Publikované: 19.09.2011

Je ekonómia veda alebo len hra ‘Monopoly’?

Strácame sa v labyrinte s prednastaveným koncom

Keď Martin Luther v roku 1517 pribil svojich 95 téz na bránu, spôsobil tým revolúciu. Luther rozbil monopol a decentralizoval náboženstvo a tým aj spoločnosť. Podľa neho mal každý právo na čítanie a interpretáciu biblie, nielen kňazstvo. Preto ju preložil z latinčiny do jazyka bežných ľudí v Nemecku, čím sa šírila gramotnosť. Toto sa dá prirovnať k dnešnému rozšíreniu internetu, vďaka ktorému už nie sme odkázaní na ohlupovanie a propagandu oligopolných médií.
Spolu s ďalšími vetvami protestantizmu sa vytvorila protestantská morálka – nespoliehaj sa na nejakú centrálnu autoritu, tvrdo pracuj, buď poctivý. Pomôž si sám, aj pán Boh ti pomôže.
Práve táto morálka formovala podhubie, na ktorom mohol vzniknúť nový ekonomický systém – kapitalizmus.
Všimli ste si, čo viedlo k zmene systému? Zmena ľudského rozmýšľania. Ešte raz – bola to zmena nastavenia ľudskej mysle, ktorá uvoľnila zväzujúci centralizmus a posunula ľudí smerom k prirodzenejšiemu fungovaniu.

Nový systém však bol vystavený silám, odmietnutím ktorých vznikol – monopolizácii. Tentoraz primárne finančnej a hospodárskej. Ku koncu 19-teho storočia v USA vznikli oligopoly v mnohých oblastiach. Následne v roku 1913 dosiahli tieto sily rozhodujúci prelom - monopolizáciu vydávania „štátnych“ peňazí súkromným Fedom. Monopolní kapitalisti tak mali v ruke zbraň, s ktorou mohli „zametať s trhmi“. Čo však s ľudskou mysľou, ktorá môže byť odolná? Tú treba tiež pripraviť – ovládnuť koncepčne.

A tu sa dostávame k ekonómii („vede o hospodárstve/ekonomike“). Normálne by ste očakávali, že táto disciplína bude skúmať a vysvetľovať prirodzené zákonitosti a odporúčať, ako byť v rámci nich efektívnejší. Naozajstná ekonómia musí predsa vychádzať z hospodárenia na sedliackom dvore – zožneš, ak zaseješ a budeš sa starať, či?
Máločo je však vzialenejšie od pravdy. V skutočnosti „ekonómia“ vybudovala Minotaurov labyrint z koncepcií, ktoré vedú k zadlžovaniu štátov a zaťažovaniu pracujúcich občanov. Nestaraj sa o sejbu, požičaj si a rozhádž, to je motívom snáď väčšiny dnešných „ekonomických“ opatrení. Zvestovatelia reálií (Hayek, Mises, Rothbard…) sú vytesnení pomaly ako blázni na okraj. Nuž ale aspoň vedzte, že na tom okraji stoja pri východe z bludiska do reality. Politici sú naopak motivovaní zahodiť Ariadninu niť a púšťať celé národy do hlbín bludiska, kde ich sprevádza Keynes, jednou rukou rozhadzuje peniaze a druhou ukazuje do stredu. Tam už čaká veľký červeno-hnedý Minotaurus, s knižkou Kapitál v ruke, aby v totalite     (= monopole na moc, t.j. fašizme, socializme*) a následnej chudobe a bezmocnosti pohltil zblbnutých príchodzích.
Ekonómovia väčšinou tušia, kde je východ z bludiska, mnohí majú niť, sú však zväčša zaujatí skúmaním jeho architektúry, osvetľovaním kde ktorá chodba zatáča, v akom uhle, akej je farby a podobne. Vedie ich k tomu ekonomická situácia jednotlivých štátov (kde sa nachádzajú v rámci bludiska) a ich potreba sa z toho miesta dostať niekam inam.

Na podporu a legitimizáciu bludiska sa vytvorila aj „Nobelova“ cena. Falošná. Alfred Nobel na nič také svoju nadáciu neurčil. S touto cenou prišla, a teraz bude nasledovať „prekvapkanie“ – centrálna banka – vo Švédsku v roku 1968.

