Publikované: 04.01.2012

Gorily v hmle

V akej spoločnosti žijeme

“Demokracia je nah…. systém. Volič o ničom nič nevie, volič je h…. . Volič vníma iba absolútny povrch.”
Citát zo spisu “Gorila”

Pred nedávnom sa z hmly vynoril spis podobný spisom SIS s názvom “Gorila”. Tento spis má zachytávať  3 roky odpočúvania konšpiračného bytu, v ktorom sa predstaviteľ dominantnej finančnej skupiny stretáva s politikmi a štátnymi úradníkmi a dohaduje s nimi rozpredaj štátneho majetku a príslušné provízie.
Spis je príliš podrobný, konzistentný a má príliš veľa znakov spisov tajnej služby než aby si ho niekto dokázal vymyslieť ako taký. K tomuto si odporúčam prečítať:  Jirko, Slávo, Gabo, Ivan a tí ďalší. Jeho pravosť naznačuje aj novinár Tom Nicholson.

Slovensko je malá krajina, keď sa rozprávate s ľuďmi, ktorí sa dlhšie pohybovali v politike a keď máte prehľad o tom, čo sa dialo a deje v ekonomike, tak máte plus mínus obraz o tom, “kto, s kým, kedy a koľko krát”. Väčšina z vecí takejto povahy sú v slovníku bežného človeka zaradené ako kriminálne činy. Spis “Gorila” sprístupňuje len obmedzené časové obdobie a len jednu záujmovú skupinu.  Napriek tomu, je tam toho toľko, že z takého normálneho pohľadu by ste povedali, že polícia a prokuratúra budú hromadne na nohách preverujúc tieto závažné indície. Že politici budú rušiť dovolenky, aby sa tejto téme venovali, odpovedali húfom zvedavých novinárov, ktorí zase budú rozoberať každý detail a produkovať článok za článkom.  Veď tomu, či si niekto obliekol košeľu s krátkymi rukávmi a dal alebo nedal kravatu sa vedia venovať ľubovoľne dlho.

Nič také sa samozrejme nedeje. Naopak, pomaly sa rozbieha dezinformačná kampaň. Aktéri spisu a mainstreamoví novinári sa vyjadrujú v tom zmysle, že spis už poznajú, že je to blud a nestojí ani za reč. Žiadny politik, ani “veľkopodnikateľ” predsa za korupciu nikdy nepôjde sedieť, tak stačí myknúť plecom. Dôležitá je prokuratúra, tam keď sa všetko zastaví, tak je to v pohode. V korupcii sa rýpajúci Galko je tiež odstavený a účet predsa vystavia len voliči. A tí hádam odvolia ako majú, aby rozbehnuté obchody mohli pokračovať vo fialovom móde.

Názov spisu Gorila je veľmi výstižný. Gorily formujú malé spoločenstvá – tlupy. V pohlavne rovnomerne zloženej tlupe sa samci bijú o vodcovstvo. Ten, kto porazí ostatných, ich vedie podľa ľubovôle a ostatní poslúchajú až do ďalšieho merania si síl. Takto sme žili aj my za prvotnopospolnej spoločnosti v jaskyniach. V skutočnosti, rovnako žijeme aj dnes. Je tu však jeden rozdiel. Gorily majú prehľad o tom, v akom spoločenstve žijú a o čo v ňom ide. Gorilý samec chápe pravidlá, podľa ktorých sa u nich hrá, vie, kto je vodca a ktoré miesto si vybojoval v skupine on, nemá falošné ilúzie. Naproti tomu naša spoločnosť síce funguje na rovnakých princípoch, je však oveľa viac štruktúrovaná. Pri väčšej zložitosti sa bežnému členovi spoločnosti horšie orientuje. Došlo to tak ďaleko, že väčšina ľudí prestala chápať základné “gorilie” princípy jej fungovania. Najväčší samci (brať obrazne) uspeli v predaní myšlienky akéhosi štátu, kde zvolení a osvietení jedinci robia v princípe pre zvyšok spoločnosti, pričom, áno, sa to prelína s nejakou korupciou. V skutočnosti to, čo nazývame korupciou, je základom systému. Finančné skupiny rozhodujú o tom, kedy, komu a za koľko, a to globálne. Preto sa aj v anglosaských krajinách vyvinul pojem “Establishment”, t.j. zoskupenie, ktoré v krajine reálne vládne a rozhoduje, aby sa tak odlíšilo od oficiálne ustanovených štruktúr moci. Súčasný systém je v zásade korporátno-etatický (korporátno-fašistický/socialistický) s nejakými prvkami liberalizmu a republiky.  Z demokracie, pokiaľ nemá v sebe, ale hlavne v zmýšľaní obyvateľov, zakomponované silné ochranné mechanizmy, sa vždy vyvinie niečo podobné. Po čase si najprešibanejšie a najbezcharakternejšie gorily vyvinú mechanizmus, ako oblafnúť zvyšok populácie. Majú k dispozícii všetky zložky štátu, vrátane silových, môžu prerozdeľovať a, keďže majú financie, tak majú k dispozícii aj médiá. Ľuďom sa podhodí pár hesiel typu “médiá sú strážnym psom demokracie” a blafy sa môžu šíriť vo veľkom. V skutočnosti sú mainstreamové médiá strážnym psom tých, čo ich platia, ako ináč.

