Má človek nesmrteľnú dušu?

Je človek bytosťou iba z mäsa a krvi? Alebo je niečím viac ako len zoskupením prvkov, z ktorých sa skladá ľudské telo? Je to tak, že dnes sme tu a zajtra nás už niet? Alebo nejaká neviditeľná časť z nás žije ďalej aj po smrti? Aj keď náboženstvá sveta vypracovali ohromujúce množstvo mätúcich náuk o živote po smrti, väčšina z nich sa zhoduje v jednej základnej myšlienke: vnútri človeka je niečo nesmrteľné, čo po jeho smrti žije ďalej. Mnohí ľudia veria, že to „niečo“ je duša. Čomu veríte vy?

Máme telo a dušu? Čo je duša? Majú ľudia nesmrteľnú dušu? Poznať pravdu o tom, ako to s nami naozaj je, je veľmi dôležité!Je „duša“ časťou človeka, ktorá sa pri smrti oddelí od tela a žije ďalej? Podľa diela Holman Illustrated Bible Dictionary „duša je často stotožňovaná s celým človekom“. Napríklad 1. Mojžišova 2:7 uvádza: „Boh Jehova potom vytvoril človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ Prvý človek, Adam, bol dušou.

Aj ďalšie biblické texty podporujú záver, že slovo „duša“ môže znamenať celého človeka. Biblia napríklad hovorí o tom, že duša koná prácu. O duši sa tiež hovorí, že znetrpezlivela, že môže byť podráždená, že nemohla spať, že pociťovala strach alebo že môže byť skľúčená. V Rimanom 13:1 sa o duši píše ako o osobe: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam.“

A v 1. Petra 3:20 čítame: „V Noachových dňoch… bolo niekoľko ľudí, totiž osem duší, bezpečne prenesených cez vodu.“ Nič v týchto biblických textoch nenaznačuje, že by duša bola nejakou nehmotnou entitou, ktorá prežíva smrť človeka.

A ako je to so zvieratami a rastlinami? Sú to duše? Pouvažujme, ako je v Biblii opísané stvorenie zvierat. Boh prikázal: „Nech sa vody zahemžia množstvom živých duší.“ Nasledujúci stvoriteľský deň Boh povedal: „Nech zem vydá živé duše podľa ich druhov, domáce zviera a pohybujúceho sa živočícha a divé zemské zviera podľa svojho druhu.“ Teda všetky živé tvory — tak ľudia, ako aj zvieratá — sú duše. Rastliny nie sú v Biblii označené ako duše.

Slovo „duša“ sa používa aj v inom zmysle. V Jóbovi 33:22 čítame: „Jeho duša sa približuje k jame a jeho život k tým, ktorí spôsobujú smrť.“ Tu sú slová „duša“ a „život“ použité ako synonymá, pričom jedno zosilňuje význam druhého. Slovo „duša“ sa preto môže vzťahovať aj na život, ktorý má živá duša, teda osoba. Preto Biblia o Mojžišových nepriateľoch, ktorí mu chceli vziať život, hovorí ako o ‚mužoch, ktorí lovili jeho dušu‘.

A o Ježišovi Kristovi sa v Biblii píše: „Syn človeka [prišiel, aby]… dal svoju dušu [čiže život] ako výkupné na výmenu za mnohých.“ — Matúš 20:28. Biblická definícia slova „duša“ je jednoduchá a logická. Toto slovo sa môže vzťahovať na človeka alebo na zviera, alebo na život, z ktorého sa daný tvor teší ako živá duša.