Publikované: 01.09.2015

Ľudské práva, práva LGBTI skupín, zdroje a východiská

Každá ľudská bytosť je subjektom práva a svoje prvé základné ľudské práva nadobúda automaticky v momente svojho počatia a ako vyvíjajúci sa ľudský plod v tele matky a budúcej rodičky. Má svoje špeciálne prvotné základné práva na zdarný prenatálny vývoj. Prelomovým je pôrod a narodenie. Momentom narodenia novorodenec postupne získava akcesorické práva.
Tvrdenie, že ľudská bytosť sa stáva človekom (!?) a subjektom ľudských práv až narodením, je lož. Človek disponuje ľudskými právami od momentu svojho biologického počatia po prirodzenú smrť. Dieťa v priebehu dospievania získava ďalšie práva spolu s občianskymi právami a slobodami nadobudnutím veku dospelosti.
Ľudské práva delíme na základné a akcesorické. Základné sú nespochybniteľné, definované medzinárodnými dokumentmi, ktorými sú: Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charta ľudských práv Európskej únie. Stali sa vstupnou bránou, prizmou tvorby ústav štátov Európskej únie v časti ľudské práva.
Individuálne právo nevzniká svojvoľne. Akcesorické (doplnkové) rovnako. Žiadne právo okrem základných a nespochybniteľných ľudských nevzniká svojvoľne jeho samo vyhlásením.
Niektoré práva možno obmedziť  len v prípadoch, ktoré stanoví zákon a o ktorých kvalifikovane rozhodne súd na základe ústavy (trebárs odňatie alebo obmedzenie slobody, zdržanie sa, zákaz priblíženia sa k inej osobe, objektu, návštevy istých miest, vyhostenie, obmedzenie práva viesť motorové vozidlo…).
Ľudské práva definované v medzinárodných zmluvách nesmú byť v rozpore s Ústavou SR. Štátne orgány môžu konať len v medziach ústavy, v rozsahu a spôsobom, ktorý vždy ustanoví len zákon.
Druhá hlava ústavy SR má názov: “Základné práva a slobody“. Ustanovenia I. a VII. oddielu majú akcesorickú povahu k právam a slobodám garantovaným v II. až VI. oddiele spolu so základnými princípmi právneho štátu vyjadrenými v čl. 1 a čl. 2 Ústavy SR tvoria rámec ochrany práv a slobôd ústavou.  Čl. 152 ods. 4: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov (…) musí byť v súlade s touto ústavou.“
Manželstvo muža a ženy
Novela Ústavy SR definujúca manželstvo ako zväzok muža a ženy je otázkou dôležitého verejného záujmu ako inštitút hodný jeho ochrany a podpory.
Právo na manželstvo majú svoj a plnoprávni muži a ženy, po dosiahnutí veku dospelosti. Vo zvlášť dôvodných prípadoch o možnosti uzavrieť manželstvo rozhoduje súd.
Ústavný zákon definíciu manželstva precizuje (upresňuje) a jasne, zreteľne artikuluje aj preventívne, ako ochranu pred možnosťou jej napadnutia aktivistickými právnikmi, keďže manželstvo ako zväzok muža a ženy bolo definované len v zákone o rodine, čo je zákon nižšej právnej sily ako ústava.
Tvorcovia ústavy zrejme nepredpokladali možnosť, že by sa tak teoreticky (možno i prakticky) stať mohlo…
Manželstvá párov rovnakého pohlavia
Medzinárodné trendy v uznávaní manželstiev gayov a lesieb nie sú pre Slovensko záväzné z pohľadu trendov, ani ako „zvykové“ právo, ktoré by Slovensko malo prevziať  z iných právnych prostredí, tobôž pod medzinárodným tlakom: nedávne rozhodnutie  Najvyššieho súdu USA o celoplošnej povinnosti únie priznať gejom a lesbám akcesorické právo na manželstvo je vnútornou záležitosťou USA, nie však v opore o medzinárodné dokumenty, ale ako „trendový“ súdny aktivizmus v opore o nič, avšak pod silným tlakom mocnej americkej homosexuálnej loby.
