Publikované: 02.03.2013

História našich Košíc

Košice

Dôkazy osídľovania územia v okolí rieky Hornád pochádzajú už z konca doby kamennej. Približne v 9. až 11. storočí sa na území dnešnej mestskej časti Krásna nad Hornádom nachádzalo staré slovanské sídlisko. Neskôr tu vyrástol jednoloďový románsky kostolík. Po krátkej dobe bol prestavaný na románsku baziliku s dvoma vežami v prvej polovici 12. storočia okolo roku 1150 bolo na podnet uhorského kráľa Gejzu II. na tomto území zriadené Benediktínske opátstvo. Z obdobia 13 storočia pochádza zmienka o kláštore v Košiciach v Spišskej kronike. Avšak prvá známa písomná zmienka o osade respektíve meste Košice pochádza z roku 1230 z ľubinskej listiny. Listina informuje o predaji pozemkov Košičanom. Na základe tejto zmienky si mesto každoročne pripomína svoje výročie. Z tohto roku pochádza aj druhý písomný záznam Jágerskej kapituly, ktorá informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Na mieste pozemkov sa už podľa dohadov nachádzal kostol. Historici tvrdia, že to bol kostol sv. Mikuláša.

V 13. storočí sa začala výstavba chrámu sv. Alžbety. Z počiatku to však bol jednoloďový kostol, ktorý sa nezachoval a na jeho mieste neskôr vyrástla katedrála v gotickom štýle. V roku 1281 boli Košice prvýkrát označené termínom civitas. Z tohto istého roku pochádza aj mestská pečať na ktorej je zobrazená sv. Alžbeta. Prešli dva roky a v Košiciach už stál kostol sv. Alžbety a tiež nemocnica pre chudobnejších. Peréniovci nechali postaviť pre konventuálov sv. Františka františkánsky kostol spolu s kláštorom. Približne v roku 1290 už chránili Košice mestské hradby. V tom istom roku získali Košice cirkevnú autonómiu, výsady s autonómiou v práve, súdnictve a tiež užívaní fortifikácie. Začiatkom 14 storočia sa odohrala vojna medzi Košicami a rodom Omodejovcov. Z tohto obdobia pochádza aj zmienka o najstaršom kostole a to dominikánskom kostole, ktorý sa zachoval dodnes. V roku 1304 sa pokúsili Abovci o útok na Košice, avšak neúspešne. Košice mali v tom období už aj vlastnú menu a to košické mince. Mali aj prvého známeho Košického richtára – Arnolda.

Rok 1347 bol pre Košice významný pretože Ľudovít I. povýšil mesto Košice na druhé miesto v hierarchii uhorských kráľovských miest. 7. mája 1369 bola vystavená prvá erbová listina v Európe čím si mesto potvrdilo veľký význam. 13. apríla 1556 je čiernym dňom v histórii Košíc, ktoré vtedy zachvátil obrovský požiar. Zhoreli kostoly, radnica, mestské hradby, kláštory, bašty, takmer celé ulice v južnej a západnej časti mesta. Pred rokom 1590 zaniklo kláštorné opátstvo v Krásnej nad Hornádom. 16. až 18. storočie znamenalo pre Košice postupný hospodársky úpadok, ktorý vznikol následkom bojov, vzbúr, povstaní a vzápätí obliehaním mesta a vytváraním nových obchodných ciest. Z toho ťažila Pešť a Bratislava a tak Košice stratili význam druhého najdôležitejšieho centra v Uhorsku. 7. septembra 1619 boli v Košiciach umučení traja mučeníci, ktorí sa mali vzdať katolíckej viery, ale pre svoju vernosť Bohu skonali. Menovite to boli Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecki, ktorých voláme traja košický mučeníci. V roku 1657 bola založená prvá Košická univerzita. Univerzita zastrešovala fakultu jazykov, fakultu filozofie a fakultu teológie. Koncom 17 storočia bol vo výstavbe Premonštrátsky respektíve Univerzitný kostol na rohu aktuálne Hlavnej a Univerzitnej ulice. Košice v roku 1674 zachvátil opäť ničivý požiar na rozsiahlej Mäsiarskej ulici. Zničil takmer 250 domov a sklad potravín v dominikánskom kostole. V období rokov 1710 – 1711 vyčíňala v meste morová epidémia. Keď mor prešiel tak sa obyvatelia mesta rozhodli postaviť mórový stĺp, ktorý dnes poznáme ako súsošie Immaculata. Približne v tomto období sa v meste často zdržiaval knieža František II Rákóczi. Košice mu prirástli k srdcu, kde sa dokonca zúčastňoval bohoslužieb.

