Publikované: 29.01.2013
Európska solidarita: vaše peniaze prúdia do vreciek nenásytných miliardárov!
Predohra
V roku 2005 schválila Európska komisia dotáciu 10 miliónov eur pre firmu gréckeho miliardára Spira Latsisa. Vzápätí sa zistilo, že krátko predtým s ním strávil týždeň na jeho luxusnej lodi šéf Európskej komisie (EK) Jose Manuel Barroso.
Barroso s Latsisom boli spolužiaci z vysokej školy a dlhodobí priatelia. Komisia odsúhlasila dotáciu na výslovnú a urgentnú žiadosť priamo od neho. EK navyše uzavrela lukratívne zmluvy s Latsisovými firmami aj priamo.
Latsis je bankový a ropný magnát, aktívny aj v námornej preprave (ako bol Onassis), nehnuteľnostiach, prenajímaní jácht a lietadiel. Býva vo svojej vile pri Ženevskom jazere, pričom ďalšie vily vlastní na iných lukratívnych miestach Európy a sveta. Jeho firmy sídlia vo Švajčiarsku, Luxemburgu a Monaku.
V Európskom parlamente sa po tomto incidente podarilo odvážnemu britskému poslancovi Nigel Farageovi presadiť rokovanie o vyslovení nedôvery predsedovi EK Barrosovi. Väčšina europoslancov však prípad zahrala do autu. Tento počin vyvolal vážnu roztržku v najväčšej frakcii Európskeho parlamentu, EPP.
Eurokríza
V polovici roka 2011 uverejnila banka Barclays zoznam najväčších vlastníkov gréckeho dlhu. Jeho najväčším súkromným držiteľom sa ukázala byť švajčiarska Eurobank EFG, ktorá má dcérsku banku v Grécku. Majiteľom jej kontrolnej časti, 40%, nie je nikto iný ako Latsis a jeho rodina. Eurobank EFG je pritom tretia najväčšia súkromná banka vo Švajci.
V roku 2009 sa grécke ukazovatele začali prudko zhoršovať a investorom začínalo svitať, v akej situácii sa Grécko nachádza. Latsisova banka však práve v tom čase grécke dlhopisy nakupovala. Vedela prečo. Latsis bol na tom dohodnutý s gréckou vládou a jeho priateľ Barroso už pripravoval “záchranný” program. O pár mesiacov neskôr sa aj naozaj začalo z peňazí daňových poplatníkov “zachraňovať Grécko“, teda v preklade peniaze finančných skupín. Okrem pôžičky Grécku a následného eurovalu začala gréckym bankám pumpovať hotovosť aj Európska centrálna banka.
Latsisova banka však bola švajčiarska, teda krajiny, ktorá nie je ani členom EÚ, ani Eurozóny. Ako to, že dostala pomoc z centrálnej banky Eurozóny? Žiadny problém. Na konci roka 2009, v čase nakupovania gréckych dlhopisov, sa formálne presunulo sídlo celej finančnej skupiny, European Finance Group (EFG), do Luxemburska. Banka samotná ostala sídliť vo Švajčiarsku, ale už bola formálne „bankou Eurozóny“. Peniaze tak mohli začať tiecť… pričom úroky na gréckom dlhu sa nádherne zvyšovali a zvyšovali.
Kam sa hrabe „Džej Ár“ z Dallasu
V roku 1998 skrachovala grécka Kreta bank a grécka vláda sa vtedy dohodla na jej prevzatí s Latsisom. Na výmenu mu však vzápätí predala 30%-ný podiel v štátnej ropnej spoločnosti Hellenic Petroleum (jeho aktuálny podiel je vyše 40%).
Grécka vláda je teraz pod tlakom predať svoj zvyšný 35% podiel a vzhľadom na urgentnú formu predaja môže byť cena veľmi zaujímavá pre Latsisa, alebo jeho „európskych priateľov“. HP má dominantnú pozíciu na trhu spracovania a distribúcie ropných produktov v Grécku a spolu so spoločnosťou ovládanou iným gréckym miliardárom majú štátnymi reguláciami dobre ošetrený trh proti vstupu konkurencie. Hellenic Petroleum má tiež exkluzívne práva na exploráciu a ťažbu ropy v Grécku a jeho pobrežných vodách.
