Publikované: 28.12.2013

Keď som bola dieťa, bolo všetko krajšie a radosti na rozdávanie

Vianočné zvyky a tradície sú v každom kúte Slovenska iné, z dom do domu rozdielne a predsa rovnaké… nadovšetko sviatočné.

Spomienky na detstvo

Vo mne vianočné sviatky od detstva vyvolávajú čaro domova a pokoja v ňom, pocit nekonečného šťastia, lásky, radosti z tajomstva zrodu života. Dýchať, prežívať atmosféru Vianoc, očakávať ten čarovný okamih života bolo pre mňa celé pôstne obdobie veľmi vznešené . Všetky deti sa vtedy menili na anjelov a dospelí na bohov a bohyne. Spomínam si na kopce snehovej šľahačky, ktorá svojou ľahkosťou pokryla kraj už po dušičkách a trvala do marca. Každý kopec bol sanica s hŕbou šantiacich detí, džavotom, smiechom, veselosťou a radosťou z voľnosti. Líca sme mali vyštípané mrazom. Ani domov sa nám nechcelo, tam sme sa vracali s padajúcou tmou. Nohavice, šály, rukavice, vetrovky ozdobené lemom ľadu bolo treba na piecke zvečera vysušiť, aby boli ráno suché. Ani nás nenapadlo byť smädnými, aj hlad nás obchádzal. Lízali sme snehové lízanky a potom nás naši doma len tak vyzauškovali, keď sa večerom ozýval kašeľ z postele a mama musela pripravovať medecínku z prevareného mlieka, masla, medu a cesnaku. Fuj, aké to bolo otrasné! Ale účinné. O dva dni bol svah opäť náš.

Kresťanské Vianoce

Zrod nového života, dary novonarodenému v podobe zlata, kadidla a myrhy pečatili v nás túžbu zúčastniť sa osláv. Štedrovečerná večera nebola štedrá na jedlá. Na štedrý večer sme ako deti čakali so zatajeným dychom. Zišli sme sa všetci v izbe, v ktorej na prostriedku stal stôl prikrytý sviatočným obrusom. Na stole horela sviečka. Ako posledný vchádzal do izby otec a ten povinšoval celej rodine zdravie, šťastie, pokoj svätý a hojné božské požehnanie po celý rok. Pristúpil k stolu, pri zažatej sviečke strčenej v hrnčeku so zrnom sme sa pomodlili a navečerali.

Na štedrý večer sa musel najesť každý dosýta. Najesť sa iba do polosýta, by znamenalo nevydarený rok. Pod stolom bola slama a nohy stola na znak súdržnosti spojené reťazou. Pri stole sa rozprávali rôzne zážitky, strašidelné i humorné príbehy, o tom, čo sa podarilo cez rok, čo ostalo vykonať do ďalšieho obdobia. Po večeri sme poďakovali Bohu za všetky dary v roku. Potom sme odišli do prednej izby, ktorá mala aj prívlastok parádna, kde stal živý stromček. Do hory pre stromček chodieval zvyčajne otec a vyhliadol si ho dávno predtým. Horšie bolo, ak ho niekto predbehol, vtedy musel hľadať nový. Vždy si dal záležať, aby sme mali skutočne pekný stromček. Kým sme boli malé, mama ho upevnila o tragare, aby na nás nedajbože pri šantení nespadol. Siahal po strop. Vianočný stromček zdobili cukrové salónky, orechy, jabĺčká a čokoláda pripravená po domácky vo formičkách všakovakých tvarov zabalená v staniole. Sviečky boli obyčajné, zastoknuté do vetvičiek takým kovovým štipcom. A darčeky? Boli nadovšetko skromné. Obyčajne to boli veci dennej potreby, nové galoše, snehule, sveter, čiapka, šál, sveter a pod. Hráčky? Kdeže? Po nich nebolo ani chýru, ani slychu, ale ani nám veru nejako zvlášť nechýbali. Aj napriek tomu sme boli šťastné a potom sa išlo „koledovať“. Dievčence pod oknami spievali koledy. Piati mládenci, Starý, Anjel, Fedor, Stach a Gubo chodievali z domu do domu s betlehemskou hrou, ktorá zvestovala scénu na salaši, narodenie Ježiša Krista, oferu v meste Betlehem a záverečné vinšovanie rodine. Celý podvečer a večer sa niesli vzduchom koledy oslavujúce nový život. Keď koledníci ponavštevovali všetky domy, pobrali na polnočnú. Kostol voňal myrhou, kadidlom, radosťou duše a svetlom lásky. Spev radosti a veselosti sa niesol do výšin k Bohu a do ľudských sŕdc sa usádzal pokoj a teplo.

Vianoce dnes

Dnešné Vianoce s tými mojimi z detských čias majú iba spoločný dátum. Čaro Vianoc sa mení s pribúdajúci rokmi viac a viac. Viac nám záleží na tom, čo máme, nie na tom čím sme. Sme náročnejší, menej všímaví, zmätení v svojich pocitoch, nepokojní, nespokojní, náhliaci sa ani nevieme za čím. A tak očakávané čaro Vianoc ako príde, tak odíde. Čaro Vianoc začína v obchodných reťazcoch a nesie sa celé mesiace s akciami, len aby sme nasýtili tých, ktorí sýtia nás. Výmena je nevyhnutná. Domácnosť vonia zhonom a pohľadmi do kalendára, len aby sme všetko stihli urobiť, všetko nakúpiť. Dnešná doba má aj na mňa veľký vplyv, snažím sa však jej chladu v maximálnej možnej odolať a v ten čarokrásny čas spred polstoročia si aspoň kúštik preniesť do svojej domácnosti.

Dozvuky Vianoc

Prešla som sa dnes po meste a som smutná zo smutných očí deti, ktorých Ježiško neobdaroval snehom. Jedinou radosťou sú hračky – darčeky spod stromčeka. Rodičia naháňajú povianočné zľavy a deti sa opäť dožadujú nových vecí a hračiek. Parkoviská pred nákupnými centrami boli plné áut, rodičia s deťmi kde inde ako v nich. Príroda neláka. Je smutná, opustená, zablatená a v povetrí hmlisto, od ktorého bolia dospelých kostí a deťom hrozí viróza. Jedinou novinkou, ktorú som si včera a dnes v meste všimla boli nové tváre zahraničných rodákov, ktorí prišli navštíviť svojich rodičov, súrodencov a známych, pripomenúť si svoje korene, aby po novom roku opäť vycestovali v dňoch už nového životného štýlu do tvrdej reality.

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?