19. storočie znamenalo pre Košice opätovný nárast významu. Pribúdali dôležité železničné spojenia. Nasledovalo zbúranie mestských hradieb a tak sa začalo mesto rozširovať. Dorazil vlastne prvý vlak do Košíc presnejšie z Maďarska. Koncom 19 storočia bola zahájená rozsiahla rekonštrukcia Dómu svätej Alžbety, ktorý bol po prírodných katastrofách v havarijnom stave. 14. novembra 1891 bola otvorená prvá časť konskej koľajovej dopravy. Bolo to spustenie prvej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. V 19. storočí bola v centre mesta vybudovaná nová budova divadla. Toto obdobie bolo charakteristické aj prudkou maďarizáciou obyvateľstva, najmä na predmestiach. V roku 1872 bola v Košiciach zriadená najstaršia stredná škola v strednej Európe a to SPŠ Strojnícka. Začiatkom 20. storočia sa začala výroba magnezitového slinku. Na toto obdobie sa viaže aj významná udalosť – uloženie pozostatkov Františka II Rákócziho spolu s blízkou rodinou v útrobách Dómu sv. Alžbety. V roku 1914 bola spustená mestská električková dráha. 29. decembra 1918 Košice oslobodili česko-slovenské vojská. V roku 1919 vstúpila do mesta Košice maďarská červená armáda a tak vznikla Slovenská republika, ktorá bola závislá od Budapešti. V pozadí jej vytvorenia boli snahy o obnovenie Uhorska. Ešte v tom istom roku tento štátny útvar zanikol a územie mesta bolo opäť súčasťou Československa. V Košiciach začali postupne pribúdať úrady československej štátnej správy. Začiatkom 20. rokov počet obyvateľov v meste vzrástol takmer dvojnásobne a to vďaka výstavbe obytných domov. Neskôr viedenská arbitráž spôsobila mestu Košice pripojenie k Maďarsku. Rok 1924 priniesol Košiciam významnú udalosť Medzinárodný Maratón Mieru, ktorý sa týmto stal najstarším európskym maratónom a po bostonskom maratóne druhým najstarším na svete.

26. júna 1941 bol na rade ďalší z čiernych dní pre mesto Košice. Nemecké a maďarské letectvo zinscenovalo bombardovanie Košíc, pri ktorom zahynuli desiatky ľudí. Na druhý deň sa Maďarsko zúčastnilo útoku proti Sovietskemu zväzu spoločne s nacistickými vojskami. V roku 1943 došlo opäť k leteckému útoku na Košice. Počas druhej svetovej vojny bolo z Košíc a ich okolia deportovaných do koncentračných táborov vyše 12 000 židov. Nacisti zinscenovali aj niekoľko ďalších masakrov a to dokonca aj verejných. 19.1.1945 však do mesta vstúpili príslušníci armády Sovietského zväzu. Počas oslobodzovania územia Slovenska a Česka sa stalo už oslobodené mesto Košice hlavným mestom Československa kde mal dočasné sídlo prezident v Jakabovom paláci, taktiež mala v meste dočasne sídlo slovenská vláda a aj slovenská národná rada. 5.4.1945 bol v Župnom dome v Košiciach vyhlásený Košický vládny program.

