Publikované: 28.02.2020

ESĽP zlegalizoval ochranu hraníc proti nelegálnej migrácii plotmi aj silou

Prelomové rozhodnutie Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva z 13. februára 2020 v kauze sťažovateľov občana N.D. z Mali a občana N.T. z Pobrežia slonoviny voči Španielsku, nečakane uznalo právo členských štátov uzavrieť svoje hranice nelegálnemu a nekontrolovanému vstupu migrantov.

                            

Očakáva sa druhá veľká vlna utečencov zo Sýrie od roku 2015, ktoré Turecko vraj púšťa do Európy. Ide o formu hybridnej pomsty a vojny neo osmana a sunnitu, imperialistu R.T.  Erdogana, za jeho nespôsobilosť podrobiť sa podmienkam prístupových rokovaní pre vstup do EÚ a schengenského priestoru, neplnenie kritérií a zásad európskej demokracie.
Erdogan sa po už skôr avizovaných vyhrážkach rozhodol zaútočiť na Európu uvoľnením zadržiavaných utečencov zo Sýrie v počte viac ako 4 a pol milióna osôb, ktoré sú v Turecku a ďalších, ktoré  svojou agresiou voči Sýrii denne vyháňa z provincie Idlíb severnou cestou do Grécka, Turecka a Európy…
Erdogan sa rozhodol, že jeho dohoda s EÚ (vlastne s Nemeckom) z roku 2016, prestáva platiť.
O čo ide a odkaz na judikát ESĽP, k veci:
Na Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva sa v odvolacom konaní obrátila španielska vláda potom, čo bolo Španielsko v októbri 2017 rozsudkom sekčného senátu odsúdené za porušenie ľudských práv dvoch sťažovateľov, ktorí boli v roku 2014 po násilnom prekonaní hraničného oplotenia v Melille vyhnaní pohraničnou strážou spolu s desiatkami ďalších Afričanov späť do Maroka. Sťažovatelia sa odvolávali na porušenie článku 4 dodatkového protokolu Zmluvy, týkajúceho sa zákazu kolektívneho vyhostenia cudzincov a okrem toho napádali aj upretie práva na uplatnenie opravného prostriedku pri okamžitom vyhostení.
Španielska vláda sa hájila tým, že predsa nešlo o utečencov (s právom na azyl), ale o ekonomických migrantov, prichádzajúcich z bezpečného štátu, ktorí nevyužil legitímnu možnosť vstupu do Španielska, ale prekročili hranicu za použitia sily, ako súčasť niekoľko stočlennej útočiacej skupiny. Štát má pritom povinnosť voči svojim občanom chrániť zákonnosť a poriadok, ako aj svoje územie pred zvonka prichádzajúcim násilím.
Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva po dlhom a rozsiahlom dokazovaní v spore medzi ľudsko-právnymi expertmi, či aktivistami proti zástupcom štátu rozhodnutím č. 8675/15 a 8697/15 vyriekol, že španielska vláda pri vyhosťovaní dvoch sťažovateľov zo subsaharskej Afriky občana N.D. z Mali a občana N.T. z Pobrežia slonoviny neporušila európske právo.
Odkaz na judikát: https://hudoc.echr.coe.int/eng
Konečný verdikt sa stal precedens pre všetky ďalšie prípady nepovoleného násilného prekročenia hraníc, prekonaním plotu či zábrany, nelegálnym spôsobom, v rozpore s európskym právom.
Svojim rozsudkom v uvedenom spore tak ESĽP súčasne rozhodol, že štáty na vonkajšej, „schengenskej“ hranici majú legitímne právo vybudovať si na svoju ochranu zádržné zariadenia, ploty, či bariéry a majú tiež právo, v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.
SNS v tejto veci presadila zablokovanie prijatia záväzkov Globálneho paktu OSN o migrácii. Slovensko má v súlade s európskym právom zadržiavať aj vracať späť na územie susedného štátu tých migrantov, ktorí nezákonne, či násilne prekračujú hranice ktoréhokoľvek európskeho štátu a členského štátu EÚ…
