Publikované: 19.03.2014

Naivita 64%-ných

Pred každými voľbami sa obajvujú hlasy nespokojných voličov, ktorí chcú dosiahnuť zmenu tým, že budú ignorovať voľby. Aj nedávno som dostal na facebooku takéto stanovisko: „…treba sa zobudiť a neísť smerom voľby zla alebo menšieho zla. ALE ICH ODIGNOROVAŤ a počkať si na kandidáta, ktorý bude naozaj hodný prezidenta SR. Ale to, čo predviedli páni Kiska a Fico je, že tohto postu nie je hodný ani jeden, ani druhý. Preto by nemal ísť voliť nikto, mali by sme odignorovať voľby, aby mali 0 hlasov – voľby jednoducho bojkotovať a dať im najavo, že ani jeden ani druhý nie je pre mňa prezident. Neuspokojiť sa s tým, že mám ponuku výberu zla, či menšieho ci vačšieho.”

Nuž, prekvapuje ma takýto postoj, pretože nie je reálny. Aby sa dosiahol 0-vý výsledok, teda aby nikto nešiel voliť, bolo by potrebné zjednotiť ľudí. Aby sa tak stalo, treba ľudí získavať a presviedčať, v podstate vzdelávať v tom, aby pochopili, že voľba väčšieho alebo menšieho zla je scestná. A to je proces na celé desaťročia, ak nie storočia. Keby bolo také jednoduché zjednotiť ľudí, tak by sme to v histórii určite už niekde a niekedy zaznamenali, ale nestalo sa tak. Ani najväčšie náboženstvá, ktoré zjednocujú miliónoy ľudí (kresťanstvo dokonca vyše miliardy) neudržali jednotu a postupne sa rozpadali na rôzne menšie „frakcie“ (rôzne kresťanské cirkvi – katolíci, evanjelici, husitská cirtkev, baptisti, pravoslávni atď., atď., alebo rôzne „odnože“ moslimov, ktoré sa ešte aj dnes navzájom vyvražďujú a útočia na seba samovražednými atentátnikmi). A to ani nespomínam jednotlivé štáty sveta, ktoré sa síce v mene nejakej idey zjednotili z rôznych kmeňov, aby vzápatí vypukol vnútroštátny boj o kreslo vodcu štátu – v našom prípade prezidenta. A používajú opätovne najrôznejšie útoky, očierňovanie, klamstvá, intrigy… Nikde v histórii nenájdeme dlhodobú jednotu. A ešte jeden argument. Aby sa dosiahol 0-vý výsledok, bolo by potrebné presvedčiť, aby voliť neišli ani najbližší príbuzní kandidátov – manželky, súrodenci, deti, rodina…. A to je nereálne, zákon, ktorý teraz platí hovorí, že keď pôjde kandidát voliť iba sám, jeden jediný a dá si hlas, bude zvolený. A na zmenu tohto zákona je potrebné zjednotiť sa v parlamente a prijať  nový zákon. Zdá sa vám, ktorí chcete ignorovaním volieb dosiahnuť zmenu, že to svojou ignoráciou dosiahnete? Čo ste doposiaľ dosiahli, ak ste voľby ignorovali? Nemusíte ísť voliť, ale tí čo voliť išli a pôjdu sa postarajú o to, že budú nimi zvolení poslanci a politici pripravovať zákony, ktoré budú platiť aj pre Vás. Neísť voliť je ako udrieť dlaňou do vody v jazere a myslieť si, že vyvoláte vlnobitie….

Človek sa celý život učí a z jeho učenia a z učenia jeho spoluobčanov sa postupne tvorí zrelosť celku, v našom prípade občanov Slovenskej republiky. Čím viac jedincov dozrieva, tým je zrelosť celku vyššia, ale toto je veľmi dlhodobý proces. Pri voľbe prezidenta sa môžeme ako celok učiť iba tým, že sa rozhodneme a podstúpime riziko, možno aj kompromis (volíme toho kandidáta, ktorý nám síce celkom nevonia, ale najmenej „smrdí“ zo všetkých) a po svojej voľbe vidíme, čo sme zvolili. Tento dôsledok je spôsob, ako sa učíme na vlastných chybách. Ako celok – občania Slovenskej republiky – sa samozrejme budeme učiť hodne dlho, pretože jedna časť chce jedného kandidáta (a odmieta toho nášho) a druhá časť zasa naopak. Máme, pri voľbách prezidenta, vždy minimálne 5 rokov na to, aby sme sa poučili. V prípade pána Gašparoviča ani 5 rokov nestačilo. Našťastie on už kandidovať nemôže, hoci isto na Slovensku ešte stále má svojich stúpencov, ktorí by ho volili aj tretí raz…. Ak sa hlásime k tomu, že sme občania tohto štátu, tohto celku, potom je namieste aby sme sa voči ostatným spoluobčanom správali zodpovedne a voliť išli, pretože až keď obe skupiny vyjadria svoj názor a napokon jeden kandidát aj tak zvolený bude, až potom sa môžeme na dôsledkoch našej voľby naučiť, či sme sa rozhodovali v prospech alebo neprospech celku….

Ja budem voliť Andreja Kisku. Je pravda, že je neznámy a že málo o jeho osobných postojoch a hodnotovom systéme vieme.  Je pravda, že nemá skúsenosti z vrcholovej politiky. No je pravda aj to, že je nekonfrontačný, hľadá „mosty“, nerozďeľuje a neútočí, iba sa útokom bráni. A žiaden z politikov  po 1989 nebol predtým v politike, napriek tomu sa teraz pasujú na skúsených politikov. Kedy a kde začínali? A z čoho usudzujú, že Andrej Kiska nie je schopný učiť sa minimálne rovnako rýchlo, ako oni? A možno aj rýchlejšie a lepšie? Kedy sa Robert Fico naučil politike?

O Robertovi Ficovi viem oveľa viac, pretože sám na sebe dostatočne tvrdo prežívam dôsledky jeho vládnutia. Som živnostník a jeho vláda mi neustále uťahuje opasok a uberá mi z taniera. Okrem toho nikdy neodpovedal na niektoré otázky týkajúce sa jeho kontaktov na ľudí z prostredia „bielych golierov“, vyhýba sa priamej odpovedi, v diskusiách uráža a zosmiešňuje a správa sa neúctivo. Je mi úplne jedno, či je skúsený politik, keď nemá vo svojom správaní základnú úctu a keď občanov Slovenska rozdeľuje a nerobí žiadne kroky ku spájaniu a hľadaniu jednoty. Chce mať moc, pretože vtedy sa cíti dobre a môže rozhodovať o iných a usmieva sa sám sebe, keď tak koná (pred ním to robil iba exprezident Rudolf Schuster – tiež žiadne víťazstvo, ale už sme sa naučili, ďalšieho takého si už nikdy nezvolíme). A to je pre mňa veľmi silný signál, že sa tak bude správať kdekoľvek a kedykoľvek a že moc bude zneužívať….

Preto pôjdem voliť a preto som vždy voliť išiel…. Aj teraz tak urobím…. Som povinný urobiť to, pretože som zodpovedný voči všetkým spoluobčanom.

Ľudo Dobšovič

  • SlabéVýborné (+56 skóre, 62 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?