Publikované: 03.02.2014

EU v matrixe

Ako  hovorím, skutočné riešenia na nás ešte len čakajú. Aby sme pochopili o čo ide na Ukrajine, musíme sa ohliadnuť do čias po rozpade bývalého východného bloku a Sovietskeho zväzu. Od tejto doby Rusko prešlo rôznymi krízami, viedli ho skorumpovaní a neschopní politici, ovládli ho oligarchovia, prešlo dvoma kavkazkými vojnami, zaznamenalo ekonomický prepad, vrátane defaultu. Rozpad niekdajšieho sovietskeho impéria nieslo veľmi ťažko a ako keby nebolo schopné nájsť svoju novú identitu. Dnes je to už iné Rusko a určite je to veľká zásluha Putina, ktorý sa prezentoval ako nekomprimisný politik s víziami. Vie, kde chce krajinu priviesť a vie ako na to. O tom, ako sa žije v Rusku nemám pochybnosti, sám som ho pracovne navštívil, mal som tak možnosť pomerne dlhú dobu spoznať život bežného občana. Je potrebné však vedieť, že všetko má svoju zotrvačnosť, preto vnútorná reforma bude trvať dlho. Čo je pre Rusko dôležité, má svoje idey, ktoré ho budú tlačiť vpred. Snáď najmarkantnejšie sa to prejavilo v zahraničnej politike Ruska, pod vedením Segeja Lavrova. Rozhodný obrat nastal po súhlase Ruska v hlasovaní OSN o zriadení bezletovej zóny nad Lýbiou. To, čo nasledovalo, bude mať dlhodobé nedozierne následky pre celý región Severnej Afriky a tiež pre Európu samotnú. Došlo k bezprecedentnému útoku síl NATO na krajinu, zlynčovaniu Kaddáfího a destabilizovaniu bezpečnostnej situácie v celom regióne. Rusko sa vyjadrilo, že už nikdy nič podobné nepripustí. Jeho postoj najjasnejšie vyniká pri vojne v Sýrii, kde sa snaží riešiť tragické záležitosti zvýšeným diplomatickým úsilím. Trvá na princípoch nezasahovania do vnútorných záležitostí krajiny s tvrdením, že svoj problém si musia vyriešiť samotní sýrčania. Predložením dohody o zničení chemických zbraní dokázalo na jeseň zabrániť vojne proti Sýrii zo strany krajín NATO. Zatiaľ. Rusko trvá na dodržiavaní medzinárodných princípov a vyzýva k tomu aj ostatné krajiny.

Po rozpade východného bloku sa dalo očakávať oteplenie vťahov medzi východom a západom. Nestalo sa tak, došlo k postupnej, ešte horšej polarizácii svetovej spoločnosti. Vznikla idea silnej spoločnej Európy. Na tom by nebolo nič zlé, práve naopak. Problém je v rozumných pravidlách a spomínaných princípoch dobrého vzájomného spolužitia, ktoré sú zámerne sabotované. Už dnes je jasné, že myšlienku vzniku silnej spoločnej Európy je potrebné hľadať v niektorých západných krajinách a v USA. Mala to byť silná a veľká Európa, ktorá mala slúžiť ako trójsky kôň USA v našom regióne. Baranidlo k vyvaleniu dverí do okolitých krajín, k eliminovaniu a oslabeniu sily Ruska a získaniu pozícií v krajinách pod jeho vplyvom. Neskôr k rozbitiu Ruska a obsadeniu jeho prírodného bohatsva a tým pádom k zotročeniu jeho obyvateľov tak, ako sa to stalo aj nám. Došlo však k paradoxu, kedy Rusko silnie a Európa sa síce rozrastá, ale slabne. Rozbitím hospodárstva nových členov EU, títo sa mali úplne podriadiť dominantným krajinám západu a rozšíriť politické krytie pre presadzovanie záujmov vedúcich krajín. Dodnes preto politici z bývalého východného bloku nezastávajú žiadne vyššie posty v štruktúrach EU. Obsadiť trhy nových členov a ekonomicky a politicky si ich úplne podriadiť, nabúrať ich vlastnú štátnosť, vybudovať závislosť na financiách z EU a teda de fakto si ich podriadiť po všetkých stránkach, obmedziť ich vlastné rozhodovanie a počínanie tohto spolku riadiť centrálne. EU je v tomto úspešná. Takéto jednotné spoločenstvo však nemôže vydržať dlho. Je príliš rôznorodé mentálne aj ekonomicky a rôzne krajiny, dokonca regióny, alebo obce potrebujú rôzne prístupy a rozdielne riešenia. Brusel chce na všetko dozerať a všetko riadiť. Slobodná spoločnosť by sa mala uberať opačným smerom. V tomto kontexte je nutné vidieť aj súčasný boj a podporu opozície na Ukrajine. Je to krajina pred ekonomickým kolapsom, napriek tomu EU zvádza o ňu tvrdý boj. Niekedy sme pre vstup do Únie museli splniť prísne požiadavky, dnes žiadne pravidlá neplatia a EU sa snaží podkopať legitímnu moc v štáte a pretiahnuť Ukrajinu na svoju stranu. Skutočná ochota prijať Ukrajinu za člena Únie tu ale nie je. Ide o podpísanie asociačnej dohody a tým získať možnosť dostať Ukrajinu pod svoju kontrolu. Slobodná krajina je z pohľadu EU neprípustná a EU urobí všetko, aby vplyv nad Ukrajinou získala, ak nie, je ju schopná oslabiť vnútorne, alebo aj rozbiť jej územnú celistvosť. Podobné aktivity však EU viac a viac oslabujú. Silná Únia je potrebná pred nadchádzajúcou vojnou, v ktorej pôjde o podriadenie si okolitých regiónov. Európe chýbajú akékoľvek iné spoločné vízie budúcnosti a svoje potreby zúžila na vybudovanie čo najmohutnejšieho bloku. V probléme s Gruzínskom pichla do osieho hniezda a reakcia Ruska prišla vzápätí. Gruzínsko sa dodnes nespamätalo a prišlo o proruské regióny. K podobnému scenáru dôjde pravdepodobne aj na Ukrajine, kde bola vyprovokovaná taká ťaživá situácia, že to povedie buď k jej rozpadu, alebo aj k vojne. Je pozoruhodné sledovať, ako Únia urputne pracuje na vyvolaní konfliktu čo najbližšie k svojim vlastným hraniciam. Lýbia, Sýria, Irán, Ukrajina. Tvrdo na to doplatí.

