Publikované: 27.05.2010

Eurozónu si rozvracať nedáme!

My si ju rozvrátime sami!

To je asi najvýstižnejšia charakteristika toho, čo sa v Eurozóne v poslednom čase deje. A dodám výrok eurokomisára, s ktorým som končil predošlý článok o tejto téme: „Budeme chrániť Euro nech to stojí, čo to stojí!
„Európski lídri“ sa rozhodli vytvoriť „záchranný balík“ so sumou 750 miliárd Eur a odstrániť poslednú bariéru, ktorá delí zdravý rozum od šialenstva a nechať Európsku Centrálnu Banku skupovať priamo toxické dlhopisy problémových štátov. A tým pádom dávať do obehu nové peniaze a vydláždiť cestu vysokej inflácii.
Namiesto toho, aby sa choroba izolovala a najproblémovejšie štáty vystúpili, aspoň na čas, z Eurozóny, choroba sa infláciou presúva na tých najzdravších.
Balík vo forme garancie znamená, že keď bude nejaká krajina pred bankrotom a trh jej nepožičia, nastúpi plnenie garancie. Prísľub pomoci sa teda bude musieť zmaterializovať. Viete si predstaviť, ako v prípade potreby Slovensko „vycáluje“ svoj diel – 4 a pol miliardy eur (vyše 135 a pol miliardy korún)? Nepredstaviteľné je to aj v prípade menších súm. Navyše sa ráta s podielom aj tých štátov, ktoré sú kandidátmi krachu, tzv. PIGS (Portugalsko, Taliansko Grécko a Španielsko), ale aj Írska a Belgicka.
Táto „garancia“ nie je o ničom inom, ako o ohúrení veľkou sumou. A nič za tým. Sľúbime, že keď bude treba, tak sa budeme snažiť si požičať, aby sme dali. Pritom požičiavať si na Slovensku nové peniaze si budeme sústavne aj bez toho – tohtoročný deficit sa odhaduje na 7,3% HDP. A väčšina krajín Eurozóny je ešte viac zadlžených ako Slovensko. Táto “garancia” je ako keby vám zamestnávateľ povedal, že keď vám nebude môcť vyplatiť výplatu on, tak vám ju vyplatí človek na rohu ulice predávajúci Nota Bene.

Európska Únia – domino na spadnutie
Prečo sa „nositelia európskeho rána“ odhodlali na takýto akt zúfalstva?
Štáty EÚ majú navzájom (cez svoje banky) popožičiavané stovky miliárd. Najpreviazanejšie sú štáty PIGS (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko). Španielske finančné inštitúcie vlastnia napríklad tretinu portugalského dlhu (66 miliárd EUR). Španielsko zase dlží Taliansku, Írsku a Portugalsku cca po 23 miliardách EUR.
Nad tým všetkým stojí Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia. Len Španieli im dlžia spolu 440 miliárd EUR (a v tom ešte nie sú všetky typy záväzkov).
Keď sa zrúti jedna krajina, tak to môže vyvolať na juhu Európy domino efekt. Na konci domina sú veľké domino kocky Nemecka a Francúzska. Tá francúzska sa pritom tiež dosť kýve.
Zatiaľ čo na Slovensku sme počúvali o uťahovaní opaskov, makaní a šetrení, štáty PIGS („prasiatka“) sa pekne vykrmovali na úkor budúcnosti a na pravidlá a šetrenie kašlali. Prasačia chrípka vo forme dlhov sa pekne rozrastala a pochytila aj Francúzsko a Nemecko. Pravidlá finančného zdravia sa úplne odignorovali a žilo sa pre dnešok. Ani v Európskej komisii sa nad podvádzaním a nedodržiavaním pravidiel nepozastavovali. Mali dôležitejšie  starosti – chopili sa dejinnej výzvy s definitívnou platnosťou ustanoviť správne zakrivenie banánov, regulovať močové mechúre a zakázať Edisonove žiarovky.
Vykŕmené a dlhovou prasačou chrípkou ochromené „prasiatka“ čelia teraz, podľa slov predstaviteľov Eurozóny, „vlčej svorke finančných špekulantov, ktorí sa ich chystajú roztrhať“.
Namiesto karantény (vylúčení veľmi rozkývaných domino kociek) ide Eurozóna socialistickou cestou zdieľania dlhovej nákazy všetkými, čo zľahka dorazí aj dlhmi menej nakazené štáty.

Problémy európskych ekonomík sú vo vysokých deficitoch (t.j. prejedá sa oveľa viac ako sa vytvorí) a žiadne z týchto mega-riešení neponúka liek na tento nešvár. Iba sa mega-problémy presúvajú na plecia všetkých – a teda hlavne tých ako tak zdravých. Nech to stojí, čo to stojí.

Keďže súčasný finančný systém je tak virtuálny, že jeho pochopenie sa vymyká bežnej ľudskej predstavivosti, ponúkam ešte jedno prirovnanie.
Pozrime sa na Eurozónu ako na jednu veľkú loď – trebárs s názvom Titanic, a predstavme si kopec zväčšujúcich sa dier v trupe (to sú deficity – teda tvorenie dlhov). Voda masívne prúdi dnu a loď sa potápa. Namiesto plátania dier (likvidácie deficitov) sa však voda len pumpuje von a povinnosť pumpovania sa rozdeľuje na tých, čo ešte nie sú úplne vyčerpaní, keďže diery v ich kajute boli menšie. Loď sa takto stále potápa, len o niečo pomalšie. Pritom sa však vyčerpávajú sily tých, čo by ešte vládali veslovať na záchranných člnoch po potopení.

Neviem, kedy sa Európania poučia, ale mne už prežiť jeden takýto hospodársky systém stačilo. Keďže USA robí to isté, Japonsko je brutálne zadlžené a v Číne je veľká realitná bublina, je jasné, že nás čakajú prevratné zmeny. Pretože komu niet Rady, tomu niet Vzájomnej Hospodárskej Pomoci.

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?