Publikované: 26.04.2020

Na stole je základný nepodmienený príjem

Je úplne jedno, či kto myslí ideologicky a politicky pravicovo, ľavicovo, či je liberál zľava či sprava, etatista (viac štátu) alebo libertarián (čo najmenej štátu). Nie je jedno, aké dôsledky majú štátne finančné, ekonomické a sociálne politiky na naše životy.
Nevieme s istotou odhadnúť a kvantifikovať poškodenie ekonomiky krízou Covid-19 ani krízou kapitalizmu.
Povinné karanténne opatrenia, kurzarbeit ekonomika, sociálna starostlivosť o osoby, ktoré prišli o prácu, sú veľmi náročné na prepočty, rokovania a tvorbu zjavne komplikovaných nástrojov a prijateľných modelov odškodnení.
Ak by kríza mala trvať príliš a neodhadnuteľne dlho, po už prebehnutých experimentoch, začať „naostro“ a na úrovni EÚ zvažovať zavedenie inštitútu, už skôr známeho ako
Základný univerzálny nepodmienený príjem.

Slovensko je ústavou definované ako sociálne orientovaná trhová ekonomika, pre účel článku, so zložitým a stále zložitejším sociálnym systémom prerozdeľovania finančných zdrojov.
V dobe zjavne nastupujúcej ekonomickej a finančnej krízy globálneho finančného a ekonomického systému, ktorej katalyzátor, urýchľovač a prehlbovač je Covid-19, ale aj klimatické zmeny, nevieme, kde bude jej dno, ale ani aké konzekvencie prinesie. Vieme len, že „niečo sa musí stať“. A stane sa. Už sa deje. Predbežne tu je “len kríza”.

Za socializmu, peniaze boli kryté zlatom, prácou, aktívami a pasívami. Štát hospodáril s tým, čo vyrobil a z čoho tvoril rozpočet pre mandatórne výdaje, služby, devízové rezervy, ostatok „ústredné kúrenie“ prerozdeľovalo pospolitému ľudu. Žiaľ v prostredí obmedzenej demokracie Kremľom…
Keďže sa štát snažil prikryť takou perinou, akú mal, v prostredí ekonomiky riadenej a koordinovanej RVHP bol v porovnaní s kapitalistickým Západom a EHS pomalší a v konkurenčnom boji neuspel. EHS sa zmenilo na EÚ.
To, čo sme si odzvonili kľúčmi a havlovskými táraninami o tom, ako „pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou“ sme nechceli. Dnes už vieme, že to bola ideologická, manipulatívna a propagandistická lož a falošná „udička“ globalizátorského nadnárodného kapitalizmu.
Peniaze nie sú kryté ničím, po ich emisii „kvantitatívnym uvoľňovaním“ prané úrokmi, a dnes, tento „lacný“ a bezprácny umelo točený chazarský finančný kolotoč narazil na svoj strop. A ľudské slobody a práva.
To čo sa dnes deje v rámci teritoriálneho neokolonializmu a obchodných vojen počnúc USA verzus celý svet, je šialené a „na hlavu“. Treba to zastaviť!
Nad zdravím a životmi ľudí, je zdravie a život ekonomiky, ovládanej monetárnym systémom. Ten má aj v dobe Covid-19 reštartovať a oživiť ekonomiku, zabrániť jej pádu ako systému o sebe (an sich).
Potvrdzuje sa hypotéza, že kapitalistická ekonomika je ekonomikou samou pre seba, nie pre ľudí; sú len nástrojom spotreby a konzumu produkcie. Článkom zasekávajúceho sa kolotoča na osi výroba-predaj-spotreba-konzum-zisk.
Na stole je aj otázka centrálneho financovania a spôsob ďalšej existencie Európskej centrálnej (ECB), a investičnej banky (EIB) a za „veľkou vodou“ amerického Federálneho rezervného systému (FED).
FED si vraj „všimol“ aj Donald Trump.
Na stole je aj téma Deep State. A NWO. Zrušenia hotovostného peňažného styku, papierových bankoviek a mincí. A povinného očkovania. A čipov (na psoch je už odskúšané a povinné).

