Publikované: 18.09.2013

“Katolícky pride” alebo oficiálne Národný pochod za život

O niekoľko málo dní začne naša milovaná Slovač pridovat. Bratislava si vyslúžila, ako už tomu bolo po minulé roky, hosťovať Dúhový pride za práva LGBT skupiny (lesieb, gayov, bisexuálov a transgender). Ulicami Metropoly východu bude prechádzať pochod za život, čo v tomto prideovom nastavení môžeme v jednoduchosti pomenovať pracovným názvom podľa jej hlavného organizátora ergo Katolícky pride. Obe udalosti sa uskutočnia v jednu a tú istú sobotu 21.09.2013, a pochod pokračuje aj v nedeľu.

Hľadieť na tieto akcie od stola sa samozrejme nedá. Však nedá mi nezamyslieť sa nad ochranou života nielen ako apriori ochranou embria v lone matky, no pokúsim sa týmto článočkom (hádam bude krátky) myšlienku ochrany života aplikovať na princíp ochrany ľudskej dôstojnosti, ochrany ľudskosti ako takej, pričom však budem vychádzať zo skutočných životných osudov konkrétnych ľudí.

Cieľom článku nie je jednostranné posúdenie alebo označkovanie alebo dokonca nájdenie vnútorného nepriateľa, ako autor chcem poukázať na skutočnosti, na ktoré sa mnohokrát ako veriace spoločenstvo kresťanov nechceme prizerať, a už vôbec nie priznať naše pochybenie.

Embryo ≠ Človek? Či skôr filozofická otázka…

Špekulovať nad nemožným i možným je predmetom filozofie, v tomto kontexte mám otázku: je nenarodené dieťa (embryo) plnohodnotným človekom a/alebo len živým bytím? Pre tých, čo by automaticky odpovedali, že áno, patrí týchto pár filozoficko-teologických riadkov.
Esenciou, či skôr základnou črtou človeka, a tým, čo ho odlišuje od zvierat a všetkého tvorstva je to, že má „rozum“ a „slobodnú vôľu“. To, že má bytie v lone matky „formu“, teda telo, niet čo pochybovať, nie je to len duch predsa. No má dušu alebo len ducha? Má vnemy, teda nejakú formu duše mať bude, podobne ako zvieratá, hovoríme tomu inak aj pudové správanie sa. Teda to, že maličké je hladné, kope, alebo že sa bráni, ak ho chcú zabiť pri aborte, je prirodzené pudové správanie sa. Otázka znie však inak. Je to maličké nenarodené „stvorenie“ plnohodnotným človekom so všetkým, čo k tomu patrí, teda má rozum a slobodnú vôľu? Pokiaľ nemá tieto dva atribúty garantujúce a charakterizujúce človeka, je hovoriť o človeku len „zbožným prianím“.
Nie som zástanca abortov, ani ochranca nenarodených detí. Mám v tejto téme ešte niekoľko nezodpovedaných „neznámych“ na to, aby som sa mohol prikloniť k jednej alebo druhej strane. Preto sa len pýtam. Problematiku abortov vnímam viac zo strany možných nasledovných rizík pre matku ako v kontexte „ochrany nenarodeného dieťaťa“. No čo už, nikdy som nebol dobrý – tradičný katolík, ale sťažujte sa u „výrobcu“. On nám dal rozum aj slobodnú vôľu.

Dlhodobo zastávam názor, že sociálna náuka Katolíckej cirkvi vidí, resp. myslí na človeka až na poslednom mieste. Je pochopiteľné, že tento názor sa s veľkou obľubou pochváliť nemôže a aj to, že má mnoho odporcov, napriek tomu však zastávam názor, že je oprávnený, čo preukazujú životné príbehy a skúsenosti priamo zainteresovaných ľudí.

 

pokračovanie autorskeho článku na http://www.antonak.eu

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?