Kapitola 2 – Určené časy pohanov

Z knihy – Sám Jehova sa stal kráľom - https://jehovajekralom.com/

“Brat Russell…rozpoznal, že rok 1914 označil koniec Času národov…povzbudzoval čitateľov, aby sa uistili pozorne porovnaním s inšpirovaným Slovom, že je tomu tak a že čo čítali bolo s ním v súlade!” – (Svedkovia Jehovovi Hlásatelia Kráľovstva).

Druhého Októbra roku 1914 Zakladateľ Spoločnosti Strážna Veža, Biblia a Traktáty, Charles Taze Russell, sebavedomo vkročil do jedálne Betelu a prekvapivo ohlásil personálu ústredia: “Časy národov sa skončili, ich králi mali svoj deň.” A aký ďalekosiahly efekt malo jeho smelé prehlásenie na chod Svedkov Jehovových! Od tohoto prehlásenia pred viac ako 100 rokmi, viera Svedkov Jehovových je zakotvená v myšlienke, že Ježiš Kristus začal vládnuť vo svojom nebeskom Kráľovstve v roku 1914. Strážna Veža od tohoto roku navrhla prehlásenie – “Jehova sa Sám Stal Kráľom”!

Bezpochyby rok 1914 bol kriticky strategický bod obratu v histórii ľudstva. Pretože pomocou chronológie medzinárodní Študenti Biblie už predvídali zemetrasné udalosti, ktoré sa mali začať v roku 1914, a zdalo sa, že začiatok Prvej Svetovej vojny potvrdil ich očakávania. V skutočnosti mnohí biblickí študenti boli presvedčení, že Armageddon bol vtedy bezprostredne hroziaci. Bol však tento dátum, teraz takmer storočie v našej minulosti, „najdôležitejším dátumom pre celé ľudské stvorenie“, ako kedysi tvrdila Strážna veža?

Táto otázka nemusí vzniknúť z nedostatku viery v posvätné Božie zasľúbenie. Naopak, Jehovovi svedkovia by mali nasledovať apoštolovu radu a „uistiť sa o všetkom.“ Malo by byť našou najvyššou túžbou vedieť, aspoň tak jasne, ako sa to dá ľudsky zistiť, či sa Jehova skutočne stal kráľom v roku 1914 alebo či je táto významná udalosť stále v našej budúcnosti. V duchu vlastného naliehania Charlesa Russella sa pozrime na spisy Strážnej veže – pozorne – proti Božiemu inšpirovanému Slovu, aby sme sa uistili, že naše chápanie pohanských čias je s ním v úplnom súlade.

Aké presné sú teda pohanské časy, ako sa bežne volajú? Presný výraz „časy pohanov“ alebo „určené časy národov“, ako sa veta uvádza v preklade Nového sveta, sa v Písme nachádzajú iba na jednom mieste. V Lukášovi 21:24 Ježiš povedal toto: „Jeruzalem bude šliapaný pohanmi, až kým sa nenaplnia časy pohanov.“ (NIV)

Študenti biblie si už dávno uvedomujú, že Ježišovo proroctvo malo oveľa väčšie uplatnenie ako len v starovekom Jeruzaléme, ktorý bol pri viacerých príležitostiach zničený pošliapaním útočníkov. Jeruzalem by podľa prorokov a apoštolov mal reprezentovať samotné kráľovstvo Božie, pretože to bolo v doslovnom meste Jeruzalem, kde bolo pôvodne založené Dávidské kráľovstvo. A ako legitímny dedič Dávidovho trónu sa Kristus Ježiš predstavil ako mesiánsky kráľ občanom Jeruzalema, keď vošiel do mesta sediaci na chrbte osla. Jeruzalem sa preto považoval za hlavné mesto kráľovského trónu Jehovu Boha. Preto sa mesto Jeruzalem v proroctve používa na vyjadrenie rôznych aspektov Božieho nebeského kráľovstva.

Jehovovi svedkovia pochopili, že súčasný politický systém, ktorý dominuje Zem približne 4 000 rokov v určitom okamihu ustúpi vláde Božieho kráľovstva. Takže v kontexte príchodu k moci nebeského kráľovstva, o čom Ježiš nakoniec diskutoval v 21. kapitole Lukáša, pohanské časy sa považujú za interval, keď národy potláčajú vládu Božieho kráľovstva a vypršaním tohto obdobia pohanskej nadvlády sa rozumie koniec prideleného času, v ktorom majú národy vládnuť Zemi.

