Publikované: 18.02.2016

K večeri s Havranom…

Úvod: Táraniny o „nezávislom post a neo avantgardnom progresívnom slobodnom umení, predbiehajúcom dobu… „ (lož).
Viac: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10128/80237
Pravda: Komunizmus mal byť postavený mimo zákon. Biľakova busta patrí k svedomiu, do pamäte národa, našich post novodobých komunistických dejín. Ak nebol režimom komunizmus postavený mimo zákon, nech je busta tam, kde je. Iba hlupáci si môžu myslieť (ako pštrosy), že ak odstránia sochy, busty a podobizne totalitných diktátorov a persón, zmizne po nich aj stopa v našich životoch a generáciách… (za seba): nie som ikonoklast – ním sú bojovníci islamského štátu…
Záporné postavy našich dejín treba vo vybraných prípadoch (mestskí architekti) ponechať na ich miestach, dovárajú našu plnosť v dejinách… a pozor: tých kladných postáv na Slovensku až tak zasa veľa nemáme…
V relácii sa hovorilo v neprítomnosti dotknutej inkriminovanej osoby. Tá žije, je županom BBSK, predsedom riadne zaregistrovanej politickej strany ĽSNS, v parlamentných vo voľbách kandidujúci politický subjekt.
Pán Marián Kotleba mal sedieť medzi diskutujúcimi. Bez ohľadu na môj osobný vzťah k nemu a môj osobný názor…
Pán Havran porušil zákon. Flagrantne sa skrýva za demokraciu. Demokracia a sloboda nie je „fšetko“ ale iba to, čo prospieva ľudstvu a spoločnosti.
Obmedzenosť kritiky nahoty prezentácií Štúdia tanca tkvie v neodlíšení nahoty (porno, erotika), a nahoty v umení. Otázkou sú ale hranice umenia. Iná je nahota na javisku, iná na ulici. Oboje začínajú splývať.
Na tieto otázky dávajú spoľahlivé odpovede rozsiahle vedné odbory: teória a dejiny umenia, estetika a etika. Spoľahlivo oddeľujú pravé umenie od pseudoumenia a gýča (teda, pravdu od lži)…
Problém odňatia grantu pre Štúdio tanca tkvie ale v zákone. Nie však v osobnom vkuse jednotlivca, majúceho právomoci zo zákona…
Pán predseda BBSK svojím rozhodnutím odňal peňažný grant Štúdiu tanca legálne. Vo veci následne konalo ministerstvo kultúry (späť vzatím kompetencií). Štúdio tanca o financie neprišlo.
Pán Michal Havran je cenzor. Porušil zákon. A neprípustným spôsobom (zavádzajúce otázky a podnety diskutujúcim) podsúva verejnosti nenávisť k plnoprávnemu a svojprávnemu spolu občanovi a jeho voličom…
Nesie sa na ľavicovo liberálnej mediálnej „vlne“. Tiež chce byť ako ľavicový liberál „mienkotvorný“.
Pozor na neo ľavičiarskych „liberálnych demokratov“. Sú vlkmi v baránčom rúchu…
Predsalen (môj názor nie celkom len v opore o osobný “laický” vkus): Nie je všetko umenie, čo sa za umenie vydáva. Ani v najlepšom úmysle…
Toto prehlasujem v opore o vyššie zmienené vedné odbory.
To, čo je dnes vydávané za umenie, je za jeho hranicou, je súčasťou „teórie umenia“ Frankfurtskej školy neomarxistov 20. a 21. storočia (T.W. Adorno) s jasnými a sofistikovane premyslenými úmyslami, ktorými je vytvorenie novodobého proletariátu 21. stor. za účelom vykonania neomarxistickej revolúcie cez ideológie multikulturalizmu a genderizmu (kryjúc sa rafinovane za univerzalitu a rovnosť ľudských práv)…
…aj preto je súčasné “postmoderné” umenie v totálnej kríze a úpadku… (umením je už aj verejná pornografia Pussy Riot, červené trenírky na hrade… performance a happeningy á la Milan Kohout a čokoľvek, čo ktokoľvek za umenie prehlási…)
A najväčší krik vo veci robia nimi použití a zneužití a pod bradičkami pochvalne a povzbudzujúco škrabkaní, najmä neo ľavičiari (Havran a spol.).
Klamú. Vedome-nevedome. Ale to je jedno. KLAMÚ.
Klamú a manipulujú „nevinnú“ verejnosť.

  • SlabéVýborné (+4 skóre, 4 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?