Za hranou etiky je vydieranie štátu ako podmienka podnikania zahraničných “investorov”, čo je v rozpore s definíciou kapitalizmu, ktorý parazituje na štáte! Kapitalisti si príliš zvykli na štátne dotácie, podporu a umelé peniaze, čo už nemá nič spoločné so “slobodným a nezávislým” podnikaním, slobodným a nezávislým na štáte, ako ho definoval Tomáš Baťa.
Sociálno-demokratický mačkopes “sociálne orientovanej trhovej ekonomiky” vlastne deformuje podnikateľské prostredie a robí “sociálne potrebnými a závislými” aj podnikateľské subjekty. S kapitalizmom nemá nič spoločné. Kapitalizmus je alebo nie je.
K bezpečnostnej stratégii Slovenska: O potravinovú sebestačnosť sme sa už pripravili. Hlavne, že bezpečnostnou hrozbou je Rusko. O čo prídeme zajtra?
Socializmus sa sústredil na uspokojovanie základných reálnych potrieb obyvateľstva. Ostatok bol luxus s pridanou, zdanenou hodnotou. Ľudia mali najmä základné sociálne a hmotné istoty. Ak kto nemal s režimom problém, mohli sme aj cestovať. Aj bez Schengenu.
Takzvaní „komunisti“ nepretržite stavali a budovali. A post komunisti? Slovensko dostali len do problémov a vtiahli ho do matrixu globálneho kapitalistického systému. Čo po nich ostáva? Nič.
Len ekonomická, sociálna, mentálna a mravná bieda. Iba sa striedajú pri moci. A „bojujú proti korupcii“.
Ľudia dnes prichádzajú o viac, než len sociálne istoty; strácajú ľudskú dôstojnosť. Kríza otvorila aj konflikt na osi ľudské práva a slobody verzus ľudské slobody a práva.
Núdzové opatrenia môžu byť zneužité na upevňovanie moci. Ohrozená je základná demokracia, slobody a ľudské práva.

