Publikované: 10.02.2013

História našej Bratislavy

Archeologické nálezy z územia Bratislavy dokazujú a potvrdzujú veľmi výhodnú polohu mesta už od nepamäti. Dnešné mestské časti Devín, Devínska Nová Ves, Lamač, ale i okolie hradu sú osídlené prakticky nepretržite už od staršej doby kamennej. V nasledujúcich storočiach obývali územie hlavného mesta viaceré etniká rôznych kultúr. Napríklad v období od roku 450 pred n.l. až do prelomu letopočtu tu žili Kelti, po ktorých sa dodnes zachovali mnohé artefakty, medzi nimi aj známa minca Biatec, ktorej hlavný motív jazdca na koni bol vyobrazený na päťkorunovej minci. Keltov neskôr vystriedali Rimania, ktorí neďaleko dnešných Rusoviec založili vojenský tábor Gerulata. Po Rimanoch toto územie ešte relatívne krátko obývali Góti, Alani, Huni, Markomani či Ostrogóti.

Prví Slovania prišli do bratislavskej oblasti okolo roku 500. Prišli tu do kontaktu s Longobardmi, sídliacimi za riekou Morava a Avarmi, ktorí žili na pravom brehu Dunaja. Avarsko-slovanské náleziská v Devíne, Záhorskej Bystrici, či Čunove dokazujú symbiózu týchto dvoch etník. V roku 623 vypukla, pravdepodobne v okolí Devína, vzbura Slovanov proti Avarom, ktorá viedla ku vzniku Samovej ríše. Od konca 8. storočia bola Bratislava súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a od roku 833 Veľkej Moravy. V tom období sa na hradnom kopci nachádzalo malé hradisko s dreveným valom, neskôr pribudol kamenný palác, bazilika a jednoduché obydlia. V rôznych písomných zmienkach z tohto obdobia je Bratislava pomenúvaná rôznymi názvami – Brezalauspurc, Uratislaburgium, Wratisslaburgium, no Slovania pravdepodobne toto mesto nazývali Preslava.

Hoci mnohí historici predpokladajú, že príchodom Maďarov na Veľkú Moravu bola krajina zničená a že Maďari si podmanili i Bratislavu, nie je ich prítomnosť v hlavnom meste písomne doložená až do 12. storočia. Naopak, z tohto obdobia sú náznaky pokračovania slovanského osídlenia. Tradícia Bratislavy, ako dôležitého sídla, je očividná i začiatkom 11. storočia. Prvý uhorský kráľ Štefan I. tu dal raziť mince s nápisom PRESLAVA CIVITAS, v preklade mesto/hrad Preslava (Bratislava). Výhodná poloha pri Dunaji a na križovatke Jantárovej a Podunajskej cesty podporovali vývoj osady, a tak už okolo roku 1200 môže hovoriť o Bratislave ako o meste. Dokazuje to i darovanie dediny Krásna Ves Bratislave z roku 1288, čo by nebolo možné, ak by Bratislava nebola mestom. O Bratislave ako meste sa píše i v listinách z rokov 1279 a 1280. 2. decembra 1291 boli Bratislave kráľom Ondrejom III. potvrdené mestské privilégiá, pričom sa spomínajú aj predmestia, z čoho vyplýva, že mesto už bolo opevnené. V 13. storočí po vpáde Tatárov, ktorí vyplienili Uhorsko, sa začína do Bratislavy prílev nemeckých kolonistov, ktorí neskôr tvorili väčšinu obyvateľstva mesta.

Za stredoveku boli Bratislave udelené viaceré výsady, napríklad právo usporadúvania výročných trhov, zákaz dovozu vína z Rakúska, právo raziť mesto, právo používať erb, či vyhlásenie Bratislavy za slobodné kráľovské mesto. Za vlády Mateja Korvína bola v roku 1465 založená prvá univerzita na území Slovenska – Academia Istropolitana. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa začal mohutný prísun Turkov do Uhorska, ktorí postupne ovládli i hlavné mesto Budín a neskôr i Ostrihom. Hlavným mestom okliešteného Uhorska sa tak stala Bratislava. A hoci ju v rokoch 1531 a 1532 Turci obliehali, nikdy sa im nepodarilo prejsť za jej hradby. Turci sa preto rozhodli zaútočiť na Viedeň z juhu. Turci boli pri Viedni neskôr porazení, no i tak stále ostávali na časti uhorského územia, a preto bola Bratislava hlavným mestom krajiny až do roku 1783. V rokoch 1563 až 1830 bolo v dóme sv. Martina a vo františkánskom kostole ostrihomským arcibiskupom – už so sídlom v Trnave, lebo Ostrihom bol turecký – korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovien.

