Publikované: 22.04.2016

Multi masový vrah Andreas Breivik, výkon trestu a ľudské práva…

Ultra liberálna ľavicovo-pravicová a najmä neo ľavicová ľudsko-právne neomarxistická demokracia tvorivo a kreatívne “vyprodukovala” toľko ľudských práv, že dnes pripomínajú sopku, ktorá svojou erupciou nebezpečne a hrozivo ľudsko-právnym konfliktom, liberálno-demokraticky zasypáva samú seba.
Už citeľne neúnosným problémom pre EÚ, je problematika práv utečencov, azylantov, žiadateľov o dočasnú doplnkovú ochranu a ekonomických imigrantov a migrantov, ich alokáciu a realokáciu. Trvalým problémom je aj „kvótizmus“, v súbehu so ženevskou konvenciou (otázky dôvodnosti a dĺžky detencie) a už treťou verziou Dublin III. A najnovšie Dublin III. Plus…

V tomto článku sa budem venovať jednej osobe. Je ňou Andreas Breivik, odpykávajúci si trest odňatia slobody za masový teroristický čin, kvalifikovaný ako extrémisticko-neonacistický, so všetkými znakmi jeho mimoriadnej spoločenskej závažnosti a následkami na zdraví a životoch množstva obetí, ktoré nielen Nórsko a pozostalí obetí, vníma ako svoju traumu, s dlhodobými a pokračujúcimi následkami…

Žiadna odsúdená osoba nesmie byť po dobu výkonu trestu odňatia slobody vystavená neľudskému zaobchádzaniu a výkonom trestu odňatia slobody nesmie byť ponížená jej ľudská dôstojnosť. Lebo ľudské práva.

Masový vrah, extrémista, neonacista a terorista Andreas Breivik, okrem toho, že vykonáva trest odňatia slobody v osobitnom režime, o ktorom rozhodol nórsky trestný súd, pri svojej vysokej inteligencii, rozvinutom a bohatom intelekte a vnútornej výbave, využíva možnosti, ktoré mu daný spôsob výkonu trestu odňatia slobody a systém ľudských práv umožňuje.
Má prakticky prístup k zdrojom svojho vzdelávania a informácií, a dostatok času aj na to, aby objavil trhliny v oblasti ľudských práv väznených osôb vo výkone trestu odňatia slobody a mohol ich tvorivo a kreatívne vztiahnuť aj a najmä na seba.
Tí blbci mu dovolia snáď všetko. Každý bezdomovec by si prsty oblizoval. A ešte to kvalifikovane a kompetentne použije proti nim (svojim väzniteľom).
Aj im horúco bude… :-)

K typológii Breivikovej osoby: Ide o persónu s vážnymi poruchami osobnosti, najmä v oblasti deficitov empatie s obeťami svojho činu, svedomia a účinnej ľútosti. Jeho sebareflexia je poznačená emočne a citovo plochým egom (prevaha racionálneho nad emočným a citovým aspektom). Prevažuje chladné, emočne a citovo ploché, ale bohaté a chladné, racionálne spektrum…
V jeho egu (ja, jástvo) prevažujú prvky asociálneho a antisociálneho a antisystémového extrémistického myslenia, odporu voči autoritám, univerzálnym ľudským hodnotám a ľudským právam, osobitne k základnému a neodňateľnému ľudskému právu na život od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Breivik nie je psychotik ale narcistický a mesiášsky typ psychopata. Jeho diagnostika ako paranoidného schizofrenika bola spochybnená.
Andreas Breivik nenávidí kultúrny neomarxizmus. V tejto línii, kto vie, o čo ide, je to jediné, v čom mu prizná jeho pravdu a stotožní sa s jeho názorom a presvedčením, aj vo vzťahu k neomarxistickému multikulturalizmu a tiež: gender ideológii.
Poznámka: Nórsko, Škandinávia a západná Európa sú postihnuté infekciou kultúrneho neomarxizmu (kultúrna revolúcia). Spôsob, akým chcel ale Breivik poukázať na spoločenskú nebezpečnosť ľavicového neomarxizmu, teda, sociálnej filozofie a ideológie Frankfurtskej školy, uvádzanej do života, a znášajúcej následky, ktoré sa prenášajú a dotýkajú aj ostatnej, strednej a východnej časti EÚ, je ale zavrhnutia hodný.
Breivik konal ako pravicový extrémista a “vzorový” neonacista.

V oblasti ľudských práv aj preto väčšina štátov euro a transatlantického civilizačného a kultúrneho okruhu trest smrti odmieta ako neprípustnú sankciu aj pre najťažšie zločiny proti ľudskosti, ľudskému zdraviu a životu, hoc aj spáchaných obzvlášť zavrhujúcim a brutálnym spôsobom…
Podobne na trest smrti nahliada aj kresťanské učenie, podľa jednoduchého: „Nezabiješ!“ Bodka. Amen. Svetské trestné právo ale (prevencia) pozná aj inštitút justičného omylu…

Súdnym forenzným znalectvom bolo preukázané, že tento masový vrah konal pri plnom vedomí a neobmedzenej rozlišovacej schopnosti vedome, plánovite, programovo a vysoko sofistikovane.
Ide o typ osobnosti s chronickou a teda trvalou spoločenskou nebezpečnosťou. Šance na jeho resocializáciu a teda, prípadné podmienečné prepustenie sú nulové.
Títo psychopati by mali byť doživotne umiestnení ochrannom režime s najvyšším stupňom stráženia, v tzv. detenčnom ústave, bez možnosti ich súdneho preradenia do štandardného režimu výkonu trestu odňatia slobody a teda, doživotne, úplne bez možnosti podmienečného prepustenia na slobodu a následných ochranných, dohľadových (probačných) opatrení na slobode (postpenitenciárna fáza resocializácie)…

Ak spoločne zvážime otázku trestu smrti, viacnásobný multi trestný skutok mnohonásobnej vraždy bol Breivikovi riadne a nezvratne preukázaný, páchateľ sa k nemu neodvolateľne priznal.
V prípade tohto multi masového vraha, by trestom smrti bol potenciálne možný následok justičného omylu spoľahlivo vylúčený.

