Publikované: 27.12.2015

Môj rozhovor s Matejom Cichom, lovcom duchov

1.Prvé video od teba som videla pred mesiacom. Bolo o tom, ako ste išli niekde do Rakúska do baru, kde straší. Natočil si ho asi pred pol rokom? Bolo to tvoje prvé duchárske video alebo si už natočil ich skôr?

Prvé ani nie. Moje takto s tímom bolo v Pezinskej psychiatrií. O ktorej som vedel, že tam určite dačo nájdeme. A je to taká dobra skúška pre ľudí, ktorý chcú isť do toho. Zažiť to skutočne, a nájsť v sebe to odhodlanie vedieť ísť za niečím čo si bežne človek nevie vysvetliť.

2. Predtým ako si začal natáčať, čo vzbudilo v tebe záujem robiť investigatívne videa o duchoch, či sú alebo nie?

Vždy ma zaujímalo niečo adrenalínové. Keď som bol menší, strašné ma lákali tornáda, a chcel som ich pozorovať a sledovať. No bohužiaľ na Slovensku by som s tým asi neuspel. Keďže tu tornáda nemáme. Ale potom ma zaujala tato tematika. Sledoval som to na internete, čítal som v novinách o tom. A potom som si povedal, že by to chcelo niečo také zaujímavé aj na Slovensku a nie len vo svete. Nebavili ma moc príbehy kde ľudia hovoria príbehy, a potom ich niekto sfilmuje. Bolo na čase ukázať ľuďom skutočné videa, a skutočné hlasy zo záhrobia. Tak som teda založil Slovak Ghost Hunters. A Chodíme po rôznych miestach ktoré sú späté s históriou. A my chceme ľuďom ukázať nielen naše historické miesta, ale aj to že tam ta história aj žije.

3. Na videu, kde idete do Rakúska som videla, že to bol študentský film pre Vysokú školu múzických umení. Študoval si na tejto škole?

Nie neštudoval. Ja osobne som vyštudoval školu kuchár, čašník. A samozrejme venujem sa tomu remeslu dodnes. Baví ma to, tak prečo by som to nerobil. A k ľuďom z tej školy sme sa dostali úplne náhodou. Oni si našli v skutočnosti nás. Jeden chalan od nich potreboval urobiť koncoročnú prácu do školy. Nejaký filmový projekt. A oslovili nás či by nemohli ísť s nami na nejaké vyšetrovanie.  A nám akurát prišla do rany akcia v Rakúskom bare. Tak sme sa vlastne dostali dokopy na natáčanie. Sami aspoň zistili že to nie je sranda, a vyžaduje to  veľa času, odvahy, a trpezlivosti. Ale sme radi keď sme mohli takto niekomu pomôcť. A vlastne sme aj sami sebe pomohli tým,že sme mali k dispozícií profesionálny tím na natáčanie.

Od všeobecnejších otázok by sme prešli už ku konkrétnym.

4. Ktoré miesto, kde ste natáčali urobil na teba najhorší dojem resp. si mal traumu?

Vyslovene traumu nemám zo žiadneho, ale nemôžem povedať že by som sa nebál. Raz som bol u jednej kamarátky, ktorá mala doma ducha. A ako som došiel od nej. Tri dni po sebe sa mi snívalo o jednej žene. Dokonca sa mi zdá že ma potiahla za nohu. Ale prešlo to. Poslal som ju preč a zabralo to. Každé to miesto nesie strašnú takú traumu povediac. Lebo človek to vidí inak cez deň, a príde mu to normálne. Ale ak je tam v noci a po tme tak je to už úplne o niečom inom. Pre mňa osobne bolo dosť silne miesto v Tatrách na nemeckom cintoríne vo Važci. Lebo sme tam boli iba dvaja. A stali sme presne v strede medzi hrobmi. A to ten cintorín je tak mimo premávku a civilizáciu. Vtedy na človeka prídu veru iné myšlienky.

5. Stretli ste sa aj so zlou energiou resp. s démonom?

So zlou ani nie, Skôr utrápenou. Dušou čo nechcela odísť z tohto sveta. Uvidíme čo nás bude čakať na ďalších akciách. Je dosť možné že sa podarí aj démon. Len to už je naozaj veľké riziko, z ktorého môžu nastať problémy. A mne sa tak zdá že zlu energiu sme zažili hlavne na psychiatrickej liečebni v Pezinku. Tam to doslova srčalo tým aby sme išli odtiaľ preč. Kroky, hlasy, Nepríjemné pocity, toto všetko sme tam mali. Nakoniec sme aj skorej išli preč. Pretože ani počasie neprialo. Zrazu prišla silná búrka. A bezpečnosť je v mojom tíme prvoradá.

6. Prenasledoval ťa duch aj u teba doma?

Áno myslím si, že áno. Najprv sa mi snovalo o jednej žene tri dni. Nebolo to zrovná bohvie čo. To bolo tesne potom ako som prišiel od kamarátky, ktorá ma doma ducha. A potom to bolo ešte raz po nejakej akcii. Kedy som mal veľmi cudný pocit doma, hlavne v noci keď som si myslel, že niekto pri mne stoji. Aj v noci som sa stále zobúdzal v jednu a tu istú hodinu. Niekoľko dni. Ale nedalo mi to a povedal som jasne nech ide preč a nech sa sem nevracia.

7. Pri jednom z Vašich videí ma prekvapila otázka, myslím že to bola Mariánska Čeľaď, že ste sa pýtali duchov či hovoria slovenský, či maďarsky.

Podľa mojich všeobecných znalosti o nich majú duchovia schopnosti že vedia čítať myšlienky ľuďom. Áno myslím si aj ja že vedia. Ako inak by vedeli že naše mena. Napríklad v tej Čeľadi dokázal duch povedať Barborine meno a to v zdrobnenine, bez toho aby sme ho povedali. A skúšame všeličo, aj to ktorou rečou hovoria. Môže sa naozaj stať že nám niekto odpovie aj po maďarský. Je to o tom skúšať, skúšať a čakať. Hlavne aby dačo povedal hlavne.

8. Otázka na odľahčenie, si nočný tvor, či denný?

No predpokladám že už sa mi zdá že som aj nočný aj denný. Moja práca je náročná na čas. A stáva sa že som v prací aj do noci. A potom keď mam byt hore celu noc. Nemám s tým problém. Zatiaľ to zvládam, uvidíme časom. Ale snažím sa dopriať si aspoň trochu odpočinku, aby som vedel vždy vydržať.

Chcem sa ti veľmi poďakovať, že si si našiel čas na moje otázky. Želám ti veľa úspechov v Novom roku 2016.

 

 

  • SlabéVýborné (Nikto nehlasoval)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?