Publikované: 02.08.2015

Informačná vojna

Médiá plnia spravodajskú, informačnú, komunikatívnu tobôž (podľa ich ideovej a politickej orientácie) mienkotvornú funkciu nástrojmi mediálnej manipulácie (ovplyvňovanie verejnej mienky) na svoj obraz.
Bežný čitateľ (odberateľ, príjemca) obsahov ponúkaných mienkotvornými médiami (tlač, rozhlas, web, televízia) má podvedomý sklon vnímať ich ako autority a nositeľov pravdy, často v dôsledku deficitu samostatného hodnotiaceho a kritického myslenia. V tom je zradnosť a zákernosť mienkotvornosti a mediálnej manipulácie verejnosti.
Príjemca zo svojho vedomia predošlé obsahy vytesňuje a nahrádza ich novými. Mienkotvorné médiá si prostredníctvom spätnej väzby (diskusie, debaty – lakmusový papier) postupne označujú svoje úlohy a zadania ako splnené-nesplnené.
Tento proces nenápadne pokračuje, až je spoločnosť pripravená na príjem ďalších a ďalších nových obsahov podľa Overtonovho okna.
Kruh sa uzatvára, košiar utesňuje, spoločnosť sa vyvíja, sociálna evolúcia pokračuje, tzv. občianska spoločnosť je pozitívne naladená prijať politickú vôľu svojich volených subjektov vo veciach, o ktorých pred voľbami ani len netušila…
V tom spočíva diabolský mechanizmus a nástroje mediálnej manipulácie. Médiá sú potenciálne natoľko nebezpečné, že sú spôsobilé ovládnuť spoločnosť buď ruka v ruke s vládnucou mocou alebo i ponad ňu. A to sa deje aj na Slovensku.
Socialistický denník Pravda bol na Slovensku pred Novembrom hovorcom politiky KSS. Plnil formatívnu a výchovnú funkciu a zadania „ústredného kúrenia“ s kľúčovým sociálno-inžinierskym cieľom: výchova socialisticky mysliaceho človeka v duchu marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu pre svetlé socialistické a komunistické zajtrajšky. Zároveň bol vlajkovou loďou socialistickej kritiky oportunizmu a revizionizmu najmä 60-tych rokov, v záujme pracujúcich Československa a svetového proletariátu.
Práve v 60-tych rokoch predošlého storočia bol marxizmus-leninizmus podrobený kritike sociálnou filozofiou Frankfurtskej školy, dnes známej ako ľavicový neomarxizmus (so sprievodnými sociálnymi a emancipačnými hnutiami, trebárs hippies, Woodstock, zrod „nového“ pseudo umenia a pod.), ktorými bola škrabkaná pod bradičkou imponujúc jej, aj naša socialistická mládež… skrátene výsledok: rozpad hodnôt, zánik umenia a kultúry, morálky, etiky a mravnosti v duchu bezbrehého liberalizmu, individuácie a individualizácie slobôd a ľudských práv. Príčina: prepad, rozpad socialistickej ekonomiky a svetovej socialistickej sústavy, ekonomicky uzbrojenej Reaganovými USA a následne aj rozpad ZSSR, ktorý vyústil do post gorbačovsko-jeľcinovskej politiky a ochrany geopolitických záujmov putinovskej Ruskej federácie voči geopolitike Bieleho Domu a ním chápaného medzinárodného práva, na obraz svetovej hegemónie Washingtonu.
Značný podiel na formovaní verejnej mienky (Overtonovo okno) majú práve printové vydania ultra ľavicového denníka Pravda a Denníka N (ultraliberálny klon SME) pod krytím Embassy of the United States. Na webe (el. vyd.) sú pod „dohľadom“ kritiky čitateľov (debata/spätná väzba s čitateľmi). Obmedzovaním diskusií si škodí najmä Denník N (aj predplatným: neplatíš – nečítaš). Platím si Piano. Stačí. Pre Denník N nedám navyše už ani cent…
To je tlač, pôsobiaca na Slovensku proti Slovensku a na (!) na pôde Slovenska. Týždeň je kdesi medzi (bezpohlavnosť  – „premýšľavé“ gesto Š. Hríba a jeho spôsob vedenia diskusií v Lampe).
Najmä denník Pravda  je šíriteľom neomarxistickej propagandy: scestnej rodovej ideológie (feminizmus a homofília) a ideológie nekritického multikulturalizmu (xenofília).
Baštu STV dobyla „bratislavská kaviareň“ zrejme okolo teológo-filozofa, pána fšetkológa Havrana s jeho bratislavsko-centristickými ambíciami a mediálnym vplyvom cez jedno večeradlo…
Riešenie – protiváha: silná, spojená, koaličná, konzervatívna žurnalistika (web i print). Tá sa síce postupne rodí, správa sa však ako rozdelená politická opozícia (každý iba ako solitér, za seba…).
Osobitnú pozornosť pod krytím ambasády USA, štátneho rozpočtu a transatlantického zahraničia si vynucujú „ľudsko-právne“ mimovládky tretieho sektora, ktoré: http://protiproud.parlamentnilisty.cz/politika/1839-neziskovky-a-vlada-versus-lid-nasi-zeme-kdo-k-nam-tlaci-uprchliky-plati-si-nemecko-a-brusel-zdejsi-patou-kolonu-luxusni-zivot-z-nasich-dani-v-cim-zajmu.htm
A spustili svoju predvolebnú kampaň: práve diktujú politickým subjektom ich predvolebné politické programy k parlamentným voľbám 2016, a čo všetko si do tých „svojich“ majú “zapracovať” (!):