Na odlišnom sexuálnom cítením nie je možné založiť právo. Ani na pseudo argumente lásky. Založilo by diskrimináciu iných, ktorí sa tiež majú radi.
Judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora (aktuálny prípad troch homosexuálnych párov verzus Taliansko) nie sú pre Slovensko záväzné, pokiaľ samo nie je vo veci účastníkom konania.
Za základné ľudské práva a slobody sa v zmysle znenia Základnej listiny ľudských práv, Charty a Európskej charty ľudských práv, nedajú považovať sporné práva na manželstvo párov rovnakého pohlavia, ani ak sú umožnené v iných štátoch..
Priznanie manželstiev gejom a lesbám by bolo degradáciou (hodnotovou relativizáciou) tradičného manželstva, definovaného zväzkom muža a ženy s jeho biologickými (reprodukčnými) a sociálnymi (výchova potomstva) atribútmi.
Aktivisti LGBTI loby sa pestrou manipuláciou mediálne aj inak snažia v časti laickej verejnosti vytvoriť domnelý dojem svojej domnelej a údajnej diskriminácie vo vzťahu k údajne odopretým manželstvám pre páry rovnakého pohlavia, ako ich a im odňatého (nepriznaného) údajného základného ľudského práva…
Adopcie
Všeobecné ľudské právo na dieťa neexistuje. Ide o mylnú predstavu a presvedčenie. Dieťa nie je ničím vlastníctvom, tobôž vlastníctvom rodičov, osamelej matky, otca, ani štátu.
Maloleté dieťa má svoje osobitné ľudské práva, ktoré sa postupne napĺňajú nadobúdaním jeho plnoletosti.
Do času dospelosti je dieťa zastupované rodičmi, opatrovníkmi, osvojiteľmi (adoptívnymi rodičmi), alebo (riešenie sporov o dieťa a vecí zo zákona o rodine) kolíznymi opatrovníkmi a súdmi, zastupujúcimi štát, ktorý dohliada na ochranu základných práv dieťaťa.
Adopcie sú akcesorickým právom na prijatie, osvojenie, opusteného dieťaťa manželmi alebo jednotlivcom a nadobudnutím rovnakých práv a povinností k tomuto dieťaťu, ako majú jeho biologickí rodičia.
Medzi osvojiteľom a osvojencom, medzi osvojiteľom a príbuznými osvojenca, vzniká osvojením vzájomný príbuzenský vzťah.
Nik, ani manželia nemajú automatické právo na adopciu.
O adopciách rozhodujú súdy po zvážení všetkých okolností a vždy len v najlepšom záujme dieťaťa.
K adopciám detí pármi rovnakého pohlavia
Homosexuáli a lesby sa domáhajú fiktívnych práv, ktoré nemajú ani heterosexuáli, čím sa dostávajú vedome-nevedome mimo všeobecný právny stav požiadavkami na priznanie nadpráv.
Zatiaľ neexistuje relevantná a referenčná štúdia, ktorá by ukázala vplyv a dopady života maloletého dieťaťa žijúceho a vychovávaného v intímnom prostredí  dvoch gejov alebo lesieb, hoc život prináša rozličné typy rodín, najmä s prevahou ženského elementa a nie je známe, aký vplyv má, bude mať homosexualita na vývoj vlastnej psychiky a sexuality detí, ich afirmáciu a sexuálnu seba identifikáciu, žijúcich v „rodinách“, ktorých základ tvoria osoby sexuálne orientované (sexuálna preferencia, záujem, náklonnosť) na rovnaké pohlavie.
Ak majú základné ľudské práva detí sledovať najlepší záujem detí, tie majú prednosť pred právami dospelých a preto, adopcie detí pármi a osobami rovnakého pohlavia nemožno odporúčať bez rizika vstupu do pochybného experimentu s dieťaťom, ktoré by dieťaťu mohlo skôr uškodiť než prospieť…
K registrovaným partnerstvám
Ak aktivisti voľky-nevoľky museli akceptovať novelu ústavy, ktorá precizuje (spresňuje) definíciu manželstva ako zväzok muža a ženy, taktiež výsledok februárového referenda, ktoré označujú za neúspešné (ním aj bolo ale len v ukazovateli jeho platnosti: príliš vysoké kvórum a zmanipulovaná verejnosť „pseudoústavnými“ právnikmi a ľudsko-právnymi „tiežodborníkmi“ prostredníctvom médií…).