Demokracia, ako taká, dokázala historicky fungovať iba krátko. V Aténach mohli hlasovať len slobodní občania, t.j. menšina. Aby sa nikomu nepodarilo strhnúť na seba všetku moc, kontinuálne bežal “črepinový súd”, v ktorom občania vypovedávali do vyhnanstva tých, ktorí by čo len potenciálne mohli “vládu ľudu” ohroziť. Aténske zriadenie bolo krehké, lebo stálo na sústavnom narúšaní prirodzenej hierarchie primátov. Majetnejší však prišli na to, že hlasy časti ľudu sa dajú kúpiť a tak sa dá predsa len manipulovať so štátom.
V Ríme to najväčšie gorily zdokonalili na chlieb a hry vo veľkom. Nevyciciavali však občanov Ríma, ale provincie.

V súčasnosti sa hlasy kupujú nielen priamo, ale hlavne prerozdeľovaním od jedných občanov k druhým. Tak si “politické tlupy” vedia zabezpečiť, že dostatočný počet ľudí bude závislých na štáte a nevyhnutne ich podporovať, nech by trebárs aj kradli v priamom prenose v 3D. Možno by sa dali spraviť aj rôzne súťaže. Napríklad spraviť dva tímy, červený a modrý, dať im fúrik, postaviť ich pred Štátne hmotné rezervy a nech sa pretekajú, kto vynesie v danom časovom úseku viac platiny, TNT a podobne. Takto z toho občania aspoň niečo budú mať – hry, keď už chleba ubudne.

Dá sa s týmto systémom niečo naozaj robiť? V minulosti už u nás boli pokusy riešiť korupciu. Daniel Lipšic svojho času vyhlásil, že treba otvorene priznať tzv. kupovanie poslancov. Bol však zadupaný pod zem a napokon musel zapierať sám seba. Ešte pred ním prišiel Pavol Rusko dokonca s videom, kde mal poslankyňu, ktorá dostala ponuku, priamo natočenú. Nič sa nevyšetrilo, len on si neskôr “sám” strelil do nohy.
V súčasnosti poslanci SaS podali podnet na políciu, aby sa odignorovaná Gorila začala riešiť. Budú iniciovať aj preskúmanie pravosti spisu tajnou službou SIS. Zvyšné zložky štátu však nemajú záujem a gorilie spisy sa snažia poslať naspäť do nepreniknuteľnej hmly.

Skutočným a dlhodobým riešením je len systematická cesta k zužovaniu priestoru na pôsobenie gorilých politických tlúp – teda k menšiemu štátnemu aparátu, ktorý bude menej prerozdeľovať a kde sa bude dať menej kradnúť. Vedci tvrdia, že náš genóm sa odlišuje od gorilieho len 1,6 percentami. Nedá sa teda zmeniť naša základná “gorilia” podstata. Dá sa len zúžiť rámec na jej negatívne dôsledky v súčasnej spoločnosti. Z menšieho koláča sa bude dať menej kradnúť a tento koláč bude mať verejnosť pod oveľa lepším dohľadom.

Časť spisu “Gorila”

Celý spis “Gorila a Gorila 1″ (text je treba prekopírovať do Wordu kvôli správnemu formátu)

  • SlabéVýborné (+6 skóre, 6 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?