Publikované: 09.01.2015

Ideológia, náboženstvo, referendum a štvrtá otázka

Ústava výslovne zakladá a jasne garantuje občanom právo odmietnuť indoktrináciu školopovinných detí akýmkoľvek náboženstvom či ideológiou. Poznámka – oboje sú dve strany jednej mince. Preto sa obe spolu nachádzajú v článku Čl. 1 (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. O tento článok ústavy sa opiera aj štatút inštitútu ombudsmana.
Pre indoktrináciu sú citlivé a prístupné najmä história a spoločenské vedy, ktorých základom môže byť evolučný alebo iný (náboženský) výklad vzniku, pôvodu vesmíru, našej jedinečnej planéty a vzniku vývoja života na Zemi v dvoch základných svetonázorových prúdoch, vinúcich sa históriou ľudstva. V ostatných rokoch do „hry“ a spoločenského diskurzu vstúpila teória „sociálnej evolúcie“ a rodovej ideológie.
Produkty prírodných vied je možné exaktne spočítať a vyjadriť vo vzorcoch a definíciách. Sú nezávislé na svetonázore. Po overení spravidla trvalé a nemenné. Až o ne a ich výsledky sa opierajú filozofické vedy od staroveku po súčasnosť. Nie naopak.
Spoločenské vedy často idú v protismere. Najskôr vznikne idea, na nej ideológia, tá sa až dokazuje až potom, ako hypotéza. Príklad – ultra-ľavicovo orientovaná neomarxistická sociálna veda a filozofia 60-tych rokov predošlého milénia. A na nej gender ideológia, neofeminizmus, teória rovnosti pohlaví plus 5 rovnocenných pohlaví s heteronormou, ktorú „ideológovia“ a jej „vedci“ na objednávku, pseudo vedeckou pojmovou ekvilibristikou vytesňujú na okraj ako irelevantnú a pohlavie označujú ako „sociálny konštrukt“.
Každá ideológia predpokladá jej vyústenie do „návodov na spôsob života“. Tie však nie je možné vynucovať násilím a represiou. Ak sa tak deje, ide o fašizmus. Obzvlášť, ak sa akejkoľvek ideológie domáha ktorákoľvek menšina voči väčšine viac,  než káže prirodzený a zdravý zmysel pre mieru vecí …
…ilustračne v možnosti Eugéne Ionesco Nosorožec (1960) – google.
Skutočným ideologickým a spoločenským výdobytkom takzvanej „sociálnej evolúcie“ (rozumej – aj sexuálnej revolúcie) by mal byť prechod od sexu/pohlavia k “unisex” (univerzálnemu pohlaviu).
Vyučovací predmet dejepis – program vzdelávania čerpá z histórie (historiografia), môže manipulatívne indoktrinovať žiaka preferenciou alebo vynechaním historických faktov „neladiacich“ so štátnou generálnou doktrínou na báze ideológie (spred  Novembra dobre známou líniou sovietskeho marxizmu-leninizmu, a pred r. 1945 nemeckého fašizmu a nacizmu).
Jadrom sexuálnej výchovy majú byť veku dieťaťa primerané informácie z biológie, anatómie a fyziológie pohlavných orgánov, ich hygiena a ochrana, poslanie a princípy sexu a pohlavnej rozdielnosti, napätia a vzájomnej príťažlivosti odlišných pohlaví, tiež, zmienka o sexuálnej orientácii na rovnaké pohlavie…
Sex nie je vec verejná!  Jeho dôvernosť požíva ľudsko-právnu ochranu súkromia a intimity osobného života, čo zakladá povinnosť zvláštneho dôverného a diskrétneho prístup vyučujúceho, spočívajúci na jeho majstrovstve a pedagogickom takte. Kedysi formou „dievčatá a chlapci – osobitne a oddelene na slovíčko!“
Kľúčovou súčasťou sexuálnej výchovy má byť osobná intímna hygiena, ochrana pred venerickými chorobami a AIDS, obozretnosť a odmietnutie sexuálnej promiskuity ako zdroja pohlavných chorôb, zdravotná starostlivosť, príhodnosť vhodného času prvých sexuálnych kontaktov a pokusov, ochrana pred nežiaducim otehotnením, zodpovedný výber partnera/partnerky, manžela/manželky a plánované rodičovstvo.
V prípade maloletých ochrana a prevencia pred nedobrovoľným sexom a sexuálnym zneužitím.
Vyučovací predmet sexuálna výchova sa má opierať o informácie a poznatky s občianskej náuky a etickej výchovy (morálka, etika, mravnosť). Spolu s nimi primeraná sexuálna zdržanlivosť a vnútorná duševná a duchovná čistota a psychohygiena,  už  zabudnutá prudéria, hanblivosť, varovanie pred sexuálnou vyzývavosťou, predvádzaním sa… (viktimologicko/forenzné  – obeť sa vrhá do náručia páchateľa, priam ho provokuje zovňajškom a správaním…).
K eutanázii – slovenský právny poriadok pojem nepozná, dôvod na jeho výuku nie je, ak, len informatívne po dovŕšení 15. roku života. Dôvod – množstvo závažných a otvorených otázok najvyšších a “koncových” úrovní ľudskej etiky, ľudského života a smrti.
Poznámka – povinná alternatívna voľba etika/náboženstvo sú nešťastné. Náboženstvo treba zmenou školského zákona už konečne vytesniť zo štátnych základných škôl úplne mimo priestor školy (hoc do CVČ alebo na miestnu faru).
Ponechať len vyučovací predmet etická výchova (obsahuje a ponúka svetský i náboženský aspekt etiky), čo o úplne a pre vek do 15 rokov úplne postačuje.
Odluka cirkví od štátu je po cirkevných reštitúciách je naliehavou samozrejmosťou verejného spoločenského záujmu a významu. Aj v kontexte súčasných udalostí premultikulturalizovanej západnej Európy a tragických dôsledkov náboženského fundamentalizmu a islamského fanatizmu kdekoľvek, aj j v islamskom svete.
Poznámka – spoločnosť je potrebné postupne pripravovať na zákaz a vylúčenie akýchkoľvek demonštratívnych a manifestačných prejavov náboženstva a používania náboženských symbolov na verejnosti a vo verejných priestoroch.
Náboženstvo je výlučne súkromná osobná vec každého veriaceho. V danej veci je potrebné bezvýhradne rovnaké zaobchádzanie. Inak bude diskriminačným pre dotknuté náboženstvo (výslovne – islam a hoc aj kresťanstvo alebo judaizmus).
Nesúhlas alebo aktívny odpor musí mať za následok odporúčanie opustenia štátu a hľadania “šťastia” v islamských krajinách… prípadné vyhostenie.
Tento postoj štátu treba dôrazne deklarovať navonok. Aj s povinnosťou prisťahovalcov rešpektovať kultúru hostiteľského štátu. Slovensko má dosť vlastných nezamestnaných, nepotrebuje dopĺňať zamestnanecké stavy prisťahovalcami. Väčšina imigrantov z tretích krajín má pridanú hodnotu negramotného Róma.
Záver – akékoľvek prekračovanie rámca základného programu a obsahu sexuálnej výchovy mimo jeho zásadný, nevyhnutne potrebný a pre dieťa užitočný a akceptovateľný rámec, zakladá právo na legálnu intervenciu rodiča. Je ním najmä detailná anatómia a nadužívanie praktických ukážok podôb a variantov sexu a, obzvlášť, tzv. “rodová demokracia” a “rodové scitlivovanie detí”. Empatia k blížnym s akýmkoľvek postihnutím i všeobecne je inherentnou súčasťou etiky a občianskej náuky.
Približne 102 strán celoštátnej stratégie ochrany ľudských práv na Slovensku v časti LGBTI osôb zakladá viacero otázok ústavnosti stratégie… množstvo kvalifikovaných pripomienok bolo odmietnutých a odignorovaných…
Štandardne intelektovo vybavený a sociálne dobre komponovaný rodič s plnými občianskymi právami má ústavné právo, ba, ak to uzná za vhodné, v možnosti, na mieste, oprávnenie protokolárne zasiahnuť do procesu vzdelávania a výchovy uplatnením svojho  neodňateľného ľudského práva na dobre informovaný súhlas, názor, presvedčenie a výhradu vo svedomí vo veciach vzdelávania a výchovy svojich detí po dobu ich povinnej školskej dochádzky, teda do veku 15. rokov a prevzatia prvého občianskeho preukazu.
Po dovŕšení 15. roku veku života dieťaťa a postupne 18. rokom života nadobúda mladý človek/človečica plné personálne (osobné) a občianske práva a samé sa rozhodne pre svoj osobný svetonázor, ďalšie vzdelávanie alebo vstup do svojho, nezávislého osobného súkromného a verejného praktického života, ako ekonomicky, spoločensky aktívny a spravidla aj reprodukčne spôsobilý, (pro)rodinne založený/á, platný občan/ka nášho Slovenska s dobrým rodičovským potenciálom.
Čo viac si možno priať?