S podobnými problémami ako Ukrajina sa boria aj krajiny EU. Radový občania únie nie sú spokojný so súčasným stavom. S mierou korupcie, rozkrádaním, obohacovaním sa a podvodmi politických špičiek. Únia skutočné riešenia odsúva a snaží sa udržať systém, ktorý tu vládne, za každú cenu. Ona sama je zdrojom zvráteností, preto nepripúšťa žiadne korekcie. V záujme udržania existujúceho kapitalistického systému pri živote čo najdlhšie, dochádza k stále väčšiemu obmedzovaniu práv občanov a stavaniu štátov do úlohy štatistov. Ide o nadradenie kapitálu všetkému ostatnému a upevnenie finančnej moci. Hovorí o tom napríklad pripravovaná zmluva o obchodnom a investičnom partnerstve TTIP medzi USA a EU. Zdravé ekonomické fungovanie sme popreli fondami a rôznymi dotáciami, ktorých úlohou je korumpovať a zničiť rovnosť šancí v zdravej ekonomike. Ľudí sme odnaučili niesť za svoje činy zodpovednosť a spoliehame sa nie na vlastné sily, ale na pomoc únie. Ako povedal Fico, bez pomoci únie by sme neprežili. A o to išlo. Stať sa závislým, otrok predsa nemá žiadne práva. Naše kroky, približujúce nás ku katastrofe, zdôvodňujeme mantrou o boji za demokraciu a potichu sme zväzovaní do stále prísnejších pravidiel. Naša nespokojnosť so súčasným stavom narastá a preto bude kladená čoraz väčšia pozornosť na ozbrojené mocenské zložky. Ľudia v Únii sa budú búriť a režim bude protesty tvrdo potláčať. Z tohto dôvodu sa bude situácia dramatizovať a skupiny nespokojencov radikalizovať. Protesty, podobné tým na Ukrajine už bežia v Španielsku, Taliansku, Grécku a najnovšie aj vo Francúzsku. V médiách im nie je venovaná takmer žiadna pozornosť. Zato však niekoľko článkov denne sme schopní napísať o Ukrajine, alebo pred časom o Turecku. Vnútorné sociálne pnutie v EU je ťaživým faktorom hlavne v súčasnosti, kedy najmä Francúzsko, ale aj Veľká Británia sa snaží prevziať rolu USA v našom regióne a iniciatívne tak prispieť k exportu vojen. Je pozoruhodné, že naši štátni činitelia súhlasne kývajú múdrymi hlavami a vedú nás priamo k vojne. Naše ministerstvo ZV by sa malo čo najviac sústrediť na hľadanie mierových riešení a nie obhajovať našu účasť v konfliktoch. Najhoršia možná kombinácia, ekonomicky a dlhmi zruinovaná Európa s názorovo rozdelenými štátmi a nespokojnými občanmi, zmietajúca sa v sociálnych nepokojoch a ešte k tomu našimi vedúcimi predstaviteľmi zatiahnutá do vojny. Pripravujeme si najhorší scenár, aký existuje.

Únia je nereformovateľná inštitúcia a svoju ideu bude pretláčať so zvyšujúcou sa silou potrebnou k potlačeniu domáceho odporu. EU je potrebné rozpustiť. EU nemá žiadne spoločné idey, okrem veľkého, silného a direktívne riadeného bloku s oslabenými právami štátov a občanov. Nectí prirodzené morálne hodnoty, idey nezasahovania, ekonomické pravidlá. Niektorí jej členovia konajú unáhlene a nevyspytateľne vo vojenskej oblasti a svojim počínaním ohrozujú ostatných členov. EU sa dostáva do poslednej smrteľnej vývrtky a ak nechceme zahynúť spolu s ňou, je potrebné ju radšej zanechať. Podobne je nutné vystúpiť aj z NATO, pretože budeme zbytočne zatiahnutí do veľkej a nezmyselnej vojny, na ktorej počiatku stojíme. Vojna je už v plnom prúde na úrovni mediálnej, diplomatickej aj ekonomickej, je len otázkou času, kedy prerastie do ozbrojeného konfliktu. Vojna bude, ide len o to, urobiť všetko preto, aby nás zasiahla čo najmenšou intenzitou. Keby si naši štátni predstavitelia čo len trošku uvedomovali riziko, ktoré nám hrozí, museli by konať inak. Sú však súčasťou existujúcej mašinérie a preto nemôžu konať pragmaticky. Podobné články, ako aj tento sú len plané výkriky do tmy, nemajú žiadnu účinnosť a spätná väzba medzi občanom a mocou neexistuje. Budeme sa musieť uchýliť k podobnej brutalite ako na Ukrajine, aby nás začali naši čelní predstavitelia vnímať? Pripravujeme si čiernu budúcnosť.

  • SlabéVýborné (-1 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?