Dag Daniš bez servítky, ak kto chce „bez politickej korektnosti“:
http://www.konzervativnyvyber.sk/dag-danis-ako-sa-z-n-ka-a-sme-stali-imigracni-aktivisti/8930/
K slobode a nezávislosti médií a verejnom mediálnom priestore: je fejzbúk slobodnou verejnou sociálnou sieťou? Je. Má vplyv na mocenskú politiku? Nie. Nemá na ňu žiadny vplyv. Ani náhodou, či omylom. Ale, je sieťou: každý účet – stránka, jednotlivec sú sledované a kontrolované, v krajných prípadoch “odchytávané”: kruh okolo tohto košiara a elektrický ohradník sa postupne zužuje, takže (v dobrom) pre tých, pre ktorých platí najmä toto (za seba: nič proti, po zásluhe): http://www.tvnoviny.sk/domace/1799637_komentovali-ste-nieco-rasisticky-na-internete-policia-o-vas-vie
Ibaže, toto je horúca informačná vojna, odohrávajúca sa len v debatách a diskusiách pod týmito článkami, ak sú (!) vôbec ešte povolené, teda, len na webe, tobôž na inak spoločensky viac-menej neškodnom fejzbúku.
Na ňom je toho impotentného kriku najviac. Fejzbúk je sociálna sieť ako vyšitá. Verejný priestor, humánny hromozvod, priestor na vybitie energie, čo pre jeho používateľov užívateľov znamená veľa i nič. Zdieľanie, korzo tvárí, „nových“ vodcov a mesiášov, polo a negramotných “odborníkov na fšetko”, falošných prorokov, zdieľaných pravdivých, polopravdivých a nepravdivých informácií, reakčná nádoba protichodných názorov a presvedčenia, splaškový kanál vkusu a nevkusu, explózia revolúcií, revolučných výziev, ktoré, ako zahoreli, tak hasnú…
K anonymite na fejzbúku a v diskusiách: niet sa ako a kam skryť. To je falošná ilúzia ochrany a beztrestnosti.
Budem až do nemoty: všetko je v rukách občana. Aj médiá.
Ibaže tá, pracuje len za seba, zatiaľ neschopná zjednotenia, spoločnej vzájomnej komunikácie a spolupráce, čo jej nástup, v čase tesne pred dvanástou, spomaľuje a oslabuje. Odkaz “súkromníkom” a “piesočkarom”: spojte sa a spolupracujte. Osobná publicita a ego sú škodnou pre spoločnú vec (treba mená? Názvy? Zoznamy? Á la Smatanov a Raráškov)?
Pripomínate slovenskú politickú opozíciu: ako kráľ v Princeznej so zlatou hviezdou na čele: “Ja ťam!” – sám. :-)
Že s tým stále otravujem: Všetko je v rukách občana. Aj médiá.

 

 

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?