Publikované: 06.07.2013

Domček z kariet

V roku 1989 väčšina obyvateľstva sa pridala do boja za slobodu, za demokraciu, za vyššiu životnú úroveň, za lepšiu kvalitu života a za zrušenie totalitného režimu, absolútnej moci komunistickej strany. V prvých slobodných voľbách si zvolilo vedenie spoločnosti, aby pod ich vedením sa postavil spoločný dom, v ktorom bude dostatok miesta pre všetkých občanov, s dostatkom jedla, vzdelania a kultúry. Chceli spoločný dom, ktorý bude svietiť do okolo od lesku tvorivých síl, obetavosti, súdržnosti, jednoty a lásky  obyvateľov tohto domu.

Po 23 rokov sa zisťuje, že nevidno žiadny spoločný dom. Keď sa lepšie prizrieme, vidíme spoločný dom iba pre vyvolených a okolo domu vidíme sociálnu biedu. Svetlo nevidíme, lebo lesk  zlodejov,  pokrytcov a ich prisluhovačov, nedobrovoľných kolaborantov a ich morálne bahno,  žiadne svetlo nevydáva.

Pohľad obrátený dozadu nám ukazuje že totalitu komunistickej strany sme porazili nežnou revolúciou. Mohla byť nežná preto, lebo totalita  nám v tom pomáhala. Pomáhala nám preto, aby si udržala ďalej svoju moc.
Aby občanom nové vedenie spoločnosti zalepila oči, zapracovala do Ústavy Slovenskej republiku idey, ktoré nás nalákali do ulíc za zvrhnutie totality.Na druhej strane však do ústavy zapracovala aj ustanovenia, ktoré neumožňujú, aby sa realizovali idey do života. Totalita jednej strany vystriedala totalitou vládnych strán.

Totalitárov – ľudí, ktorí potláčajú naše idey, za ktoré sme bojovalo v roku 1989, máme všade. Vo vláde, v parlamente, v súdnictve, na prokuratúre, na ústavnom súde, v médiách, v politických stranách a v organizáciách, ktoré rozdeľujú Slovensko.  Pri moci sa udržali toľko rokov preto, lebo  si niektorých z nás kúpili. Taktiež že mlčali tí, ktorí s nimi nesúhlasia. Totiž nechcú stratiť svoje dobré platené miesto. Preto nedobrovoľne kolaborujú s totalitou.  Mlčia preto, lebo majú svoje rodina a keby nemlčali, išli by proti svojej rodine a proti svojmu úspechu a úspechu rodiny.

Z uvedeného vyplýva, že spoločný dom je vlastne domček z kariet. Totalitári a ich prisluhovači vyberajú z pod domu jednu kartu za druhov a kladú ju na        vrch domčeka. Okoloidúci občania  zadržiavajú  dych, aby tento domček nespadol.

Okradnutí spoluobčania, prestaňme zadržiavať dych, poriadne sa nadýchnime a fúknime do toho bordelu.

Prisluhovači totalárov, nevidíte, že je načase opustiť loď?

Nedobrovoľní kolaboranti s totalitou, nemáte už dosť ponižovania od totalitárov?

Mlčiace svedomie národa, nebol už dosť toho spánku?

Vážení čitatelia, ak máte pochybnosti o hore uvedených riadkov, môžete si ich rozohnať prečítaním článkov s názvom:

- Slovensko sa potápa a potrebuje pomoc

- Záchrana občanov Slovenska

- Podvod na slobode občanov Slovenska

- Jednotným Slovenskom k odstráneniu sociálnej biedy

Články si môžete pozrieť na týchto internetových adresách:

http://seta.blog.pravda.sk/

http://moje.hnonline.sk/blog/6512

http://stefanstefanides.blog.sme.sk/

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

1

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
  1. Štefan Štefanides

    Slovensko, budíček!

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
Login

Ešte nemáte svoj účet?