Publikované: 09.07.2013

No konečne ! Fico ide potrestať Richtera s Buriánom.

Hnus, to je správne slovo na zákerný útok súdruha ministra a štátneho tajomníka.

Zradný a podlý čin dvoch vysokým štátnych úradníkov, ktorých prichytil v podobe hada chovaného na statočnej hrudi. Skutku, ktorý zaslúži opovrhnutie rovnaké, ako Abrahámova chudoba ducha i jeho ťažkopádnosť. Za bieleho dňa chceli okradnúť ženy rozhodnuté pracovať a so všetkou starostlivosťou matky vychovávať deti.

A čo sa im popripomínal, že aj zlodej má svoju česť.

Koľkokrát im už povedal, že bojovať sa má iba s mužmi.

Že tárajov on vyraďuje jedným gestom. Tĺčhubou, ktorí unavujú svojou nezmyselnosťou. Pri  svojej povestnej skromnosti na seba ani len nepomyslí. Tárajov on vyraďuje do povestných troch sekúnd jeho večne meškajúcich hodiniek.

V týchto, pre neho ťažkých chvíľach, dal každému neprajníkovi dôkaz o omyle.

Vraj on, súdruh Istota, hovorí pravdu iba do chvíle, kým sa mu nepohnú pery. Že lži majú svoje miesto iba tam, kde je vôľa.

Koľko nezmazateľných stôp o obraze bojovníka, ktorý horí za pravdu, má ešte dať ?

Iba najvernejší súdruhovia poznajú energiu, ktorú musel vynaložiť na pribrzdenie osvietenia mysle pri zakladaní jeho strany. Vtedy sa rozhodoval, či popri politike nebude predávať aj sviečky, vo svetle  ktorých aj slnko nezapadne.

Tento neochvejný a tvrdý bojovník zmäkol pri poznámke niektorých súdružiek z parlamentu, že predsa len by im bolo lepšie, keby sa vypekali na výslní moci, ako na hranici.

Včera, on sociálny a spravodlivý, zabránil zákernému zločinu súdruha Richtera a Buriána a znova preukázal, že aj v jeho neprávnom a donekonečna budovanom štáte, nezostane jeden uzol, ktorý by on nerozmotal. Slovenský národ je hrdý, myslím jeho odnož veriacich na istoty, ako pokoril vraj najslávnejšieho vojvodcu Alexandra veľkého s jeho Gordickým uzlom. Ó, ako vyniká majstrovstvo súdruha Istotu v porovnávaní neschopnosti Alexandra Veľkého, ktorý v zložitej situácií, keď nedokázal uzol rozmotať, použil silu. Meč.

Niet na svete muža činu, kde by bolo možné sledovať dlhší čas proces výhod, ktorý historici vytesajú do dejín zlatými písmenkami – „zohnať vlastnou hlavou“.

V momente, keď sa o ohavnom čine súdruhov Richtera a súdruha Buriána dozvedel odišiel do svojho skromného príbytku. Na miesto odkiaľ pozoroval Napoleón Petržalku a bojujúce vojska. Na tom magickom bode vždy čerpá energiu, ktorej on skromne hovorí – „pracujeme, ako čerti“.

Odišiel, aby si do práce doniesol veľké kladivo. Nie na čarodejnice, či mimozemšťanku ,tie sú v parlamente.

Na súdruha Richtera a súdruha Buriána, aby ich do troch sekúnd vykladivkoval z vlády. Vybalil ho a jeho ruky bažiace po výhodách moci ovisli.

Kladivo malo žeravú rúčku.

 

 

 

  • SlabéVýborné (+11 skóre, 13 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?