Publikované: 27.02.2020

Legalizácia biznisu spojeného s eutanáziou

Nemecký spolkový ústavný súd rozhodol, že zákon z roku 2015, ktorý zakazoval komerčnú asistenciu pri eutanázii, je proti ústavný. Právo rozhodnúť o svojej smrti je už vraj základné ľudské právo.

Zákon oberal smrteľne chorých pacientov o právo na dobrovoľnú smrť. Zákon z roku 2015  povoľoval asistovanú samovraždu “z altruistických príčin”, avšak zakazoval takúto pomoc na základe “komerčnej dohody”.
Nemecký ústavný súd konal aktivisticky a legalizoval asistovanú samovraždu ako biznis.

Už tento, alebo aj tento článok je dôkaz posunu predmetu Overtonovho okna od pojmu eutanázia ďalej; k otázke práva na podnikanie v oblasti asistovanej samovraždy.
Rozsudok je precedens, ktorý otvára cestu od už legálnych potratových kliník k podobným klinikám, vykonávajúcim platenú asistovanú samovraždu.
Cesta neomarxistov a ich dlhého pochodu naprieč inštitútmi a inštitúciami vo veciach nimi vedenej kultúrnej revolúcie, ktorá prepukla v USA začiatkom 60-tych rokov, sa začala aj súdnym aktivizmom, precedensmi a na ich základe súdnym trendizmom (nové a ďalšie judikáty v opore o prvý precedens).
Dnes si už vôbec nik nevšimne, že “náš” sloveský “dostatočne liberálny” potratový zákon má oporu o predošlý kdesi už skôr iniciatívny súdny aktivizmus, precedensy a súdny trendizmus (nižšie viac).
O pozadí vzniku a tvorby precedensov, súdneho aktivizmu a trendizmu tu “meditovať” nebudem. Sú to len moje osobné indície a domnienky. Ak si myslíte, že mienim korupciu, myslíte si to vy.
S úplnou istotou ale možno konštatovať existenciu lobby za eutanáziu, ruka v ruke s podnikateľskými subjektmi.

K posunu k akceptovateľnosti neakceptovateľného, neprijateľného k prijateľnému, prispieva aktivistický prístup súdov a tvorba precedensov.
Má ísť o nové základné ľudské právo na dobrovoľnú vedomú smrť. Svetské právo na rozdiel od kresťanskej etiky nehodnotí samovraždu ako trestný skutok.
Otázka eutanázie je najmä v Nemecku zvlášť citlivá. Nacisti ňou označovali program vyhladzovania vlastných menejcenných občanov.
Eutanázia sa môže sťať pomocným ekonomickým nástrojom aj pre udržanie rozpočtu na sociálne veci (starí, chorí, nevládni, dôchodcovia, nepracujúci).

Piate prikázanie: NEZABIJEŠ. Ide o smrteľný hriech od potratu cez zabitie až po vraždu. Právny poriadok pozná právo na potrat, neomarxisti ho posúvajú do režimu liberálnych základných ľudských práv.
Najzákladnejšie ľudské právo na život od počatia po prirodzenú smrť ale odmieta zabitie nenarodeného ľudského plodu, ľudskej bytosti po narodení, vraždu a trest smrti. Zhovievavo sa stavia k samovražde.
Pomaly bledne v dôsledku „ľudsko-právneho“ aktivizmu novej neomarxistickej liberálnej ľavice. Od práva na potrat k asistovanej samovražde a pozor (!) raz aj k opätovnému zavedeniu trestu smrti.
Neomarxistickí liberáli ich novej progresívnej ľavice eutanáziu rehabilitovali, zlegalizovali a posunuli do režimu údajných základných ľudských práv a dali jej zelenú aj ako predmetu podnikania.

Do režimu základných ľudských práv posúvajú aj takzvanú údajnú „sexuálnu menšinu“. Ibaže ten cluster quer osôb a skupín nemôže byť definovaný ako menšina, lebo svojou nesúrodou heterogenitou nevykazuje definičné znaky menšiny. Ide o súbor skupín inakostí, odlišných od štandardu a hetero normálu v definičnom zmysle a význame pojmu hetero normalita, v časti sexuálna orientácia a jednota pohlavia a rodu (všeobecná ľudská normalita).
Takto je definovaná ľudská bytosť ako komplexná, všeobecne a celostne integrovaná ľudská osoba komplexnou a celostnou vedou, ktorou je antropológia v jej celku aj jednotlivostiach.

