Publikované: 15.11.2011

Kolaps pyramídového systému centrálneho bankovníctva

Alternatívy k dnešnému finančnému systému

Dobre, že ľudia nepoznajú náš bankový a peňažný systém. Lebo keby ho poznali, mali by sme tu revolúciu do zajtra rána.
Henry Ford

Podľa posledných správ si “euroval” nakupuje vlastné dlhopisy. Táto absurdná činnosť je umožnená súčasným prehnitým systémom centrálneho bankovníctva. Tlačenie peňazí z ničoho a ich úročenie vytvárajú finančnú pyramídu, vďaka ktorej je akákoľvek nezmyselná konštrukcia možná. Logicky raz musel prísť čas kolapsu…

Avšak, ľudstvo poznalo lepšie koncepcie už dávno. V časoch egyptských faraónov bolo platidlom obilie. Jeho stály prísun, závisiaci od pravidelných záplav, poskytoval tomuto obeživu stabilitu. Roľníci boli motivovaní pracovať, keďže si tým sami vyrábali peniaze. Egyptská civilizácia bola dlhoveká a všetko v nej bolo podľa toho nastavené. Faraón vyberal dane vo forme obilia, časť míňal na chod ríše a časť uskladňoval. V časoch zlej úrody sa podľa lokálnej potreby obilnice otvorili a obilie distribuovalo medzi hladujúcich. Bolo to do značnej miery prerozdeľovanie. Avšak, skôr ako začne keynesiánske, eurobyrokratické alebo neviem aké srdce plesať, je treba si uvedomiť, že tento systém bol oveľa vyspelejší ako súčasný.
Predovšetkým, v časoch neúrody sa používali minulé prebytky (zásoby), nie dlh, či už v krytých alebo nekrytých peniazoch. Toto rozdeľovanie nebolo žiadnym „ekonomickým stimulom“, ale slúžilo jednoducho na zasýtenie hladu, teda malo humanitárnu funkciu. Obilie v tomto prípade bolo použité ako jedlo, nie platidlo.

Aplikácia týchto centralistických princípov dnes funguje číročisto, nazvem to pravým menom, na podvodnom základe. Centrálne banky sú motorom inflácie. Zoberme si rozdiel medzi infláciou vtedy a teraz. Ak je dnes inflácia, znamená to, že väčšina ľudí má vyššie náklady hlavne na jedlo. T.j. majú väčší problém sa uživiť. V Egypte však, ak bola inflácia - spôsobená vyšším množstvom “peňazí” – jedla bolo viac. T.j. dalo sa uživiť ľahšie. Toto slúžilo ako báza na expanziu populácie a teda ríše ako takej.
Distribúcia obilia síce bola pod záštitou centrálnej moci, rozhodované o nej však bolo na miestnej úrovni, podľa miestnych potrieb či nedostatkov.

Máme teda zaviesť rovnaký systém ako vtedy? No, pri súčasnej situácii k tomu možno dôjde prirodzenou cestou – jedlo sa stane najdôležitejšou komoditou. Avšak, mojou hlavnou pointou je, že Egypťania mali systém, ktorý bol presne vhodný na ich podmienky. Narozdiel od nášho súčasného.
V neskorej dobe v Egypte, za panovania gréckych faraónov – Ptolemaiovcov, už bola v chode centrálna inštitúcia. Táto zaznamenávala záväzky zo všetkých častí ríše. Vtedy bol už veľmi čulý obchod a nebolo ľahké prevážať kvantá obilia hore-dole na platenie. Záväzky sa vzájomne zúčtovali a vyrovnali sa len rozdiely.
Všimnite si ten rozdiel oproti súčasnosti. Záväzky boli kryté existujúcimi hodnotami! Nebol to len prísľub, že neskôr (možno) vyrobím aj ja a pošlem.