Náklady na celý prípad so všetkými jeho aspektmi, včítane starostlivosti o obete, pozostalých, zmiernenie následkov, preverovanie, trestné stíhanie a trestné konanie plus príslušenstvo, ako aj samotné náklady na výkon trestu odňatia slobody páchateľom, sa každým rokom zvyšujú a rastú rádovo do miliónov nórskych korún. Výkon exekúcie trestom smrti by ušetril štátu mnohé ďalšie výdavky.

Otázkou je ale dilema trestu smrti ako ukončenia života páchateľa a, či by v prípadoch, hodných osobitného zreteľa, predsa len nemal byť účasťou trestného zákona a súboru trestných sankcií, verzus otázka: nebol by trest smrti pre nórskeho masového vraha vlastne „odmenou“ a vyslobodením (vykúpením)?

Pre džihádistického teroristu a samovraha je odmenou za „sebaodpálenie“ okamžitý odchod do vysnívaného, koránom sľubovaného islamského raja. Naopak, kresťanské učenie považuje samovraždu za smrteľný hriech. Amen.
Islamské právo šaría ale trest smrti a ďalšie neľudské zaobchádzanie a mučenie ako sankciu pozná, a tým je nezlučiteľné a nekompatibilné s euro a transatlantickým systémom ľudských práv a teda rovnako aj s trestným právom a poriadkom…
V prostredí európskej a transatlantickej civilizácie a najmä pôvodne kresťanskej kultúry Európy, je islamské právo šaría nezlučiteľné s európskym právom a Chartou práv EÚ…

Otázok je viac než dosť. Odpoveď na ne za seba a pre seba nemám. Ponechávam ich do kompetencií svetskej a kresťanskej humánnej bioetiky a teórie ľudských práv…

Poznámky: Osoba Andreasa Breivika mi veľmi pripomína hlavnú postavu z filmu Mlčanie jahniat.
Slovensko stále nemá funkčný detenčný ústav s maximálnym stupňom stráženia a ochrany. Nedobudovaný detenčný ústav sa nachádza v Hronovciach pod Želiezovcami v okrese Levice.
Stráženie (ochrana a obrana) by mal zaistiť vyčlenený služobný personál ÚVTOS Želiezovce Veľký Dvor, z rozpočtu ZVJS SR.
Chýba pár miliónov na dostavbu, ženijné a technické zabezpečenie, vybavenie a úhradu nákladov na služobný a odborný personál. Nie sú. Lebo.

Informačný doplnok:
Všeobecný právny poriadok systému euro a transatlantickej civilizácie a kultúry sa riadi Štandardnými minimálnymi pravidlami pre zaobchádzanie s väzňami (1955), ktoré vylučujú neľudské zaobchádzanie s osobami vo výkone väzby a trestu.
Ide o oblasť teórie a vedy, ktorá s nazýva penológia. Do väzenskej praxe je aplikovaná prostredníctvom penitenciárnej starostlivosti a pravidiel zaobchádzania s väznenými osobami. Spôsob resocializácie osôb po výkone väzby a skončení trestu odňatia slobody rieši metodika post penitenciárnej starostlivosti.
http://proxy.ceit.sk/cgi-webisnt/fu.wis?dbn%5Et4000=kniznicaapz&gizmo%5Et4001=aw-1250&jump%5Et4501=generic&lang%5Et4902=SK&TYPE%5Et4901=G&h1=1&search=P=STANDARDNE%20MINIMALNE%20PRAVIDLA%20PRE%20ZAOBCHADZANIE%20S%20ODSUDENYMI
Slovensko sa riadi Chartou práv EU (neoddeliteľná paralelná súčasť Lisabonskej zmluvy), medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, a v oblasti väzenstva súborom právnych predpisov, upravujúcich výkon väzby a trestu odňatia slobody (aj s jeho alternatívami).
Práva osôb vo výkone väzby sú obmedzené iba na dobu nevyhnutnú, pre účely trestného stíhania a konania vo veci, v závislosti na súdnych dôvodoch uvalenia väzby.
Právoplatne odsúdené osoby vykonávajú trest odňatia slobody podľa stupňa závažnosti a spoločenskej nebezpečnosti nimi spáchaného skutku. O stupni stráženia a spôsobe odpykania trestu odňatia slobody alebo jeho alternatívy rozhoduje trestný súd a následne väzenská služba (ZVJS SR).
Pre služobný personál ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody a odsúdenú osobu je záväzný Zákon o výkone väzby a trestu odňatia slobody (ZVTOS) a Poriadok pre výkon väzby a trestu odňatia slobody (PVTOS).
O zmenách spôsobu výkonu trestu rozhoduje vo svojej kompetencii príslušný ÚVTOS (drobné úľavy za odmenu, alebo sprísnenia ako trest) a na návrh ústavu príslušný vecne a miestne príslušný súd (zásadné zmeny spôsobu výkonu trestu, preradenie do iného typu ústavu, prerušenie trestu, podmienečné prepustenie). Odpustenie zvyšku trestu, milosť, amnestia, v možnosti, podliehajú osobitnému zákonu.

            

 

  • SlabéVýborné (+5 skóre, 5 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?