Člen rodiny Paris Latsis si užíva s Paris a Nicky Hiltonovou na jednej z ich luxusných jácht. Keď tí Európania tak radi dávajú dotácie a skladajú sa na eurovaly niekto to musí aj míňať…
Súčasná kríza je krízou mravnou
Latsis je tiež sponzorom vplyvnej lobistickej organizácie „Priatelia Európy“, ktorá združuje mnohých oligarchov, predstaviteľov korporácií a bývalých či súčasných predsedov vlád, ministrov či komisárov EÚ. Jej cieľom je užšia integrácia. Keď sa pozrieme bližšie na to, čo to znamená, nájdeme hlavne „integráciu“ peňaženiek daňových poplatníkov do vreciek zopár vyvolených. Lobistická organizácia je základňou pre oligarchov a korporácie na presadzovanie svojich požiadaviek na úkor obyvateľov Európy.
Noviny toto často nenapíšu, však? Bodaj by. Len samotný Latsis si platí armádu právnikov, ktorá sa po prepuknutí aféry s Barrosom spustila ako supy na médiá, ktoré si o tom dovolili napísať. Každý si dvakrát rozmyslí, či sa postaví proti týmto gorilám v pozadí a bude riskovať stratu zamestnania alebo krach periodika. Nehovoriac o iných formách zastrašovania a diskreditácie.
A tak z mainstreamu denno-denne počúvame rozprávky o európskej solidarite, vzájomnosti a láske. Euro-rozprávkarom sa ujde slušná odmena za ich šírenie, veď bilióny naliate cez rôzne dotácie, eurofondy, špeciálne pôžičky, či eurovaly len tak nezmiznú, ale majú svojich adresátov, ktorí si ich plným priehrštím užívajú. Realitou totiž je, že „peniaze nikdy nespia“.
Zatiaľ čo vy budete premýšľať, ako zaplatiť zvyšujúce sa ceny energií, či školský výlet svojím deťom, ľudia ako Latsis budú rozmýšľať nad tým, kde si kúpia ďalšiu vilu, či akým luxusom si vybavia svoju súkromnú loď.
Zatiaľ čo vy budete počúvať reči politikov o tom, že dane a poplatky musia ísť nahor, „priatelia Európy“ budú vyhútavať ako takto vybraté peniaze následne vysať do svojich bezodných vreciek. Veď ich kamarátom politikom sa už podarilo presvedčiť dostatočnú časť ľudí, že „európsku solidaritu“ je treba „nech to stojí, čo to stojí“.
(+106 skóre, 112 hlasov)
Loading ...
Juraj Režo 
Juraj Poláček 
Daniel Nosky 
Ladislav Serenča 
Pavol Varga 
Magda Želeňáková 
Jozef Rajtar
Niekedy romyslam ci sa oplati nad takymito vecami rozculovat. Ved peniaze minu na jachty, drahe auta… Tie veci treba vyrobit a tak nakoniec zarobia ludia, co ich vyrabaju. Ak sa peniaze tocia. Ale ma to minimalne jeden velmi zly efekt: vdaka velkym peniazom “zadarmo” moze ziskat velku moc, nicit konkurenciu, robit z ludi otrokov a deformovat spolocnost. V spolocnosti kde nikto nekradne sa prvy zlodej stretne s velku kritikou a opovrhnutim. Ale kde je vela zlodejov sa kazdy slusny, ktory nekradne stava hlupakom. A tak kradne kazdy, kto moze, lebo by bol hlupy aby sa nechal okradat. Alebo sa mylim?