Základné ľudské právo na dôstojný život od počatia po prirodzenú smrť je najzákladnejším ľudským právom nad všetkými ostatnými základnými právami. Od tohto práva sú odvodené ostatné práva.
Ak je ZNP označovaný ako ľavicová sociálno-ekonomická politika, máme na stole aj konflikt na osi ľavica-pravica (tradiční marxisti verzus kapitalizmus).
Kapitalizmus je na svojom strope a jeho pokračovanie by bolo pokračovaním zotročovania spoločnosti v hre s falošnou kartou „filantropie“ liberalizmu a liberálnej demokracie. Tvári sa sociálne. Lebo „je tu vraj pre ľudí“. Nie, pre zisk kapitálu.
Ľudské práva musia byť nadradené obchodným záujmom! Nie kapitálu a jeho ziskom. Ľudstvo sa bez kapitalizmu zaobíde. Vie prežiť inak a ekologicky.
O základnom nepodmienenom príjme som už písal, prvý raz v roku 2013. Naostatok nedávno. Dnes, nedeľa, 26. 4. po polnoci editovala článok na túto tému aj Pravda, a to z klávesnice Tomáša Tožičku, vraj, ako píše, odborníka na rozvojovú spoluprácu:
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/549629-kriza-ako-prilezitost-pre-zakladny-prijem/
Občania Únie potrebujú garantovaný univerzálny príjem, možno aspoň dočasne, kým sa neobnovia bežné ekonomické aktivity, tvrdí katalánsky minister hospodárstva Pere Aragonés:
https://euractiv.sk/section/socialna-politika/opinion/teraz-je-ten-spravny-cas-na-zakladny-prijem-pre-europskych-obcanov/
Každý pracuje podľa svojich možností a schopností. Nemusí, ale môže. Predpokladá sa, že chce (ak je spôsobilý – zdravie a ostatné atribúty). NZP nemá vôbec nič spoločné s komunizmom, vlastne ani socializmom, ide o prvé, najzákladnejšie ľudské právo.  Na každú hlavu (bez rozdielu veku a sociálneho postavenia). Prácou (v možnosti) si zaistí „vyšší” existenčný a existenciálny štandard, prípadne jeho „vyššiu” nadstavbu. Ibaže EÚ čelí rastu nezamestnanosti. Úrady práce „ožívajú“.
Nárok na Základný príjem by mala mať každá ľudská osoba bez ohľadu na jej status.
Množstvo ľudí by si „vydýchlo“ a ostalo by spokojnejšími a najmä slobodnejšími.
Nie som ekonóm ani odborník na vzorce a algoritmy, aká suma by bola mala byť tým optimálnym mediánom.
S príchodom digitalizácie, nových technológií PR.40 a globálneho pracovného trhu sa poňatie práce mení, a preto je aj reforma systémov sociálneho zabezpečenia nutná. Nie všetci zvládnu digitálne technológie, môžu viac pracovať v službách. Podnikať“ a pracovať vo všetkých oblastiach ľudských činností.
Zdrojovým v rámci celej EÚ by mal byť spoločný fond. Prerátaný na euro a ostatné meny mimo eurozónu.
Priniesol by zjednodušenie finančných a fiškálnych politík a zoštíhlenie byrokratického aparátu.
Základný príjem umožní základný obchodný obrat, potrebný na udržanie základného chodu ekonomiky.
Základný príjem ako systémová zmena umožní odvod dane štátu za príjem nad rámec základného príjmu, po dobu svojho ekonomicky aktívneho života.
Motivácia: 1. osobná; 2. Pre spoločnosť (čo najviac osôb bude pracovať a zarábať, o to vyšší bude aj ZNP a štátny rozpočet určený na financovanie štátu a služieb). Každá ekonomicky aktívna osoba bude ZNP motivovaná pre seba (osobná životná úroveň, hmotná a priestorová sloboda) pre svoju rodinu a pre spoločnosť (výška spoločného štátneho rozpočtu).
Môže platiť: Jeden za všetkých, všetci za jedného. Ale aj: Jeden za všetkých a všetci len za seba a pre seba. O tom je nie štátny etatizmus, ani násilie, ale naša, osobná, nedeliteľná zodpovednosť za seba, blízkych, spoločnosť a štát.
Základný príjem by bol jediný nezdanený čistý príjem. Všetok príjem nad 500 eur by bol zdanený.
Spoločnosť sa mení. Práca už nie je povinnosť ale zdroj obživy a zvyšovania osobnej životnej úrovne a posilnením osobných hmotných, priestorových a ostatných slobôd…
Neváhal by som. Čím skôr, tým lepšie. Predbežne na dobu neurčitú. Je viac ako isté, že spoločnosť po Covid-19 bude zajtra iná, ako „včera“…
A sa uvidí…