Krátko po druhej svetovej vojne sa mesto začalo opäť rozvíjať. Vzniklo hneď niekoľko vysokých škôl avšak po februárovom prevrate v roku 1948 nastúpil zarytý socializmus. I keď prinášal so sebou mnoho negatív mesto sa napriek tomu značne rozvíjalo. Pribúdali obytné domy, ulice s panelákmi, prebehla asfaltácia ulíc a chodníkov. V 60 tých rokoch sa začala výstavba Východoslovenských železiarní VSŽ. Na to bola naviazaná aj výstavba najväčšieho sídliska Západ pre zamestnancov z VSŽ, ktorí pochádzali nielen z Košíc, ale z rôznych kútov Slovenska. Aj to malo veľký vplyv na rast obyvateľstva a presiahla sa tak hranica stotisíc. Tým sa Košice stali veľkým mestom v komunistickom Československu. Prispôsobovala sa tomu aj mestská hromadná doprava a podmienky pre život v meste. Sídliska ďalej pribúdali a rast obyvateľstva pokračoval. Mesto Košice bolo považované za najrýchlejšie sa rozvíjajúce sa mesto v celom Československu. V priebehu 20 rokov sa počet obyvateľov zdvojnásobil a v roku 1987 mali Košice už 234 000 obyvateľov a bolo to 5 najväčšie mesto v Československu po Prahe, Bratislave, Brne a Ostrave. V tom období bol dokončený úsek diaľnice D1 z Košíc do Prešova.

V roku 1989 kedy nastal koniec komunistickej éry sa rast mesta výrazne spomalil až zastavil. Pribudlo už len niekoľko panelákov a veľkých stavieb. Rozdelenie Československa spravilo z mesta druhú metropolu v krajine zvanej Slovensko. Rok 1995 bol pre Košice významný návštevou pápeža Jána Pavla II, ktorý na letisku vysvätil za svätých troch košických mučeníkov. V roku 1995 sa začala veľkolepá rekonštrukcia centra mesta a to vďaka vtedajšiemu primátorovi mesta Rudolfovi Schusterovi. Rekonštrukcia bola tak rozsiahla, že výrazne ovplyvnila výzor nielen Hlavného námestia, ale aj jeho okolia. Bola to obrovská investícia a zároveň inšpirácia pre ostatné mestá na čele s hlavným mesto Bratislava. Neskôr sa začala výstavba moderného Business Centra Košice na Štúrovej ulici a oproti sa začal rekonštruovať starý zimný štadión Ladislava Trojáka. Mesto okrem hokeja žilo aj futbalom, dôkazom je postup vtedajšieho futbalového mužstva 1. FC Košice do ligy majstrov. V roku 1998 navštívil mesto operný velikán Luciano Pavarotti, ktorý strávil v meste 4 dni a predstavil sa aj na koncerte na amfiteátri. Rok 1999 bol v znamení premeny funkcie primátora Rudolfa Schustera na prezidenta Slovenskej Republiky.

Po roku 2000 sa Košice začali postupne opäť rozvíjať i keď nie v takom tempe ako pred rokom 1989. Postavili sa veľké obchodné centra, business centrá, nové bytové domy, niekoľko nových ciest, križovatiek a nezabudlo sa ani na rekonštrukciu letiska. Spoločne s celou krajinou sa Košice v roku 2004 stali súčasťou Nato, a EÚ. Rekonštrukcia zimného štadióna Ladislava Trojáka sa kvôli finančným problémom dokončila až v roku 2006. Vzápätí bolo Košiciam pridelené usporiadateľské právo na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2011 na ktorých sa podieľali spolu s Bratislavou. 9. septembra 2008 po náročnom výbere získalo mesto vzácny titul EHMK 2013 – Európske hlavné mesto kultúry, spoločne s francúzskym mestom Marseille.

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?