Keď si otvoríte štandardnú učebnicu ekonómie, tak sú v nej centrálna banka a jej páky popísané spôsobom, akoby to boli nejaké trvalé fyzikálne zákonitosti. Máločo je však viac v rozpore s normálnosťou ako fungovanie centrálnych bánk a ich pyramídových hier. Peniaze vytvárajú z ničoho a účtujú si úrok, na splatenie ktorého treba vytlačiť ešte viac peňazí. Aký princíp, také pozadie. Ale opäť sa nedočítate o kriminálnych čachroch-machroch sprevádzajúcich vznik nielen FEDu, ale aj iných centrálnych bánk.
Naposledy sa proti tomuto monopolu na peniaze postavil americký prezident Kennedy, keď začal vydávať bezúročné peniaze kryté striebrom. O päť mesiacov na to však nerozchodil výlet do Texasu a následne sa „zhodou okolností“ už v jeho príkaze („Executive Order No. 11110“) nepokračovalo – napriek tomu, že bol stále platný.

Učebnicami je „vedecky“ legitimizovaná škodlivá inštitúcia nahrávajúca monopolizácií v ďalších oblastiach. Ľuďom sa pumpujú do hlavy umelo vytvorené koncepcie vedúce k jednému cieľu – ovládnutiu spoločnosti monopolom. Akokoľvek môže byť monopol, oligopol atď. opísaný v učebniciach ako škodlivý, keď následne tie isté učebnice ponúkajú zaobalený návod, ako sa k nemu obkľukou, cez zadlžovanie a zvyšovaniu závislosti na štáte, nenápadne dopracovať. Vznikol stav kedy, ako povedal Einstein, vzdelanie je to čo ostane, keď zabudnete, čo ste sa naučili v škole. Namiesto toho, aby učebnice osvetľovali pravdu, tak ju zahmlievajú a ľudia tak nemajú šancu pochopiť napríklad to, aké prevratné následky by malo, keby JFK dotiahol svoju aktivitu s poctivou menou do konca.

Jedine návratom na „sedliacky dvor“, znížením zadlžovania štátov a hlavne závislosti občanov od štátu sa dokážeme prepracovať k životaschopnému hospodárstvu. A to bez ohľadu na to, že to chce len málokto dnes počúvať. Veď kto už sa chce pred ľudí postaviť s tým Kennedyho (keď už ho tu toľko spomínam), Nepýtaj sa, čo môže tvoja krajina spraviť pre teba, ale čo ty môžeš spraviť pre svoju krajinu, keď z ampliónov veselo vyhráva Internacionála EÚ, ECB a FEDu o ďalších a ďalších dlhoch, z ktorých sa bezprácne zaplatí svetlá budúcnosť?
Bohužiaľ, žijeme v ekonomickom labyrinte prednastavenom monopolistickými kapitalistami (= fašistami/socialistami*). A máme na výber buď sa z neho prebrať – dotlčení, ale slobodní - alebo sa na konci tohto labyrintu dopracovať k červenému Minotaurovi.

Môj posledný blog na eTrende: Ako sa zabezpečiť pred druhým kolom krízy

Všetky moje blogy na e Trende

* Poznámka na objasnenie: Je možné, že veľa ludí má zafixovaný fašizmus a socializmus ako dva protikladné systémy, čo je však nezmysel. Sú to kolektivistické totalitné systémy s jedným centrom, ktoré rozhoduje. Rozdiel je len v konkrétnych podmienkach implementácie. “Fašizmus” sa dostal k slovu zväčša v industrializovaných krajinách, “socializmus” bol v Rusku násilne zavedený ako do zaostalej poľnohospodárskej krajiny. Ďalej, nacistické Nemecko bojovalo so Sovietskym zväzom, čo môže v mysliach ľudí vytvárať predstavu opaku systémov. Ďalšie rozdiely v chápaní asi vyplývajú z toho, že “socializmus” sa postupom času vyvinul, hlavne v Československu, do  humánnejšej formy s mliekom za 2 koruny, zatiaľčo pod slovom “fašizmus” si ľudia predstavia neľudských nacistických zločincov. Títo nám boli desaťročia pripomínaní, zatiaľčo revolučné vraždenie bolševikov v Rusku akosi nie je príliš v pozornosti ani na západe.

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 4 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?