Ako všetci svedkovia Jehovovi vedia, Strážna Veža spojila „sedem časov“ vo štvrtej kapitole Daniela do tzv. „určených časov pohanov“, o ktorých hovoril Kristus. Podľa Strážnej Veže časy, počas ktorých má byť šliapaný národmi (pohanmi) Jeruzalem, sa začali viac ako 600 rokov predtým, ako Kristus vyslovil svoje proroctvo – späť v roku 607 pred Kr., keď Babylončania zničili Jeruzalem a judské kráľovstvo. Sedechiáš mal byť posledným kráľom Dávidovej línie, ktorý sedel na tróne, kým Mesiášovi nebolo dané nebeské kráľovstvo. Jehovovi svedkovia sa domnievajú, že stanovené časy, keď mali národy vládnuť namiesto Božieho kráľa, vypršali o 2 520 rokov neskôr, v roku 1914. Po vypuknutí prvej svetovej vojny následovala hrozná pandémia španielskej chrípky – spolu s mnohými ďalšími vývojmi od tej doby – slúžili na presvedčenie Jehovových svedkov, že znak Kristovej neviditeľnej prítomnosti sa začal prejavovať v roku 1914.

Existuje mnoho dôvodov, prečo by sme mali spochybňovať aplikáciu siedmich časov Strážnej Veže, ako aj chronológiu, ktorá sa používa na pripevnenie sedem časov k roku 607 pred Kr. Položením Chronológiu stranou pre argumentáciu iných, logická otázka je: ak kráľovstvo sveta skutočne prešlo ku Kristovmu kráľovstvu v roku 1914, prečo národy stále uplatňujú úplnú nadvládu nad Zemou? Čo sa zmenilo od roku 1914? Pokiaľ ide o politické krajiny tohto sveta, ktoré robia, ako sa im páči, je zrejmé, že sa nič nezmenilo!

Svedkovia Jehovovi samozrejme veria, že koniec pohanských časov jednoducho znamená, že národy už nemôžu zasahovať do práce pravých kresťanov, ale inak môžu ovládať ľudstvo ako predtým. Zjavne sa však prejavuje chyba dlhodobého presvedčenia Jehovových svedkov, že Božie kráľovstvo bolo založené v roku 1914, keď uvažujeme o Písmach. Napríklad, druhý žalm sa týka reakcie národov na to, že Jehova dal svojmu Mesiášovi vládu nad svetom. Žalm 2: 1-2 hovorí: ”Prečo boli národy v búrlivej situácii a samotné národné skupiny stále mumlali prázdnu vec? Králi zeme sa postavia a sami vysokí úradníci sa spojili ako jeden proti Jehovovi a proti jeho pomazanému…! “

Prorocký druhý Žalm je jedným z mnohých proroctiev, ktoré Strážna Veža aplikuje na rok 1914. Údajne sa žalm splnil, keď boli národy počas prvej svetovej vojny uvrhnuté do vojny a boli nútené zjednotiť sa proti Božiemu kráľovstvu spojením sa do Ligy národov. S týmto výkladom však existuje niekoľko problémov.

Medzi výkladovými ťažkosťami Strážnej Veže je predovšetkým to, že Žalm naznačuje, že keď sa národy pokúšajú odstrániť obmedzenia uvalené na nich, Jehova okamžite zareaguje hnevom. Žalm 2: 4-6 ďalej hovorí: “Ten, kto sedí na nebesiach, sa bude smiať; Samotný Jehova ich bude držať v posmechu. V tom čase s nimi bude hovoriť vo svojom hneve a vo svojej horúcej neľúbosti ich bude vyrušovať a hovoriť: ‘Ja sám, ja som si postavil svojho kráľa na Sion, moju svätú horu’.“

Ďalšie rozumovanie odôvodnenia Žalmu Strážnou vežou, že ak Jehova v roku 1914 nainštaloval svojho kráľa na nebeskú horu Sion a národy od tej doby vzdorujú jeho kráľovstvu, ako potom máme rozumieť slovám Žalmu, ktoré naznačujú, že Jehova ich „v tom čase“ vyruší? Podľa znenia druhého Žalmu je Boží odpor na vzdorujúce národy viac-menej okamžitý. Napriek tomu je to už takmer storočie, odkedy mali byť národy uvrhnuté do nepokoja a „spojené dohromady ako jeden“, aby zničili Božie kráľovstvo, a Jehova ich napriek tomu neruší „vo svojom horúcej neľúbosti“.

Izaiáš, kapitola 17, je podobné proroctvo, ktoré opisuje priebeh národov a prirovnáva ich rozruch k „hluku veľkých vôd“: ”Ha, pre rozruch mnohých národov, ktoré sú búrlivé ako búrlivosť morí! A pre hluk národných skupín, ktoré si robia večer ako hluk mocných vôd! Samotné národné skupiny sa pripravia na večer rovnako ako hluk mnohých vôd. A určite ho bude karhať a musí utiecť ďaleko a prenasledovať ho ako vetva hôr pred vetrom a ako bodliak víriť pred búrkovým vetrom. Vo večerných hodinách, prečo, pozri sa! existuje náhla hrôza. Pred ránom už nie sú. To je podiel tých, ktorí nás drancujú, a toho, čo patrí tým, ktorí nás drancujú. “