V roku 1741 tu bola korunovaná kráľovná Mária Terézia, ktorá mesto často navštevovala a v roku 1775 dala zbúrať mestské hradby, aby bol možný ďalší rozvoj mesta. Kým na začiatku 18. storočia mala Bratislava okolo 9 tisíc obyvateľov, na jeho konci ich v nej žilo už vyše 33 tisíc. A hoci už v tom čase Bratislava nebola hlavným mestom Uhorska, vzrástol jej význam ako centra šírenia myšlienok osvietenstva ale i slovenského národného obrodenia. študoval tu Anton Bernolák i Ľudovít Štúr, ktorý tu bol neskôr aj profesorom. V roku 1811 pre neopatrnosť vojenskej posádky kompletne vyhorel Bratislavský hrad, ktorý sa tak stal na 150 rokov ruinou. V roku 1840 otvorili prvú železnicu v Uhorsku na trati z Bratislavy do Svätého Jura a v nasledujúcich desiatich rokoch pribudlo spojenie i s Budapešťou a Viedňou. Koncom 19. storočia pribudlo osvetlenie mesta, telegrafný úrad, neskôr i elektrická mestská dráha, trolejbus, či električka Bratislava – Viedeň.

Do polovice 19. storočia tvorili väčšinu obyvateľstva Nemci, za nimi nasledovali Slováci, Maďarov bolo najmenej. Bratislava si tento ráz nemecko-slovenského mesta zachovala až do rakúsko-maďarského vyrovnania v roku 1867. Potom nastalo obdobie tuhej maďarizácie, čo dokazuje i porovnanie štatistík z rokov 1881 a 1910. Kým v roku 1881 sa k maďarskej národnosti hlásilo 7517 obyvateľov, v roku 1910 ich bolo už 31705.

Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie sa Bratislava nestala hneď súčasťou Česko-Slovenskej republiky. Legionári podporovaní talianskou armádou vstúpili do mesta až na prelome rokov 1918 a 1919 po stanovení dočasnej demarkačnej čiary medzi vznikajúcou ČSR a Maďarskom. V roku 1919 bola Bratislava premenovaná z Prešporku do súčasnej podoby a v júni 1920 definitívne pripadla ČSR rozhodnutím Versaillskej mierovej konferencie.

Medzivojnové obdobie znamenalo pre Bratislavu stavebný i kultúrny rozmach. Vznikli tu Slovenská Univerzita (dnes Univerzita Komenského), Slovenské národné divadlo či Slovenský rozhlas, boli vystavané viaceré moderné administratívne, ale i obytné objekty. Viedenská arbitráž v novembri 1938 dostala mesto do značného obkľúčenia, pretože územie na juhovýchod od Bratislavy pripadlo Maďarsku, obec Devín Nemecku a Nemecko s Maďarskom si rozdelili i tzv. bratislavské predmostie na pravom brehu Dunaja (Petržalka a okolie).

Počas druhej svetovej vojny bola Bratislava hlavným mestom tzv. slovenského štátu a spočiatku bola ušetrená od vojnových útrap. Situácia sa zmenila v roku 1944, keď mesto bombardovali spojenecké lietadlá a v poslednom roku vojny Bratislavu premenili doslova na pevnosť. Až 4. apríla 1945 Červená armáda vytlačila z mesta nemecké vojská a následne sa začali deportácie občanov maďarskej i nemeckej národnosti.

V roku 1946 sa mesto značne rozrástlo administratívnym zásahom zboru povereníkov, ktorý k mestu pričlenil viaceré susediace obce. Následne v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch začala výstavba celých obytných sídlisk, ale i administratívnych budov, priemyselných objektov, či mostov cez Dunaj. Nová výstavba si mnohokrát vyžiadala krutú daň v podobe asanácií historickej zástavby, napríklad bratislavské podhradie so židovskou synagógou na Rybnom námestí. Vybudované bolo i najväčšie slovenské sídlisko na Slovensku – Petržalka, ktoré v súčasnosti obýva okolo 115 tisíc ľudí. Koncom osemdesiatych rokov sa dokonca začala výstavba bratislavského metra, no po nežnej revolúcii sa ukázalo, že tento projekt je pre mesto príliš drahý a nevýhodný. Dňa 1. januára 1993 sa Bratislava stala hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky sa nasťahovala do novopostavenej budovy v tesnom susedstve Bratislavského hradu a rezidenciou prezidenta republiky sa rekonštrukcii stal Grassalkovičov palác.

V posledných rokoch bola Bratislava napojená na diaľničnú sieť Rakúska i Maďarska, vybudovaný bol piaty most cez Dunaj – most Apollo, v roku 2007 i Tunel Sitina na diaľnici D2, vystavané boli mnohé výškové administratívne budovy, biznis centrá, ale i nové a moderné obytné budovy.

Bratislavu od roku 1990 navštívili mnohí významní predstavitelia iných štátov. Trikrát tu bol na návšteve pápež Ján Pavol II., vo februári 2005 tu mali stretnutie najmocnejší muži planéty – prezidenti USA a Ruska.

  • SlabéVýborné (+4 skóre, 6 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?