Publikované: 13.11.2012

Najväčšia chyba politikov po r.1989

Dnes 23 rokov po nežnej revolúcii je mnoho nespokojných ľudí s vývojom našej  spoločnosti, fungovaním štátu,vymožiteľnosťou práva a s demokratickými slobodami. Ľudia stracajú pocit istoty a do ich povedomia sa dostáva znova fenómen strachu a obáv z budúcnosti. Nech sa politici nečudujú, že rastú sympatie k pravým, či ľavým extrémistom.

Za chyby politikov, nielen v ekonomickej oblasti, dopláca radový občan. Štŕngali sme kľúčami za lepší život, slobodu a demokraciu.Verili sme v zmenu, obrodu spoločnosti t.j. že sa budeme mať lepšie, že prestánú klamstvá a nebudeme počúvať samé lži od našich politikov.Verili sme v morálnejších predstaviteľov moci-sudcov, prokurátorov,policajtov a iných verejných činiteľov. Mali sme tú ilúziu, že si budú ctiť zákony a spravodlivosť im bude vlastná. Bola to naivita, ktorá sa nám dnes kruto vypomstila. K moci sa dostali bývalí starí komunisti, eštebáci a ľudia bez morálky. Vycítili svojú šancu, po tom ,čo neprišla očakávaná  hodina zúčtovania. Títo páni dobré vedeli ako funguje aparát moci a aké benefity to prináša.Vedeli to hlavné bývalí komunistickí právnici, ktorí ovládajú tento štát, prerastený korupciou, klientelizmom,amorálnosťou. Honba za ziskom a mocou nemá mantinely.Hŕstka v bielych golieroch ovláda túto banánovú republiku. Na ľudí kašlú. Potrebujú ich iba tesne pred voľbami. Tie reči boháčov o sociálnych istotách sú scestné, určené dôverčivým hlupákom. Cez parlament sa tento stav marazmu a hyenizmu nedá zmeniť, pokiaľ tam budú tieto staré štruktury  s pochybnou minulosťou. Kapor si sám rybník navypustí. Tu pomôže iba nahlas vyjadrená občianská nespokojnosť!

