Publikované: 11.12.2019

Komisia Rady Európy navrhuje Ukrajine revidovať zákon o štátnom jazyku

Benátska komisia Rady Európy vyzvala Ukrajinu, aby revidovala reštriktívny ukrajinský zákon vedený proti ukrajinským národnostným a jazykovým menšinám. Právo na sebaurčenie občanov Ukrajiny je inherentná súčasť druhej Minskej dohody. Ten, kto Minské dohody neplní, je Ukrajina.

            

Toľko na úvod k článku na okraj normandského summitu. O stanovisku benátskej komisie k reštriktívnemu ukrajinskému jazykovému zákonu z roku 2017, pritvrdenému v máji 2019:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ben%C3%A1tsk%C3%A1_komise
Dňa 25. apríla Najvyššia rada Ukrajiny prijala návrh zákona o zabezpečení fungovania ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka; 15. mája bol zákon schválený odchádzajúcim ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Zákon vytláča menšinové jazyky z verejného priestoru do súkromia bytov pod  hrozbou pokút pre fyzické aj právnické osoby („inkvizičný zákon“).
https://www.vesti.ru/videos/show/vid/798324/
Putin na normandskom summite: „Zákon porušuje Minské dohody“; „Rada bezpečnosti OSN musí reagovať na ukrajinský zákon o štátnom jazyku, pretože porušuje Minské dohody“.
Bod 12 prvej Minskej dohody ukladá Reformu ukrajinskej Ústavy, pričom nová ústava vstúpi do platnosti do konca roka 2015. Jej kľúčovým prvkom bude decentralizácia (s ohľadom na špecifiká vybraných území Doneckej a Luhanskej oblasti, odsúhlasená predstaviteľmi týchto území), a tiež súhlas stálej legislatívy upravujúcej osobitný status vybraných území Doneckej a Luhanskej oblasti v súlade s opatreniami uvedenými v poznámke 1, do konca roka 2015 .
Prvá Minská dohoda bod 3: “Realizovať decentralizáciu moci, vrátane prijatia ukrajinského zákona o” Dočasnom samosprávnym štatútu konkrétnych oblastí v krajoch Donecka a Luhansk “(Zákon o osobitnom štatúte). Realizovať decentralizáciu moci, vrátane prijatia ukrajinského zákona “Dočasnom samosprávnym štatútu konkrétnych oblastí v krajoch Donecka a Luhansk”
http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2016/02/Minsk-I-cz.pdf
Druhá Minská dohoda bod 12. „Uskutočnenie ústavnej reformy na Ukrajine a nadobudnutie účinnosti novej ústavy, ktorej kľúčovým prvkom bude decentralizácia (s ohľadom na osobitosti určitých území Doneckej a Luhanskej oblasti, skoordinovaných s predstaviteľmi týchto území), do konca roka 2015, ako aj prijatie stálej legislatívy o osobitnom štatúte určitých území Doneckej a Luhanskej oblasti v súlade s opatreniami uvedenými v poznámke do konca roka 2015i.“
http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2016/02/minsk-II-sk.pdf
Pozri poznámka k bodu 11 (i): Jazykové právo na sebaurčenie.
Z iniciatívy Ruska bolo zvolané mimoriadne zasadnutie Rady. Väčšina členov Rady bezpečnosti OSN nepodporila návrh Ruska zorganizovať stretnutie v súvislosti so zákonom o štátnom jazyku prijatom na Ukrajine. Proti schôdzi vystúpilo šesť členov Bezpečnostnej rady, päť súhlasilo a štyria sa zdržali hlasovania. Predtým zástupcovia Spojených štátov, Nemecka a Francúzska uviedli, že stretnutie zablokujú a domnievajú sa, že je predčasné. Túto pozíciu kritizoval stály predstaviteľ Ruskej federácie pri OSN Vasily Nebenzya . Uviedol, že „Rada bezpečnosti OSN by mala vyhodnotiť zákon o ukrajinskom jazyku, pretože podľa Moskvy dokument prijatý na Ukrajine porušuje Minské dohody.“
O týchto reáliách naše proti ruské médiá spravidla neinformujú; inak by stratili svoju rusofóbnu agendu v súlade s agendou „spojencov“.
Slovensku znepokojenie Benátskej komisie nehrozí. Štátny jazyk je slovenčina, jazykový zákon ale nebráni použitiu menšinových jazykov v úradnom, civilnom, verejnom ani súkromnom priestore.
Ide o maďarčinu, rusínčinu a rómčinu, s právom na jej použitie pre tvorbu učebníc a literatúru.
Vláda SR vo svojom uznesení č. 153/1991 deklarovala uznanie Rómov za národnostnú menšinu, prijala nimi požadované označenie Rómovia a garantovala im všestranný kultúrny a etnický rozvoj, a nastal aj rozmach rómskej literatúry v slovenskom i rómskom jazyku. Rómčina bola ako samostatný a svojbytný menšinový jazyk Slovenskom kodifikovaná v roku 2012.
Ukrajina bojuje s vlastným reálnym ukrajinským nacionalizmom. Ten komplikuje vzťahy s Ruskom a Maďarskom a ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami, žijúcimi na území Ukrajiny; jedným zo spúšťačov krymského referenda (plus krymskí Tatári).
Slovensko nacionalistické nie je.
Toľko k spravodajstvu slovenských médií.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan.

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?