Prijatie inštitútu životného partnerstva parlamentom je otázkou závislou na politickej vôli parlamentných politických subjektov a zákonodarného zboru, vzíduceho z parlamentných volieb 2016. Pokúšajú sa ju získať v inovovanej (vraj spoločnosť „nedráživej“) podobe, ako životné partnerstvo.
Aktuálne „diktujú“ politickým subjektom, čo všetko si do svojich volebných programov k parlamentným voľbám 2016 majú zapracovať…
Súčasne platný občiansky zákonník umožňuje vytvárať mimomanželské zväzky prostredníctvom už existujúcich právnych nástrojov: spoločná domácnosť a jej štatút bez špecifikácie pohlaví, žijúcich v páre a tvoriacich netradičný typ rodiny mimo inštitucionalizovaného manželstva a rodina založenej na manželstve muža a ženy.
Notárska zmluva (dohoda) umožňuje nadobudnúť povinnosti a práva (právny vzťah) každému páru, bez rozdielu pohlavia a sexuálnej orientácie. Tá má rovnakú právnu validitu ako sobášny list. Upravuje majetkové pomery, dedenie, nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, zastúpenie v právnych a administratívno-správnych veciach a úkonoch…
Ide o umelo vytváraný mediálny humbug, majúci za cieľ posúvať „ľudsko-právny“ režim gejov a lesieb plus príslušníkov LGBTI skupín odkiaľsi-kamsi, až nevedno kam, salámovou metódou…
Postupné odkrajovanie véééľmi dlhej salámy, po prípadnom uzákonení registrovaných alias životných partnerstiev sa budú dožadovať adopcií, surogátnych materstiev,  v úmysle ako neexistujúca „menšina“ dostať ju do režimu a pôsobnosti ESĽP tak, ako sťažujúce sa tri homosexuálne páry v Taliansku (diskriminácia práva na rovnaké zaobchádzanie).
V danej veci sa rozhodnutie ESĽP Štrasburg Slovenska netýka. Slovensko je v inom právnom režime. Právo nepozná pojem trendizmus tak, ako ekonomický slovník pojem solidarita. Na Slovensku neplatí trendizmus ale právo. Trendizmus nie je zdrojom práva. Leda ako precedens v Amerike (súdny aktivizmus Najvyššieho súdu USA vo veci manželstiev párov rovnakého pohlavia).
Diskriminácia
Predpokladom diskriminácie je právo, nie samovyhlásené právo ani diskriminácia sama o sebe. Právo nebyť diskriminovaný nie je samostatným ale len právom akcesorickým. Najskôr musí existovať určité konkrétne pravo, ktoré právny poriadok priznáva. O diskriminácii možno hovoriť len v súvise s konkrétnym právom v opore aj o judikatúru ESĽP v prípadoch týkajúcich sa porušenia článku 14 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd (zákaz diskriminácie).
Za ľudské práva a slobody sa v zmysle ústavy SR nedajú považovať sporné práva – napr. možnosť homosexuálov uzavrieť manželstvo, či adopcia detí pármi rovnakého pohlavia, umožnené v iných štátoch a ak tieto osobitné inštitúty pre páry gejov a lesieb Slovensko nepozná, nie je možné označiť a obviniť Slovensko diskriminujúce práva gejov a lesieb.
V osobnej rovine: Rovnako je to s definíciou homofóbie. Homofóbiu delíme na pravú, primárnu osobnú, personalizovanú) a sekundárnu (druhotnú, reakčnú). Ňou je odmietavý postoj k aktivitám mimovládok, zastrešujúcich záujmy LGBTI. Jej opakom je nekritická homofília.
Vždy je potrebné namietať porušenie samostatných základných ľudských práv, ktoré sú chránené Dohovorom. Svoje práva majú zaručené jednotlivci, príslušníci národnostných a etnických menšín, ktoré sú subjektmi ochrany a podpory spoločnosťou, štátom, na základe jeho ústavy.
