Publikované: 27.03.2010

Kríza udrela na štáty – Pôjdeme z kopca

Kde je ekonomicky Európa a čo nás čaká

Podobne ako tajfún vzniká rôznymi atmosfériskými pohybmi, aj ekonomická kríza vzniká konaním a správaním sa ľudí, firiem a štátov. Ak napíšem, že kríza udrela na štáty, tak to nie je celkom presné. Presnejšie by bolo, štáty sa dopracovali ku kríze.

Grécko
Grécky dlh dosiahol 300 miliárd eur. Pre porovnanie, Slovensko má dlh 27 a pol miliardy eur. Grékov je pritom 2 krát toľko ako Slovákov. Na počet obyvateľov sú tak Gréci zadlžení cca 6 krát viac ako my. Papierovo majú o niečo vyššiu životnú úroveň ako my. Avšak vzhľadom na hore uvedené skutočnosti sú v riadnom kýbli. Mali vyššiu životnú úroveň vďaka brutálnemu zadlžovaniu sa. Splatiť to budú musieť aj s úrokmi, a na to sa budú musieť poriadne nadrieť. Dokážu to? Asi ťažko. Ročne vyprodukujú menej, ako je ich dlh. Pritom ale „vyprodukujú“ je prisilné slovo. 40% HDP je tvorených štátnymi výdavkami, čo nie je žiadna produkcia, ale rozhadzovanie. Napríklad na neproduktívnych štátnych zamestnancov. Niektorí štátom platení zamestnanci sú aj v princípe užitoční (učitelia), ale väčšina z nich si v Grécku akurát chodí pre výplatu. Užitočnosť gréckych učiteľov je tiež diskutabilná vzhľadom na pomer žiakov a učiteľov v triede, pričom „pochváliť“ sa vedia aj školou, kde počtom prevažujú učitelia.
Grécko bolo z istého uhla pohľadu relatívne úspešná krajina. Dostali sa do EÚ, prijali Euro (podvodom) a boli teda považovaní za štandardnú Európsku krajinu. Inak by teraz boli na úrovni rozvojového sveta. Tam, kde sú sa dostali na úkor iných – tých, čo im požičiavali a posielali eurofondy. Teraz, keď je zle, tak majú problém nielen Gréci, ale aj ostatní. Gréci nemajú z čoho splácať pôžičky a žiadajú ďalšie (najlepšie nenávratné). Protihodnotu nevedia poskytnúť prakticky žiadnu – nie je u nich rozvinutý priemysel a námorná preprava a upadajúci turizmus to nespasia. Môžu akurát sľúbiť, že budú menej rozhadzovať.
Kríza odkryla gigantickú veľkosť ich problému, ktorý sa rozkladá na plecia ostatných krajín používajúcich Euro. A Euro môže fungovať len keď sa striktne dodržiavajú pravidlá, dlhy sa držia na uzde a ekonomiky produkujú reálne hodnoty. A Grécko nie je jediné, kto s tým má problém.

Pobaltské krajiny
Rýchlo rástlo Slovensko, rýchlo rástli aj pobaltské krajiny. Už v roku 2008 však začali mať problémy a minulý rok sa prudko prepadli.
Takto sa to vyvíjalo presne (zdroj Eurostat):

Slovensko je na tom aj napriek vyčíňaniu súčasnej vládnej garnitúry oproti nim pomerne dobre. Pritom Pobaltie bolo dlho vyzdvihované za reformy a liberalizáciu. Čo sa teda stalo?
Pri pohľade na druhý graf to bude zrejmejšie:

Z grafu vidíme, že rast v Pobaltí bol ťahaný najmä spotrebou domácností. Extrémne čísla dosahovalo najmä Lotyšsko. Domácnosti v Pobaltí sa prudko zadlžili a veľa míňali. Stúpali ceny nehnuteľností a vznikla obrovská realitná bublina (nehnuteľnosti stáli oveľa viac ako u nás). My sme naproti tomu nemíňali toľko, zadlžovali sme sa menej a opatrnejšie. Hospodársky rast bol u nás ťahaný najmä priemyselnou výrobou, ktorá sa stala chrbtovou kosťou nášho hospodárstva. V Pobaltí neinvestovali veľké výrobné firmy ako Samsung, Kia, Peugeot a ich dodávatelia. O čo väčší bol u nich umelý rast (bez tvorby reálnej pridanej hodnoty) o to viac a prudšie spľasli. Predpovedať budúcnosť sa s určitosťou nedá, ale kto sa v roku 2006/2007 pozeral na to, čím je kde ťahaný rast, muselo mu byť jasné, ako to dopadne v budúcnosti a že Pobaltie takto ďaleko nezájde. Avšak, vďaka liberálnej ekonomike sa teraz rýchlo dostanú na zdravé dno.

Quo Vadis Európa?
Na druhej strane západná Európa liberálne pravidlá nemá ani zďaleka a ekonomika sa nie a nie prečistiť. Čo sa udialo doteraz? Prišla finančná kríza a banky a firmy boli v problémoch.
Následne štáty do veľkej miery vykryli ich problémy (šrotovné, záchrana bánk, pomoc vybraným podnikom).
Štáty však už boli riadne zadlžené aj predtým a týmto si dlh zvýšili. Po Grécku budú mať vážne problémy ďalšie štáty na juhu a bude to postupovať severnejšie.
Peniaze z rôznych záchranných balíčkov sa pritom firmám pomaly míňajú a tie už musia siahať na radikálne racionalizačné opatrenia. Prepúšťať začnú najmä automobilky, prvé lastovičky sú Fiat a Opel.
Poznajúc fakty netreba byť veštcom na to, aby sa človek dovtípil, kam to bude smerovať. Otázka je skôr kedy. Dá sa predpokladať, že ďalší prepad príde na konci tohto leta.

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?