Jeden príbeh a doplnok: https://www.youtube.com/watch?v=Wknpl13mwT0&feature=youtu.be Federálny sudca Mark Wolf: “Učitelia majú právo na zmenu myslenia vášho dieťaťa.” Rodičia – súhlasíte?
Dieťa disponuje osobitnými detskými ľudskými právami na ochranu, rodičovskú lásku, starostlivosť, opateru, vzdelanie a výchovu. Nie je však majetkom vo vlastníctve štátu ani rodičov! Je svojbytnou bytosťou a osobnosťou s vlastnou vôľou. Za istých okolností (od 12 rokov veku) sa môže v otázkach rodiny (zákon o rodine) rozhodovať aj samé. Do toho času, v konaní o zverení do opatery jedného z rodičov (rozvod) a pod. iba pod ochranou kolízneho opatrovníka.
Vo veciach vzdelania a výchovy majú učitelia právo na zmenu myslenia obmedzené názorom a právom rodiča (zákonného opatrovníka – náhradný rodič, alebo adoptívneho rodiča). Právo na vzdelanie a výchovu (zmena myslenia dieťaťa) nesmie byť dosahované a vymáhané násilím ani represiou. Bez aktívnej a spolupráce žiaka s učiteľom – nemožné!  Inak štát a škola porušujú základné práva dieťaťa a rodičov a pácha na oboch násilie!
Vzdelanie a výchova nerovná sa povinné očkovanie. Ani povinná indoktrinácia. Očkovanie má svoje riziká a prípadné nežiaduce zdravotné účinky. Plnú zodpovednosť preberá štát. Ibaže – čo s nevratnou škodou na zdraví a živote detí? A čo s prípadne s poškodenou psychikou?
Otázka – bol, je a bude štát schopný a spôsobilý zaistiť  aspoň plné základné vzdelanie množstva sociálne vylúčených a prácu pre beztak ťažko integrovateľných Rómov – bez násilia? Je možné vzdelanie vynucovať násilím, a už i represiou – rovnako ako očkovanie?
Rodičia, nenechajte sa indoktrinovať a manipulovať protiústavným konaním štátu v rozpore s vašimi základnými ľudskými právami a štátnou mocou dezinterpretovanými právami vašich detí na vzdelanie.
Vzdelanie je právo. Nie bezvýhradná povinnosť pod hrozbou represie!

 

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 7 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?