Krváctvo našich verejných činiteľov ich sponzorov a prisluhovačov sa ešte nedopracovalo ku kriváctvu verejných ničiteľov členských štátov Európskej únie. http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/313306/Krivactvo-verejnych-cinitelov.html
Zaujímavý článok, ďakujem za informácie. Len by som doplnil zopár údajov o tomto grékovi. Latsis bol v roku 2006 časopisom Forbes evidovaný v rebríčku najbohatších ľudí sveta na 51. mieste a jeho majetok sa odhadoval na 7 miliárd dolárov. V roku 2011 bol jeho odhadovaný majetok 2,6 miliardy a v rebríčku klesol na 464. miesto. Zdroj wiki. Tiež sa tam uvádza ako dôvod poklesu majetku to čo je uvedené v článku ohľadom gréckych dlhopisov. Hm, nejako tieto údaje veľmi nekorešpondujú s tým čo je uvedené v článku. Nechcem týmto obhajovať nejakého miliardára, či nedajbože Barrosa, bez ktorého by bola EÚ určite lepším miestom pre život. Ale ani takýto konšpiračný štýl článkov za každú cenu, aký predviedol autor, nikomu a ničomu nepomáhajú… P.S. Nepoznám momentálnu pozíciu Latsisa v rebríčku Forbes, možno je na tom výrazne lepšie ako v 2011, možno to niekto doplní. Samozrejme, že Forbes nemusí byť tým jediným správnym zdrojom informácií, ani ho osobne nepoužívam ako zdroj. Tu ho uvádzam iba kvôli tomu, že sú tie informácia v príliš ostrom protiklade s článkom…
ja stale nerozumiem preco obycajni ludia sa maju skladat za prehmaty sukromnych podnikatelov, to je jedno ci su to bankari alebo ini sukromnici, ved ked sukromnikovy nevide jeho podnikatelsky zamer, malo by to mat dopad vylucne iba pre neho (sukromny majetok) a nie skladat sa kolektivne za jeho “neschopnost”, ved ked sa ja zle rozhodnem a investujem majetok do zleho obchodu, tak to bude mat dopad ma moj rozpocet a nemam pravo ziadat vsetkych “susedov” aby sa skladali na moje straty, v eurozone je to ale naopak, tam nemecke a francuzske banky investovali (skupili statne dlhopisy krach**uceho grecka) a potom dotlacili eurozonu aby prijala euroval aby si tie statne dlhopisy mohli nasedne so ziskom vyplatit a na to vsetko sme sa im mi europani poskladali, podotykam, ze to nemecke a francuzske banky bolo cisto sukromne financne spolocnosti, to je predsa nehoraznost a to sa velmi krotim vo svojich vyrazoch. Ked si ako sukromna osoba zalozim sukromnu firmu a nedokazem splacat podnikatelsku pozicku, tak pravdepodobne skrach**em a budem rucit svojim majetkom, lebo to ja som sa tak rozhodol a nesiem svoju kozu na trh, teda veritelia ma zoderu az na kost a ja sa uz z toho asi do konca zivota nespamatam a budu mi stahovat z mojho prijmu maximum okrem zivotneho minima. Pytam sa preco sa tento osvedceny postup neuplatnuje aj pre pravnicke osoby? Ved ked poziadam banku o uver, musim dokladovat zaruky, ktore musia byt vyssie ako pozadovany uver, lebo banka nie je dobrocinna organizacia. Je podivuhodne, ze toto iste neplati o “podnikateloch s.r.o alebo a.s.”, tam je zaruka iba ubezpecenie o 100% navratnosti pozicky prostrednictvom konkretneho bankara, kroty lobuje u svojho nadriadeneho za pridelenie pozadovaneho uveru. Vsetko by bolo v poriadku ak ten podnikatel je schopny uver splacat, vsetci su spokojni, podnikatel, bankar, lobista a “majitel” bankovej institucie. Horsie je v tom pripade, ak dotycny podnikatel nesplaca uver, dlhy sa navysuju a zrazu niet toho cloveka, kto by za to mohol. Podnikatel ruci maximalne do urovne s.r.o. aebo a.s. ale obycajne uver je niekolko nasobne vyssi. Nie je toho najst zodpovednu osobu, ktora by za sposobenu stratu bola identifikovatelna. Zrazu ani bankar za nic nemoze, ani dozorna rada financnej institucie ani nikto ini, tak to skonci tak, ze sa pohladavka vyhlasi za nedobytnu pohladavku a koniec koncov sa na nu mi vsetci, obcania poskladame zo svojich dani bez toho aby sme sa mohli k tomu vobec co i len vyjadrit. V bankovej institucii sa ale vobec nic nedstane, bankar ostane opat bankarom, lobista lobistom a dozorna rada iba skonstatuje, ze nebyt vladnej garniture a poslancom v NR by uz nemali kazdy mesiac svoje tazko zarobene prijmy a vlastne v konecnom dosledku sa nic nestalo. Pytam sa preco