Publikované: 16.10.2019

Monetárne choroby – 3.časť: Problém potenciálu zmeny.

   Všetky spoločenské javy sú súčasťou evolučných procesov. Jediným racionálnym kritériom pre úspešnosť spoločenských javov je ich dlhodobá prosperita a prosperita vyššieho celku, v ktorom pôsobia. Nevieme určiť budúcu prosperitu spoločenských javov, ale odhadovať ju musíme. Je to súčasťou nášho rozhodovania. Ak máme dlhodobú empirickú skúsenosť, že nejaký jav opakovane zlyháva a poškodzuje pri tom aj vyšší spoločenský celok, je škodlivé tento jav presadzovať. Brániť presadzovaniu škodlivých javov môžu len iné spoločenské javy, ktoré budú na to dostatočne evolučne prosperujúce. Okrem empirickej skúsenosti to môže byť aj exaktné poznanie, ktoré sa v istom okamihu objaví na scéne spoločenskej evolúcie. Okrem toho je ale dôležité aj to, v akej fáze sa škodlivý spoločenský jav nachádza. Spočiatku sa môže zdať perspektívny, pretože dočasne prináša prospech. Neskôr sa ale karta obráti a nastúpi fáza stagnácie a nakoniec úpadku.

   Ak máme považovať peňažnú infláciu za škodlivý jav, je nutné, aby sa s historickými udalosťami peňažných inflácii oboznámilo čo najviac ľudí. To je empirický potenciál zmeny. Exaktný potenciál je trochu problematickejší. Neviem zatiaľ o inom, ako o tom, ktorý som vypracoval ja sám: http://janzavackyblog.blogspot.sk/2013/07/exaktny-dokaz-rozpadu-financneho.html. No a nako-niec je v hre ešte časový potenciál zmeny. Celé desaťročia sa inflačný peňažný systém sveta zdal ako prosperujúci a všeobecne prospešný. Jeho zmena v tomto období bola nereálna. Prichádza fáza jeho úpadku a zmena sa stáva samovoľnou a nevyhnutnou.

  • SlabéVýborné (Nikto nehlasoval)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?