Súčasný systém záväzkov je postavený na vode. A to píšem len ako zaužívanú frázu, lebo ani na tej vode to nestojí. Skôr by som použil citát z Nekonečného príbehu o postupe „Ničoty“: „Keby tam bola diera, to by bolo aspoň niečo, ale tam nebolo nič.“
Rakovina prázdnych, ale úročených, záväzkov požiera ako Ničota celý svet. Gigantická pyramídová hra umožňuje správať sa štátom dočasne nezodpovedne a vzápätí spôsobuje kolaps. Tento postupný kolaps má byť zase len využitý na následné zavedenie globálnej meny. Takto o nej rozpráva neslávne známy finančník Soros:

Mali by sme sa preto začať baviť o alternatívach súčasného systému a nečakať, kým nás táto Ničota pohltí. Výhodou je, že systém vieme zmeniť postupne a tým pádom hladko (odskúšané!). Tu sú načrtnuté možnosti:

Štáty vydávajú vlastné bezúročné peniaze
Tieto vlastne nie sú kryté tiež ničím fyzickým, iba serióznosťou a zodpovednosťou danej krajiny. Rozdiel je hlavne v tom, že krajiny nie sú niekomu externému zaviazané niečo splácať. Monopol na peniaze je vyrvatý z chápadiel syndikátu centrálnych bánk.
Je tu však podobný problém ako so súčasným systémom, a síce krajiny nemajú motiváciu byť obozretné pri vydávaní peňazí. Bol by to však pokrok oproti súčasnosti, keďže by nikto neodsával zo štátu nič naviac na úrokoch.

Štáty vydávajú peniaze kryté vzácnou komoditou: striebrom, zlatom, platinovými sitkami či energiou
Peniaze sú vlastne potvrdenky o uložení toľko a toľko jednotiek komodity v štátnom trezore. Toto presne zaviedol Kennedy, konkrétne so striebrom, keďže toho je v Severnej Amerike dostatok, narozdiel od zlata. Ľudia mohli prísť do štátnej pokladne, odovzdať striebro a dostať potvrdenku (”United States Note”), ktorú používali ďalej ako peniaze. A tu sa dostávame ku krytým záväzkom, ako v Egypte. Nieže jedna organizácia si ľubovoľne manipuluje s množstvom peňazí, ale vytlačí sa toľko potvrdeniek (t.j. obdoby „bankoviek“), koľko kto donesie danej komodity.
V tomto prípade je centralizovaná len samotná procedúra a uskladnenie, štát nenastavuje množstvo alebo nejaké sadzby.

Vydávanie peňazí rôznymi organizáciami – bez monopolu

100 HKD od dvoch rôznych bánk

V Hong Kongu vydáva štát (nie cez centrálnu banku, ale cez svoj monetárny úrad) len 10 HK dolárovú bankovku, zvyšok robia banky. Bankovky majú rovnaké základné parametre, hlavne rozmery a ochranné prvky, „zdobia“ si ich obrázkami však sami. Každá banka môže vydať toľko hongkongských dolárov, koľko má krytia – podkladného aktíva. Problémom je len to aktívum, lebo je to americký dolár, čiže zdroj problému.
Táto skutočnosť však ilustruje fakt, že nie je vôbec principiálny problém s tým, že peniaze nevydáva jedna centrálna inštitúcia. Ešte lepšie to majú v Singapure, kde je tým aktívom nie len americký dolár, ale kôš piatich mien.
Už stačí len nahradiť to podkladné aktívum košom komodít a decentralizovaný systém krytých peňazí sa môže spustiť. Nákladom štátu je len príprava legislatívy!

Trvanie starého Egypta rozdeľujú historici na niekoľko etáp. Za Starej ríše sa stavali tie najväčšie pyramídy, čo značne vyčerpalo celé hospodárstvo. Je odôvodnený predpoklad, že to bolo nakoniec aj príčinou jej úpadku.
V súčasnosti kolabuje hospodárstvo na gigantickej pyramíde nekrytej úročenej meny centrálneho bankovníctva. Zatiaľ čo Cheopsova pyramída je v súčasnosti hojným zdrojom príjmov z turistiky, po tej súčasnej nezostane nič, len deštrukcia. Avšak, cestu von máme, len po nej treba čo najskôr vykročiť.

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?