Vedľajšia poznámka:  k porušovaniu práv dochádza v samotnom prostredí práva. Príklady: rovnosť pred zákonom, porušenie práv na spravodlivý proces, sporné odobratia detí rodičom, prípad Hedviga Malinová-Čápová…
Späť k veci: V prípade, že by Slovensko uznalo podobný inštitút (životné partnerstvo), nastúpi režim práva na rovnaké zaobchádzanie, čo znamená, že prípadné sťažnosti proti Slovensku z dôvodov diskriminácie pre inú, než heterosexuálnu orientáciu a preferenciu by už patrili do pôsobnosti ESĽP Štrasburg. Aj práve preto, Slovensko, na rozdiel od „pokrokovejšieho“ Česka v tomto režime nie je…
Ani náš prezident vo svojom podaní (žiadosť o posúdenie ústavnosti referendových otázok) nepreukázal, ako môžu byť konkrétne referendové otázky diskriminačné  voči základným právam a slobodám, ktoré sú chránené ústavou alebo ústavným zákonom. Svoje podanie na ústavný súd niesol na vlne bludnej anti referendovej mediálnej propagandy, ktorá zavádzala a manipulovala verejnosť vyhláseniami, že referendum sa nesmie konať v otázkach ľudských práv. Všetci „zabúdali“ dodať, že: základných ľudských práv. Referendové otázky sa netýkali základných ľudských práv, pôvodná tretia nebola ústavným súdom uznaná ako platná, z dôvodu jej nejasnosti.
Druhou a treťou otázkou uvedenou v referende nemôže dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd párov alebo skupín rovnakého pohlavia z dôvodu, že základné práva a slobody pre páry a skupiny rovnakého pohlavia nie sú v Ústave SR definované. K štvrtej referendovej otázke: právo na vzdelanie nerovná sa povinnosť. Otázka sa týkala pochybných obsahov vzdelávania v zamýšľanej sexuálnej výchove, ktorá nie je zatiaľ súčasťou štátneho programu vzdelávania. Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd k povinnej účasti detí a mládeže na spornej sexuálnej výchove a jej vyučovaní zmieňuje, že nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie a nikomu nesmie byť  vzdelanie ani nanútené: mylne vysvetľované propagandou, vo vzťahu k všeobecným vyučovacím predmetom, ako základu všeobecnej gramotnosti a vzdelanosti v školských zariadeniach predškolského a raného školského veku. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti vzdelávania a výchovy, ktoré štát vykonáva, bude štát a škola rešpektovať náboženské a filozofické presvedčenie s neodňateľným právom na výhradu vo svedomí.
Ako vidno z pohľadu na aktuálny spoločenský diskurz, referendom nič neskončilo, naopak, pokračuje, pretože údajná, diskriminovaná menšina je neurvalo neodbytná…
V nadväznosti na úvod článku do pozornosti odporúčam Istanbulský dohovor a Jogjakartské princípy, ktoré nad rámec základných ľudsko-právnych dokumentov plazivým spôsobom podsúvajú trójske kone genderológie a feminizmu ako paralelných súčastí scestnej ľavicovej neomarxistickej ideológie multikulturalizmu.
Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu a ako suverénny štát preto Istanbulský dohovor v časti ideológia zrejme ratifikovať nebude.
Násilie na ženách a nielen, rieši prostredníctvom už vlastných nástrojov, ktorými je po kontroverznom februárovom referende prijatá Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv, hoc  taktiež kontroverzná a neúplná, a preto pod stálym dohľadom a ostražitou kontrolou tretieho sektora…
Jogjakartské princípy:
https://www.google.sk/webhp?sourceid=chrome-instant&ion=1&espv=2&ie=UTF-8#q=Jogjakartsk%C3%A9+princ%C3%ADpy
Istanbulský dohovor:
http://moznostvolby.sk/dohovor-rady-europy-o-predchadzani-nasiliu-na-zenach-a-domacemu-nasiliu-a-o-boji-proti-nemu-i-cele-znenie/

 

 

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?