Publikované: 04.10.2013

Deň, kedy došli peniaze

Čítam knihu, ktorej autorom je novinár a zahraničný komentátor, Milan Vodička. Blogu som dala rovnomenný názov, aby vystihol podstatu.

Kniha zachytáva priebeh hospodárskej krízy v 30. rokoch nie očami historika alebo ekonóma, ale očami chudobných, bohatých i veľmi bohatých ľudí. Autor opisuje ako kríza ovplyvňuje životy… , ako ich mení.

Naša generácia o hospodárskej kríze v 30. rokoch čo-to vie, ale tie kusé informácie nepodávajú pravdivý obraz doby. Doba, ktorú žijeme nám denne servíruje informácie v podobe omrviniek a niekedy pridá aj kusy podlosti, zlodejstva, morálnej špiny. Ukazuje nám svet, kde sa stretajú mocní s peniazmi a my, obraz hrôzy novodobej krízy, ktorá na nás číha za rohom si akosi nechceme uvedomiť, nechceme ho vidieť. Nechceme, lebo si neviem predstaviť svoje utrpenie a utrpenie našich detí.

Knihu čítam so zatajeným dychom. Mňa, ako ženu najviac zaujali informácie o tom, ako kríza rozbíjala hodnoty tradičnej rodiny, negatívne ovplyvňovala zdravie jednotlivcov, dala podnet k masovému užívaniu antikoncepcie, položila základy zakladania supermarketov, negatívne ovplyvňovala sexualitu… .

Každý odstavec knihy vnukne čitateľovi plastický obraz dávno zabudnutej doby, z koreňov ktorej vyrástla dnešná a my v nej… . Veľmi, veľmi je podobná tá dnešná. Ako vtedy, aj dnes akoby každý čakal na záchranu zhora, zboka, zvnútra… i keď je pravdepodobné, že aj dnes nám FED bude tlačiť bilióny bankoviek, bezhodnotových farebných papierikov, ktorými sa mnohí uspokoja…  papierikov, ktoré nie sú ničím kryté. Bezcenné peniaze, ktoré privádzajú bezsenné noci. Ja im hovorím „papieriky na dlh“.

Na ilustráciu ponúkam jeden príbeh z knihy… ako kríza mení človeka:

…pán Patterson, prepustený úradník, štyridsaťsedem ročný, rok a pol na podpore. Správa sa ticho a nesmelo. Pani Pattersonova…pekná, tridsaťsedem rokov, drobnej pekne tvarovanej postavy, stále veľmi atraktívna.

Pán Patterson má problém, prestali ho doma brať vážne, je ako piate koleso na voze. Uvedomuje si, že pre ženu a dcéru je len na príťaž. Sám si hovorí, že by to mal „zabaliť“ a zmiznúť im z cesty. Pán Patterson prišiel o svoju úlohu živiteľa rodiny, manželka k nemu stratila rešpekt a on sám k sebe tiež. Keď si chce kúpiť cigarety, musí poprosiť dcéru, ktorá má aký taký príjem, nad ktorým on ešte pred dvomi rokmi ohŕňal nos. Osemnásť dolárov a päťdesiat centov týždenne. On bral štyridsať.

Jeho autorita v rodine sa vyparila. Manželia navštívili psychologickú poradňu. Závery boli šokujúce: kríza ničí mužov oveľa viac ako ženy. Muži, vlastne všetci nezamestnaní strácajú sebaistotu, rozhodnosť, odhodlanosť postaviť sa zoči voči problémom a tak tomu bolo aj

v ich prípade. Všetci veľmi ťažko nosili nálepku „nezamestnaný“. Bolo to pre nich ponižujúce. Po čase sa akosi inštinktívne začali vyhýbať stretnutiam so známymi.

Mraz mi prechádzal telom, keď som to čítala. Vlastne som sa len utvrdila v poznaní, že ak peniaze utečú oknom, zmizne s nimi láska (bohužiaľ). Muž bez práce nie je muž. Samozrejmé, nemusí to platiť vo všetkých rodinách. Niektoré sa zomkli v súdržnosti a hľadali riešenie problému.

Nie je dnešná doba v mnohých odtieňoch podobná tej v 30-ich rokoch?

 

 

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?