sa sukromna osoba vo svojom poidnikani diskriminuje a pravnicka osoba (zlozena s fyzickych osob) je mimo zodpovednosti, niekde som cital ze vsetci su si rovni, aj fyzicky aj pravnicky podnikatel, Nechapem mam z toho teda riadny zmetok, ved v ustave sa nepise ze plati dvojity meter, ako je mozne ze clovek ktory ako spolocnik neuspesnej firmy nemusi splacat svoje dlhy ale kludne si zalozi podobne “uspesnu” firmu ako doteraz a opat pripravi nas obcanov o znacny majetok a podnika stale dalej a dalej, tu neplati pravidlo 3x a dost? je predsa nenormalne aby jedn podnikatel zalozit desiatky a desiatky firiem, ktore vykazuju permanentne cervene cisla a dalsiu jeho spolocnost obchodny register opat zapise a legalizuje, pytam sa dokedy mu to mi vsetci dovolime? aby nebol diskriminovany ? a co mi vsetci co sa na jeho nepodarene podnikanie skladame? dokedy to budeme trpiet? naco mame danove urady? nech mi nikto nechce nahovorit ze to nevedia, ze to nevidia, naco mi ich vobec platime (danove urady) ked taketo nieco bez problemov dovolia. Ja ako osoba nie som schopny splacat uver a mam smolu, lebo ziadna ina banka mi dalsi uver neda, u podnikatelov je uplne inak. nevies placat 100 mil Euro, dobre tak ti poziciame 120 mil, a nasledne nevie splacat 120 mil a tak si pozicia u druhej banky 140 mil, ako je mozne ze to dozorne radyu nevidia, u mna ako osoby to vidia a ziadna mi uz nepozicia lebo si bankove institucie zdielaju informacie o mne a mojom uvere ale u podnikatelov to akosi neplati, pytam sa preco? lebo lobizmus funguje, lebo vsimne existuje ale zodpovednost v tomto pripade neexistuje. Dokedy budeme toto trpiet?
Na časť príspevku sa dá odpovedať jednoducho a starým notoricky známym: Keď dlžíš banke pár tisíc máš problém ty, keď ale dlžíš banke pár miliónov, tak problém má banka… Súhlasím s tou časťou príspevku o daňovom úrade, resp. o postihovaní nekompetentných či priam podvodníkov. Je to súčasne aj problém právneho štátu ako takého a vymožiteľnosti práva. Od doby mečiara sa určite urobilo veľa, kto si spomenie tak vie, že vtedy boli podstatne horšie problémy. Neobhajujem súčasný stav, len poukazujem na to, že súčasnosť je je podstatne komplikovanejšia než napríklad za mečiara. Nie je také jednoduché zdvyhnúť rku a uázať prstom – y si inný, ty znášaj následky, pretože následky by znášali milióny ľudí cez banky a rôzne finančné inštitúcie, dôchodkové spoločnosti pod. Zásadný problém vidím v odbúraní a strate kontroly nad finančným systémom. Tento proces sa začal v 80tych rokoch minulého storočia za éry Reagana. Od toho času sa prebytky začali meniť na dlh a nekontrolovaný finančný trh začal produkovať jeden špekulatívny produkt za druhým, až sme sa dostali za 30 rokov do súčasnosti. V 80tych rokoch to síce viedlo ku porážke ostbloku, ale ž v 90tych rokoch sa systém vymkol úplne spod kontroly a my sme iba nastúpili do utrhnutého vagónu. Terajšie problémy nie je možné len tak jednoducho personifikovať, pretože sú to systémové problémy. Do 80tych rokov v prevažnej miere riadili spoločnosť právnické typy ľudí, od 80tych rokov sa do popredia dostali ekonomické typy. Pritom najväčšia tragédia je v tom, že ekonomika ako taká nie je exaktnou vedou, všetko nad úrovňou jednoduchého účtovníctva smrdí podvodom. Pri ‘právnických’ typoch bol aspoň aký taký základ postavený na filozofii, ale pri ‘ekonomických’ typoch je to celé na vode… Inými jednoduchšími slovami, nechali sme podvodníkov a špekulantov vytvárať a riadiť terajší systém.
Pytas sa: “…ja stale nerozumiem preco obycajni ludia sa maju skladat za prehmaty sukromnych podnikatelov…” Deje sa to lebo 2,2 miliona ludi sniva o tom, ze raz bude na vyber to najcistejsie a najlepsie 100% dobro a dovtedy odmietaju volit aj malinke zlepsenia. Deje sa to, lebo 95% zo zucastnenych volicov v ostatnych volbach hlasovalo za strany, ktorych politici toto schvaluju. Ako to zvratit? A) namiesto utopickeho snivania, prilozte ruku k dielu a hlasujte za co i len malinku zmenu k lepsiemu. B) prestante byt vystrasene ovce a zacnite volit strany eurorealisticke nie stale dookola strany eurohujerske.