Publikované: 29.09.2013

Láska je vlastnosť duše, vďaka ktorej sme schopní dávať a nič nežiadať späť

Prvý krát sme sa stretli na seminári obchodných zástupcov jednej nemenovanej spoločnosti. Vletel do miestnosti tesne pred zahájením, sadol si na krajné sedadlo poslednej rady. Delilo nás sedadlo na ktorú som si vyložila kabelku. Na prestávke sme prehodili pár slov. Priznám sa, sympatického muža si vždy rada obzriem, nebol výnimkou.

Niekoľko krát počas dopoludnia mu zvonil mobil alebo došla sms správa. Reagoval smskou. Keď ho posunul vedľa seba na stôl, videla som na displeji krásnu ženu, ktorá držala v náručí dieťatko. Boli na seminári s ním, jeho najbližší… a veľmi zlatí. Keď sme sa lúčili, povedala som mu: „máte krásnu manželku”.

Usmial sa, šťastie z neho vytrysklo zo samej duše. Takto už dávno v mojej prítomnosti nedal najavo šťastie a lásku nikto. Povedal: „to nie je moja manželka, to je dcéra z prvého manželstva a v náručí drží svoju sestru, moju dcéru z druhého manželstva.” Aké milé…dojalo ma to.

Zazvonil mu mobil, pokynul mi očami na pozdrav a už aj letel, k ním.

Jeho životný príbeh som sa dozvedala po etapách na ďalších dvoch seminároch. Druhej etapy som sa nevedela dočkať, prišla po mesiaci a ja som si opäť sadla do poslednej rady. Môj pohľad bol upretý na vchodové dvere a sledoval prichádzajúcich. Konečne vošiel, jeho krok sa nedal prehliadnuť. Kráčal jemne a rozhodne. Zdvihla som ruku. Podíduc ku mne sme sa zvítali.

„Držím vám miesto.”

„Ďakujem, ste milá.”

Prednáškové dopoludnie mu spríjemňovali dve dámy v mobile, jedna krajšia ako druhá.

Pri káve sme rozvinuli ďalšiu etapu jeho života. Vybral z vrecka mobil, prešiel po ňom jemne prstom, akoby ich hladil. K pohladeniu pridal úsmev a povedal: „maličká je moja druhá dcéra, iste si myslíte, že som nerozvážny,  ja len tak vyzerám, mám po štyridsiatke, ženil som sa skoro a skoro sa aj rozvádzal; na druhú manželku som čakal 17 rokov, to sú moje dve dcéry.”

Radosť zo šťastia muža, ktorého vôbec nepoznám ma naplnila do poslednej bunky môjho tela.

„Teším sa z vašej lásky,” úprimne som mu vyznala obdiv a pokračovala, „málokto sa po jednej životnej rane otvorí.”

„Aj mne to dlho trvalo, kým som sa otvoril životu.”

Pohrúžení do svojich osudov sme si sadli k ďalšej etape prednášok a ja som veru mala čo robiť, aby ma vtiahla do prítomného okamihu prednášajúca.

Volal sa Maroš, o rok som ho stretla opäť na jednej konferencii. Bola som nesmierne prekvapená, pretože som netušila, že sa zaujíma o oblasť ochrany prírody. Takmer som ho nepoznala. Jeho kroky už neboli kroky istoty a rozhodnosti, oči mal temné, osobnosť dávno stratila šarm.

Na prestávke pri káve som si neodpustila otázku: „čo sa stalo?“

Vtedy sme si už týkali.

„Ani sa nepýtaj. Pred tromi mesiacmi som prišiel o prácu a o týždeň na to ma opustila manželka.”

Prehltla som horkú slinu života, žalúdok sa rozochvel, kolena sa otriasali ako pri maturite.

Tu jeho príbeh ukončím, lebo nie som presvedčená, že pre dvoch dospelých ľudí, ktorí sa tak dlho hľadali, napokon aj našli, strata zamestnania jedného z nich dokázala pretrhnúť lásku natrvalo.

Edgar Cayce, americký mystik, povedal, že láska nie je len zmyslom nášho života, ale láska je aj liečivou silou najmocnejšieho kalibru. Tvrdil, že príčinou mnohých ochorení je zväčša vlastné sebectvo a že liekom je opak sebectva, to je LÁSKA.

Každý z nás už neraz v živote musel ochutnať tie zázračné pilulky, za ktorými sa človek ženie od doktora k doktorovi a potom s odľahčenou peňaženkou sa presviedča pred chemickou modlou, že tá substancia, ukrytá do piluliek, sirupčekov mu vráti zdravie. Pritom nik nie je schopný si uvedomiť, že žiadna chemická substancia sa nevyrovná hojivým účinkom lásky… a to bez ohľadu na to, či ma odmietnete úplne alebo budete sa len čudovať, túto skutočnosť totiž už verifikovali aj vedecké experimenty.

Láska má za následok, že nadľadvinky do krvného obehu začnú vylučovať kortizón, substanciu, ktorá regeneruje a uzdravuje celý organizmus – zatiaľ čo v prípade negatívnej emócie: hnevu, nenávisti, závisti sú žľazami s vnútornou sekréciou vylučované toxíny, t. j. látky pôsobiace na ľudský organizmus zhubne a pri nich všetky funkcie a segmenty nášho tela začnú pracovať a pôsobiť skôr deštruktívne, nie konštruktívne.

Od harmonického partnerstva – manželstva závisí, či náš život bude plnohodnotný a zmysluplný. Od toho, ako intenzívne prežívame partnerský vzťah v láske závisí, či budeme uspokojovať naše vnútorné potreby alebo či sa náš život stane nočnou morou so sériou neutíchajúcich hádok, konfliktov rôzneho typu, kedy sa stáva život skôr bremenom a nie cestou k splneniu svojich snov a životného poslania.

Psychológovia považujú potrebu BYŤ MILOVANÝ/Á za jednu z najdôležitejších ľudských potrieb. Je však potrebné si uvedomiť, že láska nie je akási neviditeľná sila, ktorá prichádza k človeku zvonku, ako sa mnohí domnievajú, ale že táto sila pramení v našej podstate a vyviera nám zo samej duše a ak chceme byť milovaní, musíme dávať dar lásky najprv my.

Každý človek nosí v sebe zásobáreň lásky. Je vo vnútri každého bez rozdielu veku a je na každom z nás ako sa rozhodneme ju prejavovať.

 

 

  • SlabéVýborné (+5 skóre, 5 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?