Eutanázia môže byť akceptovateľná len v prípadoch beznádejne trpiacich a nevylieiteľne chorých osôb, lebo žiadna, teda svetská ani kresťanská etika nemá právo vyžadovať od ľudskej osoby život a trýznivú smrť v utrpení.
Prirodzená smrť je definovaná len ako prirodzený následok starnutia. Krásna a dobrá, ak je nevyhnutná, je teda len prirodzená a bezbolestná smrť; nejlepšie v spánku.
Trocha to skomplikujem a pridám: Základné právo na život od počatia po prirodzenú smrť znamená aj právo na dôstojný život ľudského plodu v tele tehotnej ženy a ľudskej osoby po narodení…
Nezvratné utrpenie nevyliečiteľne chorej osoby nie je naplnením práva na dôstojný život.

Eutanázia nie je základné ľudské právo, ale v prípadoch hodných osobitného ľudsko-právneho zreteľa, môže byť akceptované ako individuálne akcesorické právo, o ktorom by mal rozhodnúť súd v prípade dospelých osôb aj detí. Ak nie, ako svojvoľná asistovaná eutanázia, ostane zabitím alebo vraždou.
Potrat, teda zabitie nenarodeného ľudského plodu, nie je vražda, lebo ľudský plod sa stáva osobou po narodení.
Čím viac sa predlžuje interval od počatia po právo na potrat, na Slovensku je to 12 týždňov, ibaže transatlantický liberálny neomarxistický Western túto hranicu posúva na celé obdobie 9-tich mesiacov…
Slovenský zákon s vedomím ústavného súdu obsahuje čiernu dieru v slobodnej voľbe tehotnej ženy po dobu 12 týždňov po počatí…
Nič proti medicínskym a iným kvalifikovaným dôvodom pre umelé ukončenie tehotenstva v ktorejkoľvek fáze tehotnosti.
Slovensko tak porušuje vlastnú ústavu a Čl. 15 (1) “Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.” (Ľudský život je hodný ochrany od počatia po prirodzenú smrť).
Nález Ústavného súdu a jeho odôvodnenie vyhovel požiadavkám feministickej časti liberálnej neomarxistickej ľavice.
Ústavný súd svojím nálezom porušil Čl. 1 Ústavy SR v časti odseku 1: “Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu”.
Nález ústavného súdu a zákon o liberalizácii potratov je proti ústavný.
Dámy a páni, v politike i mimo nej, nielen v tejto veci sa hráme na ústavnosť. Istanbulský dohovor nemal byť v roku 2011 ani len podpísaný, pretože je protiústavný. Dámy a páni v politike, hráme sa aj tu na ústavnosť. Má k tomu nakročené a v tých sračkách sa brodí aj ústavný súd. Stratil prah citlivosti.

Neomarxisti na svojom dlhom pochode inštitúciami a inštitútmi pokračujú v otváraní ďalších Overtonových okien: Právo na eutanáziu rozširujú na osoby v bezvýchodiskových životných situáciách a znudené životom (dospelé osoby a deti).
Strašné zistenie: Nárast počtu detských samovrážd má aj ich zistenie, spravidla cez interenet a sociálne siete, že si aj ako deti, môžu priať svoju smrť, čo je im podsúvané aj ako ich základné ľudské právo.

Umelé oplodnenie in vitro je dnes legálne. Aj ako biznis. Dá sa očakávať aj legalizácia surogátneho (náhradného a plateného) materstva ako biznisu.
Dá sa v celom rozsahu konštatovať, že etika „zdola“ (svetská) ani „zhora“ (kresťanská) v myslení a skutkoch liberálov novej neomarxistickej ultra ľavice dnes už nemá miesto. Moc nad obomi etikami postupne prevzali liberáli a neomarxisti.
Horsa, hejsa, k svetlejším liberálnym zajtrajškom novej, neomarxistickej tretej liberálno-fašistickej totality.
Na ceste k nej čítajte G. Orwella a k volebným urnám programy otvorených aj skrytých a kade-tade pozašívaných liberálov, obhajcov voľnej eutanázie, registrovaných partnerstiev, manželstiev a adopcií detí pármi rovnakého pohlavia, „základných ľudských práv takzvaných sexuálnych menšín“ ale aj  Istanbulského dohovoru (stále otvorená otázka) a ich neomarxistických „stratégií ochrany a podpory ľudských práv“.
Tiež mám ako občan a aktívny volič nakročené k volebnej urne. S jedným z 24-och volebných lístkov. V dôsledku faktov a informácií, ktoré som uviedol v článku, musím znova a znova ako v predošlých voľbách, od zrodenia sa slobodných slovenských volieb, rozhodovať sa pre menšie zlo. Lebo politika je umením kompromisov.
Ibaže to je v rozpore s mojou zásadou: Áno je áno, nie je nie.
A tak trpím chronickou vnútornou schizmou. Už 30 rokov. Každé štyri roky.
Čia to odborná parketa? Hmm…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?