Publikované: 03.08.2019

Mečiar zakladá politickú stranu

Bývalý trojnásobný predseda vlády Slovenskej republiky sa rozhodol vrátiť do vysokej politiky.

„Chýba tu strana, ktorá by vedela povedať, že Slovensko je pre ňu na prvom mieste,“ povedal Mečiar. Je možné, že ho taká čaká, a dostane slovo. Samozrejme, inak, než v čase “Ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ.” Slovensko síce je členským štátom EÚ a NATO, ale geograficky ostalo na svojom mieste. So stredom Európy v obci Krahule.
A prečo nie? Ak si to môžu povedať USA, čo zväčša už nie je pravda, lebo už nie sú pupok sveta, a mali by si urobiť poriadky najmä u seba a ich deep state, má na to právo aj Slovensko v našom geopolitickom regióne. Najmä (tiež) doma.
K možnej spolupráci so Štefanom Harabinom, Mečiar uviedol toto:
„S Harabinom sa nepotrebujeme stretávať. Nám stačí povedať, po ktorej ceste alebo ktorým smerom. On je dospelý rozumný človek, nepotrebuje vedenie za ručičku, ale na to, aby konanie malo úspech, tak stačí sa dohodnúť na zásade. Osobný styk je zbytočný, navyše by bol každému podozrivý. Ale keď príde správny čas, budeme stáť vedľa seba.“
Mečiar si na dôchodku našiel činnosť. Nechce ostať sám, chce aktívne žiť a neostať sociálne „mŕtvy“ lebo sociálna smrť predchádza smrť fyzickú. Od porážky HZDS a svojho odchodu z verejnej politiky toho k dnešku Mečiar videl, počul a zažil dosť na to, aby mal názor, plán, program, chuť a záujem. Ak mu to nevyjde, z jeho pohľadu sa mu nič nestane. O nič nepríde. Otázkou je, ako ho prijmú voliči. Čo ním získajú. Mečiarovci žijú…
Harabin s politickými stranami nerokuje. Ale ponúka sa im. Stále nie je jasno, či ostane verný justícii, v slovenskej legálne ešte tri roky, alebo vstúpi do politiky. Ako čulý a bodrý dôchodca. Bývalý Mečiarov spolupútnik. V disciplinárkach so skóre 14:0 stíha byť aktívny aj mimo justíciu. V súlade so zákonom a Ústavou SR. Lex Harabin je ústavne a ľudsko-právne sporný. V podobnej polohe je pakt Švecová-Čaputová.
Obaja sú erudovaní právnici, znalci ústavy, Mečiar bol výnimočný politik.
Obaja vedia, kam Slovensko ťahajú liberáli. A obaja prešli sebareflexiou.
Okrem toho, ani jeden z nich nemá skúsenosť s drogami. Ani rekreačne. Vedia, že niet nad čistú hlavu bez nebezpečných a falošných endorfínov.

So zrušením amnestií a milostí pre zjavne darebákov, sa z pohľadu ľudských práv, práva a ústavy dá súhlasiť aj nesúhlasiť.
Prezradím, ale o tom som už písal v exponovanom čase, že som bol za ich zrušenie, pretože pozitívne právo by malo byť v súlade s prirodzeným právom. Radbruchova formula s dôvodmi zrušenia milostí a amnestií má istú, hoc nie totožnú, súvislosť. Aj zákaz retroaktivity môže mať výnimky.
Sporná je aj otázka tajnej voľby ústavných sudcov ako výdobytku demokracie. Tiež v celom rozsahu neobstojí.
Napokon, je tu „strážny pes“ ľudských práv, ESĽP. A pravidlo rovnakého zaobchádzania: „Padni komu padni.“ Chce to ešte čas. Prinesie aj “zjavenie” právd okolo Smeru. Ten je tiež vo vnútornom pohybe. Netrpí rigiditou.

Soros pomohol poraziť Mečiara. Slovensku do budúcna „hrozí“ že Mečiar pomôže poraziť Sorosa a Šimečku. A ostatnú proti slovenskú politickú luzu. Slovenským zákonom FARA (verzia USA) a tiež nutnou novelou tlačového zákona položenou na otázku: Je činnosť proti slovenských médií typu Denník N a SME v súlade s účelom ich registrácie? Sú príčinou existencie „alternatívnych“ médií.
Navyše, cenzúra a forma, akou ju vykonáva fejzbúk na Slovensku, je neprípustná. Nadnárodná spoločnosť aj ako firma, je povinná správať sa na území hostiteľského štátu s jej vnútornými “pravidlami fejzbúkovej komunity” v súlade s Ústavou a právnym poriadkom Slovenska! Len “svoje” si nemôžu na Slovensku robiť ani nadnárodné obchodné reťazce.