Ježiš použil podobný výraz, keď predpovedal, že bude zlosť národov, ktoré nepoznajú cestu von z nešťastia, ktoré ich postihlo, zatiaľ čo ľudia z burácania mora odpadávajú strachom. Aj keď niektorí, ktorí by mali vedieť lepšie, hlúpo navrhli, že „burácanie mora“ súvisí s doslovnými vlnami tsunami, Izaiášovo proroctvo objasňuje, že revúce búrlivé more je iba symbolom opisujúcim „národné skupiny“; to znamená, že revúci morský múr symbolizuje globálnu civilizáciu pohltenú chaosom a zmätkom. A podobne ako druhý Žalm, aj 17. kapitola Izaiáša zobrazuje Jehovu, ktorý pokarháva národy hneď potom, ako sa stanú „búrlivými“; akoby v „ráno“ a po „večernom“ ich rozruchu národy „už viac neexistujú“.

Ďalším vážnym problémom s doktrínou roku 1914 je skutočnosť, že Liga národov bola relatívne neefektívnou organizáciou, ktorá nakoniec vyšla z existencie. A nielen to, ale Spojené štáty neboli ani členom Ligy. Ako teda možno tvrdiť, že sa naplnilo písmo týkajúce sa vysokých úradníkov Zeme a národných skupín, ktoré sa spojili ako jeden celok? V skutočnosti neboli všetky národy pod záštitou Spoločnosti národov a impotentná liga nemala taký vplyv na svet, aký by sa dalo očakávať od politickej entity, o ktorej sa predpokladá, že vyzvala Krista na globálnu nadvládu. A koľkokrát sa tiež stretávajú národy a ich vládcovia v úplnej opozícii voči kráľovstvu Jehovovi? Je rozumné, že existuje iba jedno zhromaždenie alebo zhromaždenie všetkých kráľovstiev Zeme na boj proti Bohu. A podľa 16. kapitoly Zjavenia sa všetci králi zeme zhromažďujú démonickou propagandou, aby bojovali proti Bohu na mieste zvanom Har-Magedon.

Podľa proroctva v siedmej kapitole Daniela, keď Boh dáva kráľovstvo Synovi človeka a svätým, potom sa zvieraťu politického systému poskytne iba krátke predĺženie času, počas ktorého budú svätí “daní do ruky na čas a na časy a pol času.“ Obdobie, ktoré je dešifrované ako „čas a časy a pol času“, možno považovať za zmenu strážcu. Daniel 12:7 sa odvoláva na rovnaké časové obdobie a hovorí: “Akonáhle dôjde k dokončeniu zničenia moci svätých na kusy, všetky tieto veci sa dokončia.“

“Všetky tieto veci“, na ktoré sa odvoláva prorok, logicky súvisia s koncom ľudského systému vecí a úplným prenosom suverenity do rúk Krista Ježiša a jeho zástupcov. Toto je koniec koncov téma Danielovej knihy. Ale ak boli svätí údajne rozdrvovaní na kusy v minulosti počas perzekúcie v čase 1916-1919, ako to učí Strážna Veža, prečo sa potom “všetky tieto veci“ nedokončili?

Ôsma kapitola Daniela podobne predpovedá, ako budú svätí zničení a sväté miesto bude pošliapané pod nohami po dobu 2 300 “večerov a rán“, ktoré Strážna Veža pripisuje obdobiu počas druhej svetovej vojny. Ale opäť, otázka – Ak symbolický Jeruzalem prestal byť šliapaný národmi v roku 1914, prečo je to tak, že národy naďalej šliapajú na synov kráľovstva po stanovenú dobu potom, čo sa údajne skončil čas, kedy sa takéto šlapanie skončilo?

Skutočne to, čo Strážna Veža vyprodukovala, je protirečivé a mätúco zmätené proroctvo, ktoré určilo časy, kedy majú národy pošliapať Božie kráľovstvo do roku 1914; ale doktrína Strážnej Veže potom počas prvej svetovej vojny pridelí ďalšie tri a polročné obdobie, keď národy opäť obťažujú a pošliapajú Boží ľud pod nohami. Ale to nie je všetko: Strážna Veža tiež aplikovala ďalšie proroctvo na obdobie počas druhej svetovej vojny, počas ktorého politickí mocnári opäť šliapali na Jehovových svedkov.

Strážna Veža takýmto svojvoľným výkladom proroctva dáva menej zmysel Kristovým slovám o konci pohanských časoch. Je to tak preto, že keď sa ustanovené časy národov skončili v roku 1914, a napriek tomu, rok čo rok, odkedy majú národy povolené pokračovať v bežnom podnikaní, tak ako predtým, musíme buď dospieť k záveru, že Kristovo kráľovstvo je inštitúcia bezmocná, alebo primeranejšie, že kráľovstvo sveta ešte nebolo dané Kristovi.

pokračovanie…