Publikované: 19.08.2014

Čo vám dnešní politici neponúkajú? – časť 1.

Motto: Voly patria na pole, a nie na radnicu. Nemecké príslovie

    Životným poslaním každého dobrého politika je neustále zvyšovanie, a nie znižovanie životnej úrovne obyčajných občanov. Len silná ekonomika môže byť dôkazom múdrej politiky, a múdrych politikov. História nás učí, že kde vládli hlupáci, tam vládla v krajine bieda. Inak povedané,  koľko múdrych hore, toľko bohatstva aj dole a koľko hlúpych hore, toľko biedy aj dole.  Každý múdry politik vie, že až vznikom ekonomicky silných regiónov, môže vzniknúť  silný ekonomický štát. Len ekonomicky silný štát, sa môže stáť silným sociálnym štátom. Iné politické reči, sú pre mňa naozaj len rozprávky a bájky pre malé deti. Podľa mojej teórie, sociálny štát bez silnej ekonomiky, nikde na svete neexistuje.

   Sú to teda regióny štátu, čo tvoria štát. Preto treba masívne investovať do rozvoja regiónov. Vo svojej knihe: „Nezabudnime – existujú“, som už v minulom storočí  jasne a jednoznačne napísal v kapitolách: „Pramene bohatstva a pramene biedy“, „Odstúpte! Manažéri nastúpte!“, „Megatrend 3. Tisícročia“, či „Politika a ekonomika Made in Germany a Made in Slovakia“, čo treba robiť s ekonomikou, a politikou Slovenska.

   Zdá sa, že od vzniku Slovenska žiadne programové vyhlásenie vlády nehovorí o tom, akým hlavným a progresívnym  smerom sa má  vydať celá ekonomiku Slovenska, aby sa znížila rekordná nezamestnanosť, a aby samostatné Slovensko samo, a samostatne svojimi silami, porazilo túto dnešnú krízu. Preto ponúkam svoj recept na novú silnú a slovenskú ekonomiku.

   Keď si postupne prečítate tu publikovaných 8 častí, tak sa potom zamyslíte, kto z dnešných politikov a dnešných politických strán vám ponúka túto alternatívu a ľahko zistíte, že nikto. Môj recept  je postavený na politikmi stále nedocenenom prírodnom bohatstve, ktorým sa momentálne na Slovensku len vo veľkom plytvá. O čo ide? Ide o zle a chybné hospodárenie s podzemnou vodou a prameňmi, a ide o zaostávajúci a nerozvinutý sektor cestovného ruchu. Práve tu sú podľa mňa, ukryté  silné ekonomické zdroje pre prosperitu Slovenska. Tu sú ukryté tisícky nových pracovných miest. Tu je ukrytá aj prosperita naozaj nového a silného Slovenska.

      Od vzniku Slovenska žiadna vláda a žiadna politická strana jasne nepomenovala a neurčila, čo je národným strategickým záujmom krajiny, čo je v  ére globalizácie rozhodujúce, aby Slovensko nezaniklo a  nezaostávalo v „mori“ iných ekonomík sveta. Pritom z minulosti vieme, že po druhej svetovej vojne len vďaka štátnym zásahom  a industrializáciou krajiny sa postupne darilo vyrovnávať regionálne rozdiely.  Len vďaka štátnym zásahom,  sa zlá situácia v zaostalých regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti menila k lepšiemu. Vďaka týmto múdrym zásahom štátu, sme v 60. rokoch boli v HDP a životnej úrovni na tom oveľa lepšie, ako Rakúsko! Naša koruna bola vtedy dokonca silnejšia než rakúsky šiling! V polovici šesťdesiatych rokov však iné zlé politické zásahy a zlé naplánovaná ekonomika zlyhala.Tak vidíte, že tak ako múdre štátne zásahy vedia urobiť v štáte veľa dobra, tak hlúpe štátne zásahy vedia narobiť v štáte aj veľa zla.

   Podstatnou chybou vtedy bolo to, že sme začali zaostávať v technológiách. Monopolne a bezkonkurenčné prostredie začalo produkovať slabú, a zaostalú ekonomiku. Nekonkurenčné technológie a nekonkurenčné politické stratégie zabránili tomu, aby sa mohol dosahovať  maximálny výkon ekonomiky, s minimálnym príkonom surovín a energie. Myslím si, že po rozpade ČSFR a vzniku SR, prišli ďalšie  zlé politické rozhodnutia, ktoré  viedli k tomu, že sme rozpredali “zlaté nosnice” našej ekonomiky a preto dnes nemáme “žiadne zlaté vajcia”, ale veľké “h…o” a životnú úroveň Rakúska nedosiahneme asi ani o 20 rokov! Preto je načase prijať strategické a kľúčové ekonomické rozhodnutia, ktoré naštartujú nanovo ekonomiku Slovenska, a využijú všetky dostupné zdroje pre rozvoj Slovenska, ktoré sú pre stále biednu politiku stále zanedbávané a nevyužívané. Dnešná moderná politika musí byť hlavne o ekonomike, a nie o stále nových politických kauzách.

   Hovoriť dnes o slovenskej ekonomike a slovenskom priemysle, keď „Vlajkové lode“ slovenskej ekonomiky sú v milosti a nemilosti zahraničných firiem, mi pripadá dosť absurdné. Spoliehať sa  jednostranne na automobilový priemysel, je ďalšou hrubou politickou chybou lebo toto je „autopasca“. Voči obyčajným občanom môže byť takáto politika nezodpovedná, nebezpečná, vysoko riziková a riskantná. Keď Slovensko dnes nemá vlastný veľký a nosný priemysel, na ktorom by mohlo Slovensko profitovať aj po odchode automobiliek, tak si myslím, že  je na tom už dnes Slovensko naozaj veľmi zle. Za takéto ekonomicky slabé Slovensko som v roku 1992 v Prahe určite nehlasoval.

   Ktorí, z dnešných politikov vám vie zaručiť, dokedy tu tento automobilový priemysel zostane? Ktorí, z dnešných politikov vám povie, aký iný priemysel nahradí tento dočasný a montážny priemysel?  Ktorí, z dnešných politikov vám povie, čo tu bude po jeho obchode? Ja si myslím, že keď sa nič revolučne nezmení, tak to vystihnú dve slová – ekonomická katastrofa. Tieto automobilky nie sú predsa v našich rukách, a keby odišli, tak Slovensko môže vyhlásiť možno rovno aj bankrot. Takáto zlá a nerozumná politika, sa nás obyčajných občanov, až príliš dotýka. Veď, keď tu nebude veľa práce, tak tu bude len ešte viacej biedy.

P.S. „Keby nám tu vládol manažér typu Tomáša Baťu, tak v  celom štáte by to vyzeralo a fungovalo tak dobre, ako to dobre funguje a vyzerá v  jeho fabrikách aj dnes!“

Pokračovanie na budúce.

Ukážky sú z e – knihy “Lekcie z demokracie” od autora Tibora Bindasa

 

  • SlabéVýborné (+6 skóre, 6 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?