Ak si kto myslí, že sa naplní Havlovo: „Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“ sa mýli. To je idealistický nereálny voluntarizmus (čo sa babe chcelo, sa jej aj snilo).
Pravde treba kliesniť cestu. Hoc krutej. A na bubon s ňou. Denníky N a SME to nerobia. Ani denník Pravda. Ten ju „pozná“. Absolútna pravda je mimo nás a mimo médiá. Sme zmietaní/né relatívnymi pravdami, pravdami jednotlivcov a skupín, médiami a politikmi podsúvanými polopravdami a lžami.
https://www.youtube.com/watch?v=RWdTwUoIzWk&fbclid=IwAR2WrIDXqGZBsmOhHJ2nNAHt8lq1IpHXtMoH09tZeocZpD7J63lC65EPJPo
Keď sa Napoleon roku 1815 znova pokúsil uchvátiť moc, francúzska tlač písala:
9. marca: Obluda ušla z exilu na ostrove Elba.
10. marca: Korzická obluda je už na pevnine.
11. marca: Obluda sa dostala až do Grenoblu.
13. marca: Tyran je už v Lyone.
18. marca: Uchvatiteľovi sa podarilo dostať 60 km pred hlavné mesto.
19. marca: Bonaparte postupuje, ale nepodarí sa mu dosiahnuť Paríž.
20. marca: Napoleon bude zajtra v Paríži.
21. marca: Cisár Napoleon je už vo Fontainebleau.
22. marca: Včera večer Jeho cisárska výsosť vstúpila do hlavného mesta a usadila sa v Tuileries. Nadšenie národa je neopísateľné.

Sa uvidí, ako uspeje Mečiar v súboji so Smerom. Skôr si myslím, že by mal byť jeho partnerom. Lebo z jedného vzišli. Obaja sú dnes iní, ako na ich začiatkoch. V ich hlavách došlo k vývoju, zmenám a posunu. Odkiaľsi-kamsi. Len blbec nemení svoje názory.
Aj Slovensko pred a po vstupe do eurozóny, EÚ a transatlantických štruktúr je dnes iné a má čo reflektovať a hodnotiť smerom k sebe a zahraničiu. Dnu i von.
Spolupráca s liberálmi je vylúčená. Sotva s „kresťanmi“ v ich dnešnom stave a hodnotovej orientácii, opúšťajúcej a relativizujúcej kresťanské učenie a tým aj preambulu Ústavy SR. Liberáli aj „kresťanskí“ demokrati sa sami odpisujú ešte pred parlamentnými voľbami. Ich nezodpovedné vedomé-nevedomé správanie vytvára podmienky pre zmenu charakteru Slovenska z národného na občiansky štát, čo je predstupeň zániku národného štátu v rámci pokračujúcej integrácie Slovenska do štruktúr EÚ, postupne nesvojprávneho, na ceste k strate národno-štátnej suverenity a federálnemu nadnárodnému európskemu superštátu.
Sabatigal, prístup k sociálnemu štátu a prísľuby „dúhe“ ako voličskej skupine, sú falošné návnady a nástrahy liberálov. Habaďúra na voličov v zápase o moc.
Čo liberálni a ultra liberálni opozičníci ich pravice a neomarxistov novej ľavice, aj s Kiskom chceli, to budú mať. Amatéri a diletanti. Welcome to politics Mr Mečiar.
Okolnosti ukazujú, že v slovenskej pluralitnej demokracii majú právo mať svoje miesto Mečiar, Harabin, ale aj Kotleba. Napokon, rozhodol tak aj Najvyšší súd. Inak Slovensku hrozí totalita vlády luzy. To, čo sa derie k moci, nie je žiadna intelektuálna ani duchovná elita.
Ešte by ma zaujímalo, či príde aj k reálnemu, nielen deklaratórnemu zjednoteniu pro národných slovenských síl. Alebo ako zvyčajne.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

 

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?