p.s. Myslím, že chýba ešte záver : Zlato teda môže byť v budúcnosti nahradené niečim vhodnejším. Možno aj bude musieť. Technický vývoj ide dopredu a môže poskytnúť nečakané možnosti. V dohľadnej dobe to ale ešte nemôže nastať, lebo je stále vnímaný ako potenciálny uchovávateľ hodnôt a keď príde onedlho kríza, bude vnímané ako reálny uchovávateľ hodnôt – teda skutočné peniaze.
Čiže, ak som to správne pochopil, tak zlato je vhodným médiom, ako mena, iba z dôvodu jeho vzácnosti a z dôvodu toho, že jeho prírastok ťažby je porovnateľný s rastom ekonomiky v dlhodobom horizonte (až na drobné výkyvy). Teda ak by sa našli nové extrémne výdatné náleziská, ktoré by výrazne zvýšili jeho ponuku na trhu, tak sa z neho stane virgínsky tabak.
Presne tak. Len s dodatkom, že zlato sú skutočné peniaze (majú tovarovú hodnotu), nielen mena. Menou môže byť aj papier, alebo zápis v hard disku.
neda mi to nenapisat mylite si pojmy a dojmy.
Penize jsou dohodnuty meziclanek v bartrovem obchodem pro prodavajiciho a kupujiciho. Teda jsou jakoby v hodnote kila ryze za kilo “zeleza”. Nepotrebujeme penize na nic jine, nez na ulehceni bartroveho obchodu. Problem je, kdyz se toho chyti bankstri a politici a udelaji z toho samostatny tovar.
samorost Ale presne o tom sa tu bavíme. My si nemyslíme, že peniaze sú tovar, ale peniaze majú okrem zámennej funkcie aj ďalšie, a to ako oceňovacia funkcia hodnôt a najmä ako akumulácia hodnôt, teda reálneho kapitálu. A práve tieto dve ďalšie funkcie peňazí v súčasnom monetárnom systéme zlyhávajú.
taky si myslim, ze to je uplne spatne. Akumulovat penize je jako akumulovat vakuum (pocmarane papirky). Pokud nekdo akumuluje hmotne statky, tak to celkem chapu, ale akumulovat akcie, cenne papiry nebo opcie je cestou do pekla. Celkem se mi pozdava aktivita centralni banky, ze by se vsechen majetek zdanil jednorazovo 15% a to by se prevedlo do Eurokoryta. Ale silne pochybujem, ze neco takove projde.
1*
Tá 1* je pre Pavol.Angyal. Nejako mi to špatne zaraďuje.