Publikované: 22.03.2014

Gašparovič nemá česť, predal ju za Nafta Gbely a Fico za Colu.

Ivan Gašparovič 4.decembra roku 1996 definitívne stratil česť. Predal ju.

Tvrdí to vo svojej knihe „Pokušenie moci“ jeho hovorca Ľuboš Jurík.

„Odrazu mu niekto volal. Vyšiel von, hoci dovtedy riešil všetky telefonáty v mojej prítomnosti. Keď sa vrátil, bol dosť rozrušený. Povedal, že zostáva,“ hovorí Jurík. Je presvedčený, že Gašparovičovi volal Mečiar.

„Zrejme mu povedal, že keď si to rozmyslí, dostane Naftu. Myslím, že to bolo výkupné za to, že zostane vo funkcii.“

Jeho slová potvrdzuje aj vtedajší šéf Fondu národného majetku slovami :

„Bez Mečiara sa nepredal ani klinec“.

Decembru a kupčeniu s poslaneckým mandátom, v pozícií predsedu parlamentu, predchádzala Mečiarova „Noc dlhých nožov“. Noc z tretieho na štvrtého novembra 1994 a v jej svetle stmievajúcej sa demokracie  čnel jediný opozičný poslanec. Róbert Fico, poslanec za SDĽ.

Noc, kedy si Mečiar a o pätnásť rokov neskôr Fico, vytvorili slovenského Ernesta Rohma. Symbol, ktorý za iných robil špinavú prácu.

Za hlavu a poslanecký mandant Františka Gauliedera zrejme bol, podľa bývalého hovorcu Ľuboša Juríka, Ivan Gašparovič odmenený miliardovým majetkom v podobe Nafta Gbely. Dodnes zostáva „záhadou“ privatizácia Železničného staviteľstva s prítomnosťou jeho manželky.

Česť a morálku odprezentoval Ivan Gašparovič aj o tri roky na to. V marci roku 1999 v debate s Františkom Mikloškom, v rámci prezidentskej kampane, bez mihnutia oka klamal, že nehlasoval za odvolanie poslanca Gauliedera. Oficiálny dokument Slovenskej národnej rady za schôdze č.21, hlasovanie č.38 zo dňa 4.12.1996 usvedčuje Ivana Gašparoviča z lží.

Obdobie odstraňovania nepohodlných a odmeňovania tých, ktorí boli ochotní sa vžiť do pozície páchateľov i spolupáchateľov, kde jediným kritériom bol svet vopred určený Vladimírom Mečiarom, bolo dlhé, špinavé a aj krvavé. No bolo to aj obdobím, keď spoločnosť dospela do štádia, aby vystavila stop obsahu moci Vladimíra Mečiara obludne naformulovanej vetou – „Je po voľbách, zvykajte si“ !

O dvanásť rokov na to, z iných úst, sme počuli vetu druhýkrát. Ešte s obludnejším obsahom i dôsledkami.

Po akte klamania Ivana Gašparoviča v priamom prenose, kde zaprel sám seba a potvrdil, že svojho času odstránil zo svojho sveta ústavou formulované svedomie a vedomie poslanca, kde stratil česť a zahlušil morálku, ma nič nenúti, aby som skúmal či bol v rozhodnom čase na dovolenke v Chorvátsku.

V čase, kedy si smrť našla poľovného referenta Michala Bobáka pri pánskom huncútstve, ktorému oni

dávajú humánne epiteton – poľovačka.

Hlasná Trúba Ivana Gašparoviča straší formuláciou, „ tento človek, blogér, ponesie zodpovednosť“.

Keď sa Ivan Gašparovič dovoláva ochrany svojej cti, teda toho, čo sám spochybnil, na „koži“ blogéra Polačka, núka sa cesta poznania naozaj pravého Ja. Test jeho cti.

Potom, čo sa zľakol občianskej neposlušnosti formulovanej politológom Kusým, potom, čo odmietol sa postaviť pred parlament a odôvodniť neodôvodniteľné, Čentéša, bol by som rád, keby nabral odvahu a posadil sa v súdnom konaní na lavicu vedľa Juraja Polačka.

A čeliť povinnosti obhájiť svoju česť. Napríklad že.

Lovecká kariéra ho zbavila úcty k životom zvierat a viedla ho k zbytočnej krutosti voči ním a neúcte k životu v akejkoľvek podobe,  napriek tomu, že živočíchy zaujímajú významné miesto v pláne Prozreteľnosti.

Prizná svoj podiel viny a zodpovednosti za Vladimírom Mečiarom Zdevastované Slovensko, za zničené životy množstva ľudí z obdobia rokov 1994 – 1998.

Obháji svoju nečinnosť na poste generálneho prokurátora a všetky okolnosti ukradnutia spisov Štátnej bezpečnosti z Tisovej vily.

Vysvetlí okolnosti zmeny právneho názoru ústavného sudcu Juraja Horváta tesne pred hlasovaním v kauze Jozefa Čentéša spolu s menami aktérov tejto zmeny.

Že obháji a vyvráti informácie o kooperácií záujmov so Smer-SD pri umelo vytvorených prekážkach brániacich vymenovanie Čentéša do pozície generálneho prokurátora.

Že a znova že.

Lebo skutočný ľudský Duch sa musí búriť proti tomu, čo doposiaľ konal.

Rovnako, ako kedysi jeden dánsky farmár, ktorý po dlhých rokoch chovu prasiat dospel k poznaniu, že svine sú vysoko inteligentné a citlivé zvieratá a zrušil ich chov.

Na miestach, kde kedysi mali svine výbeh postavil budovu Divadla.

Som vnútorne presvedčený, že jedným z prvých divadelných skvostov boli Dostojevského Bratia Karamazovci, aby si voľakedajší chovateľ svíň vypočul vetu :

„Keď Boh zomrel , všetko je dovolené“ !

Róbert Fico, ktorý zavŕšil proces, kedy z politiky sa vytrácajú ľudia, ich práva, ich dôstojný život, nemohol dostať lepšieho obhajcu pre druhé kolo volieb, ako obraz rovnakej nemorálnosti, ako je on sám.

  • SlabéVýborné (+115 skóre, 119 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?