Mnoho ľudí ani nevie prečo je to vlastne tak, ako to teraz je.. Je to asi preto, lebo vďaka vtedajším neskúseným a bojazlivým politikom sme vymenili tzv. slobodu a demokraciu za hrubú čiaru- hrubú čiaru za minulosťou. Dnes sa nám to vracia ako bumerang. Všetci traja nyjvyšší štátny predstavitelia s titulom JUDr. sú bývalí komunisti, aj predseda najvyššieho súdu, ktorý si robí čo chce a je neovolateľný. Neviem, kto prvý na Slovensku prišiel s hrubou čiarou, ale to tuším.Tuším aj prečo tzv.nežná revolúcia bola nežná.Tá ich vtedajšia dohoda nás dnes dobehla. Bývalým komunistom a eštebákom, ktorí zatvárali ľudí, trestali a týrali, teda zločincom komunizmu, sa nič nestalo. Nikto z nich nebol potrestaný, ani zavretý. Nedopadli tak, ako v Rumunsku, či inde. Prečkali, a postupne pomaly a iste ovládli cez ekonomiku aj politiku. Dnes nám vládnu bývalí komunisti, eštebáci a ich detí. Je to skryté bratstvo. Súdruh súdruha vždy pozná a mu pomôže. Revolúcia nemôže byť nežná, to vedeli komunisti, preto sa pripravili na tento” bezbolestný” prechod moci. Potrebovali zlegalizovať svoje nakradnuté bohatstvo a naivných neskúsených politikov, či bývalých disidentov , ktorí im to umožnili. Víťazmi nežnej revolúcie boli komunisti” s ľudskou tvárou.” Po prvých vyhratých demokratických voľbách sa mali komunisti odstaviť od moci. Minimálne päť rokov nikto z nich nemal zastávať vysoké štátne a verejné funkcie. Polícia, súdy a prokuratúra sa mali očistiť od boľševikov a dnes by sme nemali problém s vymožiteľnosťou práva a s hájením demokratických slobôd, či domáhania sa pravdy na súdoch. No naši noví páni-bývalí komunisti sa predovšetkým  starali o privatizáciu-rozkradli tento štát a dnes sa nám smejú do očí. Aj toto doniesla hrubá čiara za minulosťou, lebo to naši “demokrati” nedomysleli v politickej rovine, čo tento jemnocit priniesie za ovocie v budúcnosti. Báli sa a nemali tú odvahu sa s nimi vysporiadať. Dnes sa čudujeme, čo to je to za štát, akí ľudia nám to vládnu a  prečo je to tak, veď sľubili sme si lásku. Súdruh Lenin povedal, že revolúcia požiera svoje deti a mal čistú pravdu, lebo deti boli neschopné a benevolentné , rozhádané so  so svojími osobnými  záujmami. Takto, postupne znova odovzdali moc tým, čo vedia ako chutí moc. Politici majú najväčšiu zodpovednosť za to, ako žijeme a ako vyzerá táto republika. Ich snaha sa nedohodnúť a mať iba svoju pravdu je pre občanov zlým signálom. Miesto toho, aby konali v záujme ľudí tejto republiky tak nám tu hrajú tragikomické divadlo. Konajú iba vo svojom záujme a záujme sponzorov politických strán, často  s eštebáckou minulosťou. Mečiarizmus toto všetko nastavil a dopomohol k tomu, že z ideálov nežnej revolúcie ostalo torzo. Mečiar cez svoje amnestie otvoril cestu k popretiu ľudských slobôd a dopomohol zločinu k moci. Jeho pohrobkovia sú dnes ctihodní a bohatí občania, ktorí si užívajú slobodu s plnými vreckami. Ich sa nedotknú dane, odvody, ani zlá ekonomická situácia.  Bezbrehá a nekontrolovateľná privatizácia zabezpečila niektorých kvázi podnikateľov na tri generácie dopredu. Mnohí v tomto trende rozkrádania bez postihu pokračovali ďalej ešte sofistikovanejšie.”Demokrati” zárábali na tendroch, štátnych zákazkach,  neplatili milionové dane, ani odvody, iba preto lebo poznali tých “správnych politikov” a vedeli sa odvďačiť. Morálna žumpa je výsledok aj hrubej čiary za minulosťou. Vtedy tu nešlo iba o to kresťanské zmierenie a odpustenie. Aj Ježiš zobral bič na nespratných obchodníkov. Nevyrovnali sme sa rázne a dôsledne s bývalými bolševikmi a mafiánmi. Tí  nám to dnes dávajú arogantne pocítiť.  Sú znova pri moci trochu prefarbení do ružova, a cez prázdne slová a gestá postupne dehonestujú nielen slobodu a demokraciu, ale aj morálne hodnoty. V mene koho? Nás voličov, ktorí im to dovolíme! Nevážia si nás, ani naše požiadavky. Máme čo sme chceli?

Len nová revolúcia v myslení a konaní môže zmeniť veci k lepšiemu, no nesmieme sa začať bať novodobých “otrokárov” v starom razení . Mladá generácia musí byť občianský uvedomelá, statočná a odvážna. Povedať nahlas, že už  stačilo súdruhovia. Dosť bolo neprávia a oblbovania! Veď kráľ je aj tak  nahý a to všetko okolo je iba tanec nad plačom, bezbrehý populizmus v mene chamtivosti a osobného prospechu  skorumpovaných  jedincov a politikov. Aj my si zaslúžime lepší život a nie iba vrstva “vyvolených”. Alebo nám vyhovuje status druhoradého občana?

  • SlabéVýborné (+46 skóre, 52 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

1

.
Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
  1. Stretli sa David Cameron, Bill Clinton a Ľubomír Galko na tajnom rokovaní o NATO. Po rokovaní ešte nezáväzne kecali a prišla reč na to, že kto má oddanejších ľudí. Keďže boli dosť vysoko na poschodí, hovorí David Cameron asistentovi: “James, vyskočte von oknom!”  “Pane som váš verný pracovník. Ale pochopte, mám ženu a deti!”  Potom Bill Clinton hovorí tajomníkovi: “Willy, vyskočte von oknom!”  “Pane, viete, že pre USA a demokraciu urobím všetko. Ale pochopte, mám ženu a deti!”  Ľubomír Galko zakričí na bodyguarda: “Jozef, vyskoč von oknom!”  Jozef hneď skočí a celý sa doláme. Odvezie ho sanitka.  David Cameron a Bill Clinton sa hanbia, že kvôli nim je Jozef v nemocnici, tak sa mu idú ospravedlniť. Sedia pri posteli a s obdivom vravia: “Vy ste ale oddaný Ľubomírovi Galkovi. Aký ste odvážny. Ako ste vedeli hneď vyskočiť.”  Jozef: “No viete, ani som nechcel. Ale pochopte mám ženu a deti!!!” 


Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec

Komentovať

.

Login

Ešte nemáte svoj účet?