Rozhodnutie Veľkého senátu nakoniec prinieslo po štyroch rokoch aj zaslúženú satisfakciu maďarskej vláde, ktorú mnohí bruselskí politici dlhé roky nevyberaným spôsobom perzekvovali za vybudovanie zádržného oplotenia na vonkajšej hranici Európskej únie a za jej dôslednú ochranu pred rozsiahlymi nájazdmi migrantov, nelegálne putujúcich do európskeho vnútrozemia.
Viktor Orbán je aj naďalej odhodlaný čeliť náporu migrantov z juhu (od Sýrie, cez Turecko, Grécko a Bulharsko). ESĽP jeho odhodlanie zlegalizoval.
Výrok súdu je však na druhej strane aj trpkým, dodatočným priznaním toho, že správanie sa Európskej komisie, ako aj viacerých predstaviteľov európskych štátov počas migračnej vlny 2015, ktorí svojvoľne (v rozpore s pravidlami Dublinského dohovoru), otvárali migrantom hranice bolo nielen ťažkým zlyhaním týchto politikov, ale aj hrubým porušením práv občanov Európskej únie dodnes vystavených kriminalite a neodôvodnenému bremenu financovania dnes už dlhodobého pobytu státisícov nelegálnych prišelcov.
V období, keď sa nemecké trio – predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, nemecká kancelárka Angela Merkel, s jej ministrom vnútra Horstom Seehoferom – chystá už v marci vynútiť si od členských štátov súhlas na takú zmenu Dublinského dohovoru, ktorá by odobrala členským štátom právo samostatne rozhodovať o pobyte imigrantov na ich území a prevzala ho na novú európsku agentúru EUAA, oprávnenú následne aj určovať nám o aký tzv. „spravodlivý podiel“ agentúrou prijatých imigrantov sa má Slovensko postarať, je rozhodnutie sedemnásť členného Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva prelomové.
Je plným potvrdením správnosti riešenia migračnej politiky opatreniami presadzovanými skupinou V4 a silným dôvodom na to, aby sa Slovenská republika už nenechala vtiahnuť do dobrovoľne, nad rámec medzinárodného práva prijímaných záväzkov a zmien, devastujúcich nielen životnú úroveň a bezpečnosť EÚ, ale aj civilizačné a kultúrne hodnoty Európy, ktoré nám opäť v Bruseli nastražila Merkelovej multikultúrna a pro-imigračná kamarila.
Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu garantuje Slovensku suverenitu a zvrchovanosť vo veciach vnútorných vecí a rozhodnutí, komu udelí-neudelí azyl, komu pobyt a kto môže u nás dostať dočasnú doplnkovú ochranu, alebo trvalý pobyt, prípadne slovenské občianstvo.
Merkelová, von der Layen a Seehofer nás cez ich „kone“ v EK a EP nesmú ani nemôžu nútiť k žiadnej forme povinných kvót ani k „povinnej zdieľanej solidarite“.
Slovensko ako doposiaľ, nemusí, a nebude musieť nič, ak samé nebude chcieť, poskytnúť inú formu pomoci ale len utečencom, s výhradou, že na príčinách migrácie nemá žiadnu vinu.
Medzikontinentálna a cezhraničná migrácia nie je základné ľudské právo ale akcesorické právo, ak také právo pozná právny poriadok EÚ a Slovenska.
Plnú vinu a morálnu zodpovednosť za migráciu a jej dôsledky majú prednostne aj preto dnes z nakradnutého a narabovaného bohatí bývalí kolonizátori.
Slovensko nemá vinu ani na rozvrate Iraku, Líbye, Sýrie, nezakladalo, nepodporovalo a nevyzbrojovalo islamský štát a džihádistov. Má právo chrániť si svoje územie pred darebákmi zvonka aj zvnútra a bezpečie občanov.
Potomstvá kolonizovných rodičov si do západnej Európy prichádzajú vziať, čo im ako ich dedičná postať patrí…
Tým sa sčasti vysvetľuje aj, prečo nemajú záujem o krajiny V-4, a tlačia sa na Západ…
A s nimi prichádza aj islam.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?