Publikované: 16.10.2019

EURO a ECB nie sú príčinou, ale dôsledkom.

   Uplynuli už dva mesiace od prijatia švajčiarskej petície za referendum o frakčnom bankovníctve. V Európe sa medzitým objavil ďalší pokus o záchranu pred rastúcimi problémami peňažného systému. Petícia 50 000 fínskych občanov zaviazala fínsky parlament rokovať o vystúpení z eurozóny.

   Predstava záchrany krajiny pred finančnými problémami tým, že vystúpi dnes z menovej únie sa objavuje stále častejšie aj v iných krajinách. Aj na Slovensku. Stále viac ľudí si myslí, alebo cíti, že problémy budú narastať. Budú. S narastajúcimi problémami ale pribúda aj množstvo ľudí, ktorí budú považovať za problém EURO. Je to pravda … polovičná a preto zhoršujúca budúci vývoj ešte viac.

   Úplná pravda nás pred problémami nezachráni, ale keby sme ju pochopili včas vo väčšinovom počte, mohla by mnoho problémov zmierniť a skrátiť ich bolestivý priebeh. Aká je? V princípe triviálna, v reálnom živote komplikovaná.

   Úplnou pravdou je to, že nie EURO a jeho materská banka ECB sú problémom, ale ideológia, ktorá tento peňažný systém stvorila. Opustiť EURO a zaviesť inú menu znamená asi toľko, ako zmeniť kupé vo vlaku, ktorý ide zlým smerom. Tak ako Švajčiari musia cestovať s nami v globálnom menovom vlaku, tak isto to platí aj pre Fínov. Potiahneme to všetci spolu až do trpkého konca.

   Zmena meny môže pomôcť len dočasne. Jej oslabením voči starej mene a iným menám môže zlepšiť export krajiny. Súčasne ale zvýši cenu importu a zníži bohatstvo na vnútornom trhu. Najdôležitejšie je, že musí pokračovať v tej istej menovej stratégii, ako bývalá spoločná mena, teda v pretrvávajúcej inflácii. Prípadné taktizovanie má len jednu možnosť – ešte väčšiu infláciu a ešte väčšie oslabovanie. Posilňovať už nemôže. To by muselo byť sprevádzané zázračným rastom produktivity, ktorý by prekryl rast ceny exportu, alebo niečim ešte zázračnejším a to je extrémny rast reálneho kapitálu, ktorého niet. Takmer celý hospodársky výkon dnešných ekonomík je krytý fiktívnym kapitálom vo forme celkového dlhu, ktorý narastal desiatky rokov. Dlh rástol rýchlejšie ako hospodársky rast. Opačný postup je vylúčený. Okrem rastu ceny exportu, by nevyhnutná cenová deflácia na vnútornom trhu spôsobila skôr, či neskôr celkovú platobnú neschopnosť a krach celého vnútorného hospodárskeho systému.

   Ostáva teda len druhá možnosť –  pokračovať ďalej v doterajšom postupe a skrachovať s ešte väčším rachotom. A práve toto je naša cesta. Budeme pokračovať v pyramídovej hre, ktorú vytvorili politickej moci zapredaní vedci na západe pred desiatkami rokov. Zo strachu pred krachom postupujeme ďalej k väčšiemu krachu. Dlhová deflácia a mislokácia bujnejúceho fiktívneho kapitálu práve zastavuje hospodársky rast. Už to je začiatok krachu. Vratká peňažná štruktúra sa otriasa. Čoskoro začne hospodársky “rast” klesať. A to bude signál na spustenie prudkej úpadkovej fázy. Bude ich určite viac a budú sa striedať určite dlho. Sociálno-peňažní inžinieri to budú plátať ďalšími dávkami metadónových peňazí. Zábava, ktorú vytvorili, bude mať ale svoj vlastný program. Ona bude režisérom.

   EURO a ECB nemôžu zmeniť na svojom fungovaní nič. Nové, alebo staronové meny by boli len lavírovaním medzi mantinelmi toho istého systému s tými istými pravidlami. Všetky by boli, alebo sú len dôsledkom ideológie, ktorú si v relatívne dávnej minulosti obľúbila politická moc Európy, ale aj celého sveta.

  • SlabéVýborné (Nikto nehlasoval)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?