K dôchodkovému systému: Nechať ho postupne dôjsť generačnou výmenou. Povedzme 500 eur na osobu od narodenia zakladá možnosť v aktívnom ekonomickom veku pracovať, podnikať a zvyšovať príjem pre spotrebu a úspory na dôchodok. Dôchodkový vek zanikne.
Ak sa dnes uvažuje o zvyšovaní veku odchodu na dôchodok verzus jeho zastropovanie, a ak sa prihliada na ženy, matky, táto ľudsko-právna ľavicová agenda zanikne.
Dôchodky budú vyratúvané len z príjmov nad základný nepodmienený príjem. Neskôr inštitút dôchodku úplne zanikne. Nebude potrebný. Ľudia si na dôchodok budú odkladať sami. Budú môcť začať už od narodenia. Štát v tejto veci nebude s jeho sociálnymi politikami dôchodkového zabezpečenia potrebný tak, ako dnes a táto agenda zanikne. Postupne sa “vyparia” aj politiky na osi ľavica-pravica.
Súčasné dôchodky nižšie ako 500 eur by boli doplnené do sumy, tipujem, 500 eur. Bude sa zvyšovať rastúcimi nákladmi na život.
Majestát ženy, matky, ostane zachovaný ako “pridaná hodnota” k základnému a príjmu nad tento nepodmienený univerzálny príjem.
Pracujúca žena a matka, musí mať na rovnakej pozícii rovnakú mzdu alebo plat, akú majú muži. Len v tom vidím rovnosť mužov a žien a ich rovnakých príležitostí.
Odmietam rodovú ideológiu: Muži sú biopsychicky mužmi a ženy ženami. Ostatok je mimo hetero štandard a normu.
Vo veci základného nepodmieneného univerzálneho príjmu nejde o socialistické rovnostárstvo. Ide o všeobecné, zo zákona v opore o Listinu základných práv a slobôd zaistenie minimálnej základnej životnej úrovne všetkých, nielen Covid-19 dotknutých, v opore o prvé a všeobecné a rovné základné ľudské právo na dôstojný život od počatia po prirodzenú smrť.
Ide o rovnakú čiaru pre všetky ľudské osoby. Postavenú na ďalšej ľudsko-právnej hypotéze, že:
Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti, právach, príležitostiach a len pred zákonom.
Inak nie. A to je v poriadku. V súlade s Listinou základných práv a slobôd.
Pre iniciatívnych blbcov a nechápavých užitočných idiotov novej progresívnej neomarxitickej ľavice a osobitne pre slovenskú ombudsmanku, opakujem:
Ľudia sú si rovní len pred zákonom! Základný nepodmienený príjem je základné ľudské právo!
Základný príjem by nahradil to, čo je definované ako životné minimum, ktoré nezodpovedá realite a rastúcim nákladom na život a prežitie. Podobnými sú doplnkové jednorazové dávky v hmotnej núdzi.
Kto ste sledovali správy STV v nedeľu večer, na príklade “filantropickej” iniciatívy v Komárne (asi 10 tisíc eur na prerozdelenie osobám postihnutým Covid-19 na zamestnanosti), je ukážka neudržateľnosti sociálneho systému doplnových dávok v nezamestnanosti.
A ešte: Aby sa zamestnávatelia “netešili” že za prácu budú môcť platiť menej, a len do výšky minimálnej mzdy…
Nie. Pojem a inštitút minimálnej mzdy ako výsledok tripartity (vláda-odbory-zamestnanci), stratí svoj zmysel.
Ten nadobudne reálna trhová hodnota práce a dohoda, zmluva, už len na osi zamestnanec-zamestnávateľ. Bez mediácie. Na osi face to face.
Len, aby sa nezabudlohttps://ekonomika.sme.sk/c/6559639/kazimir-sam-by-som-dokazal-vyzit-aj-z-menej-ako-300-eur.html Peter Kažimír žije z platu guvernéra NBS.

Pre zavedenie NZP bude potrebná všeobená politická vôľa. Bude ochotná sociálna demokracia v časti ľavicová politika, ochotná vzdať sa tejto populistickej volebnej karty?
Ako vyhlásil Peter Pellegrini, zrejme budúci predseda Smeru, jeho strana sa v opozícii musí transformovať a do nových volieb preformátovať. Zmeniť svoju tvár. A nielen Smer. Všetky politické subjekty v opozícii a vládnej koalícii by mali nastúpiť cestu ochrany a podpory reálnych nie fiktívnych ľudských práv.
Ekonomická a finančná kríza, prehĺbená krízou Covid-19 je test rozumu, ľudského faktora a charakterov. Mala by priniesť pozitívne výsledky a vo výsledku spoločnosť s “ludskou tvárou”.
Ale to sme tu už mali na konci 60-tych rokov minulého storočia. A v novembri 1989. Niečo prichádza znova. To, čo raz musí.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

 

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?