Publikované: 16.10.2020

Fakty o exile Tichanovskej a protestné nádvoria

BELTA Prezident Bieloruska Alexander Lukašenko na stretnutí o aktuálnych otázkach médiá oboznámil o diskrétnych podrobnostiach odchodu Svetlany Tichanovskej do Litvy.

                                       

“Občianka Bieloruska a žena v domácnosti Tikhanovskaja dnes zabudla, že ju bieloruský prezident zachránil,” uviedla hlava štátu.
Tá žena dnes dáva prezidentovi Bieloruska ultimáta, ochotná pre „svoju vec“ ochromiť alebo položiť bieloruskú ekonomiku. Hľadaná a stíhaná je pre pokus o uchvátenie moci.
Svetlana Tiachanovská 15. 10. pre Euroradio:
10. októbra mala Svetlana Tikhanovskaya po prvýkrát príležitosť porozprávať sa telefonicky so svojím manželom Sergejom Tichonovským (po intervencii Lukašenka).
O dva dni vydala exprezidentská kandidátka kruté ultimátum pre bieloruský režim požadujúci, aby Alexander Lukašenko rezignoval do 25. októbra.
Zdieľa podrobnosti rozhovoru so svojím manželom a rozpráva o ultimáte ľudu a vysvetľuje, prečo sa rozhodla konať „tvrdšie“. Osobitne sa krátko ale nie podrobne vyjadrila k intímnym okolnostiam svojho exilu v Litve.
Euroradio: Svetlana, povedz mi úprimne, ako sa to stalo, že si sa vrhla na Lukašenkove rameno so slzami v očiach?
Svetlana Tikhonovskaya: „Nerozumiem, o čom hovoríte.“
Euroradio: Pamätáte si na Lukašenkove slová, že „Tikhanovskaja sa ku mne ponáhľala a požiadala o vyvezenie z krajiny, pretože sa bojí, že ju zabijú, a nevie sa, čo urobia“?
Svetlana Tikhanovskaya: „Na túto otázku teraz nebudem odpovedať. Tento príbeh poviem niekedy so všetkými menami a so všetkými podrobnosťami, ale teraz nie.“
https://euroradio.fm/cihanouskaya-toe-shto-robyac-u-belarusi-silaviki-geta-uzho-gorsh-za-fashyzm
Lukašenko: „Domáca pani zabudla, že som ju zachránil.“ Uviedol, že bola do Litvy vyvezená na vlastnú žiadosť.
https://www.belta.by/president/view/lukashenko-rasskazal-novye-podrobnosti-o-vyezde-tihanovskoj-v-litvu-410278-2020/
Podľa Lukašenka počas predvolebnej kampane a na začiatku pouličných akcií v ohrození bola, pretože „chýbala posvätná obeť“. Mohla sa ňou stať Svetlana Tikhanovskaya.
Lukašenko: „Požiadala o stretnutie s ministrom vnútra Jurijom Karaevom. Vo všeobecnosti mala jedinú žiadosť: Povedzte, prosím, prezidentovi, že chcem opustiť Bielorusko. Pochopili sme, že by mohli byť problémy. Nasledoval môj príkaz: Poskytli sme jej ochranou pred ľuďmi, za ktorých bojuje.
Požiadala, aby ju odviezli k deťom do Litvy. Keď povedala, že nemá peniaze, vydal som ďalší príkaz a od istého štátneho podniku dostala do vienka na cestu 15 tisíc dolárov:
„Ďakujem pekne,“ povedala, hodiac sa okolo krku neuznaného prezidenta a rozplakala sa.
V správe vyššie A. Lukašenko zmieňuje aj povolebnú bezpečnostnú operáciu:  Podľa prezidenta bolo do operácie zameranej na zabránenie trestného činu zapojených 120 bezpečnostných pracovníkov. “Myšlienkou bolo podpáliť ústredie a obviniť úrady,” vysvetlil.
(Čosi podobné udalostiam v Odese a Kyjeve. Bol by to stimul pre rozpútanie násilia v Minsku. Lukašenko na báze poznatkov z Ukrajiny čelí násiliu hoc preventívnym násilím doma, za čo by mu Bieloruský ľud mal byť vďačný…)
https://www.currenttime.tv/a/lukashenko-tikhanovskaya/30884592.html
Alexander Lukašenko tvrdí, že bieloruské veľvyslanectvo v Litve dostalo pokyny, aby pomohli Tichanovskej pri sťahovaní, vrátane hľadania bytu: “Ale rýchlo ju vzali pod kontrolu litovské špeciálne služby. Poznáte to, zvyšok,” dodal. “Táto sakrálna obeta sa nestala, ale predstavte si, že by k nej došlo. Preto ju nikto nevystrčil do zahraničia. Bola to otázka jej života a smrti, a jej prianie. Vyhoveli sme.“
V nadväznosti na povolebné zhromaždenia v Minsku sa zrodil fenomén protestných nádvorí, jedinečný v histórii krajiny, keď susedia pod bielo-červeno-bielymi vlajkami sledujú filmy a divadelné predstavenia, organizujú jarmoky a ďalšie aktivity. Prvým takýmto nádvorím bolo takzvané Námestie zmeny na Chervyakovej ulici.

                

Ide o legálne občianske (obyvateľské) iniciatívy rezidentských domovských komunít, ktoré začínajú nahrádzať klasické demonštrácie spojené s ich potláčaním a represiou bezpečnostnými zložkami.
Pozrite aj pekný a milý videozáznam
1. Na Slovensku chýba aktívny komunitný život ako kedysi, čo je vidno na negatívnej sociálnej psychológii;
2. Bielorusi sú krásni a čistí ľudia, zjavne nedotknutí západnými pseudo hodnotami:
https://vot-tak.tv/novosti/protestnye-dvory-mestnaya-aktivnost-menyaet-belorusov-i-pugaet-lukashenko/
Bieloruská legislatíva obsahuje ustanovenia o kolegiálnych orgánoch územnej verejnej samosprávy (COTOS). Majú na mysli okrem iného spoločnú zábavu susedov – koncerty, prednášky, pitie čaju a ďalšie druhy aktivít, ako aj zapojenie obyvateľov do vymáhania práva a terénnych úprav dvorov.
Do roku 2020 zostali tieto iniciatívy na papieri: nekonali sa žiadne schôdze, predsedov menovali orgány. Dnes „ožili“.
Správa tvrdí že Lukašenka to „desí“. A vybíja mu vraj “zbrane” z rúk.
Do generálneho štrajku by som to nehnal. Pre Československo v roku 1989 nepriniesol nič dobré. Žiadne “lepšie časy” ani “havlovské” víťazstvo pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou.
Vyčkal by som na novú Ústavu Bieloruska a nové legálne prezidentské a parlamenné voľby. Aj do samospráv.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?