Publikované: 10.11.2015

Opatrenia proti xenofóbii a odstránenie jej príčin

Do Európy denne prúdia davy imigrantov, ktorí sa vyhýbajú registrácii, snímaniu biometrických údajov, uvádzajú falošné osobné údaje o krajine pôvodu a úmysloch svojho príchodu.
Nekontrolovane sa hrnú do svojich cieľových destinácií a registrovaní, zachytávaní sú len za chodu alebo vôbec. Prakticky na južnej hranici EÚ a Schengenu vraj fungujú len dve (možno tri) registračné miesta (hotspoty), schopné registrovať len (!) asi tak desať imigrantov denne. Rokovanie Rady ministrov vnútra EÚ v Prahe neprinieslo nič. Vôbec nič. Žiadne riešenie.
Vo veci prerozdeľovacieho mechanizmu nemá právo páchať na mne, ako občanovi Slovenska, násilie pani Merkelová ani pán Hollande, ani predseda (najvyšší komisár) Rady pre ľudské práva OSN, tobôž xenofilný „ľudsko-právni“ aktivisti,  tzv. „slniečkari“, trpiaci nekritickou a nezodpovednou xenofíliou voči sebe samým a ostatným občanom.
Občan cudzieho štátu, najmä po 11. 9. 2001, je vpustený na územie USA len s platným pasom a vízom a má právo voľného pohybu po USA a pohybu mimo USA a späť len s Green Card (zelená karta) už bez vízovej povinnosti.
Do nechráneného schengenského priestoru v dôsledku humanitárnej krízy na blízkom východe, prevažne z islamského prostredia vstupujú zväčša nelegálni imigranti (bez pasov, víz, tobôž zelenej karty).
A to je legálny a legitímny dôvod prirodzených a úplne normálnych obáv z bezpečnostných rizík, dnes už prakticky všetkých občanov EÚ, obzvlášť už imigrantmi po okraj možností a kapacít preplnených západných a severozápadných štátov. Celý západný a severný pás Európy má dosť a volá o pomoc…
Západná a severozápadná, už desaťročia multikultúrna Európa má dlhoročné dobré i zlé skúsenosti s multikulturalizmom, ktorý v dôsledku reálne nezvládnuteľného šoku z imigračnej cunami (vlna za vlnou sa valí) tento nápor prestáva ekonomicky a sociálne a politicky zvládať.
Postsocialistické členské štáty nemajú zažitú takú skúsenosť s miešaním rás, etník, náboženstiev (najmä islamu), akú majú členské štáty západnej a severozápadnej Európy. Napr. Nemci s Turkami (gastarbeitri) už od 70-tych rokov predošlého storočia, podobne (aj s moslimami) Francúzi, štáty bývalého Beneluxu, Veľká Británia a severské štáty…
Ako sa jednoznačne ukazuje, najmä na západe a severozápade EÚ hrozí sociálna kríza a kríza vzťahov (vzájomné konflikty a násilné strety kultúr, neeurópskych civilizačných okruhov, rás, etník a náboženstiev).
Poznámka: s rómskym etnikom západná Európa ani Kanada dnes diskutovaný problém nemala a nemá. V ich migrácii šlo a prípadne ide najmä o sociálnu turistiku do krajín s čo najštedrejším sociálnym systémom…
Slovensko má s cudzincami skúsenosť ako so študentmi VŠ, pochádzajúcich z afrických a arabských krajín. Na VŠP (SPU) Nitra študovali, vyštudovali a vracali sa do svojich krajín budovať rodnú krajinu a svoju vlasť. Niektorí ostali na Slovensku dodnes. Asimilovali sa, prispôsobili slovenskému právnemu poriadku, kultúre a tradíciám Slovenska. Majú tu svoje rodiny, žijú tu a pracujú. A nikomu neprekážajú.
Poznámka (súčasnosť) k azylovej a ochrannej politike vo vzťahu k utečencom a žiadateľom o azyl: Na Slovensku je, alebo bolo konané o udelení azylu alebo dočasnej doplnkovej ochrany zatiaľ údajne zo sto žiadateľov a azyl bol udelený vraj v 37 prípadoch…
Európska únia má voľbu (dilema):
1. Zachovať Schengen
2. Dočasné pozastavenie jeho účinnosti
Keďže EÚ trvá na prvej možnosti, ale nie je schopná a spôsobilá ochrániť vonkajšie hranice Schengenu, množstvo neznámych, neregistrovaných v registračných bodoch (hotspots) neprelustrovaných a neidentifikovaných cudzincov, ktorí sa stratili a strácajú v šedej a čiernej zóne (reálne až extrémne reálne bezpečnostné riziko) a voľne sa pohybujú ako neriadené strely  v priestore EÚ a Schengenu z rôznych osobných dôvodov a s rozličnými motiváciami.
Slovensku (a nielen) sa vyčíta xenofóbia, nespolupráca a nesolidarita s EÚ. Úplne nedôvodne a neoprávnene. Slovensko je samostatný a ešte ako-tak suverénny štát, ktorý ešte, a to je dobre, Bruselu neodovzdal všetky kompetencie. Má legitímny dôvod na ochranu svojej vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, na ochranu bezpečnosti svojich občanov. Právo a povinnosť vykonať primerané opatrenia na jej zaistenie a svoju štátnu ochranu (štátne hranice, územie a občania).
Alokácia a realokácia imigrantov a žiadateľov o azyl alebo dočasnú doplnkovú ochranu s cieľom ich dočasného pobytu na Slovensku a nielen, podľa kvótizmu je práve z dôvodov princípov Schengenu a Európskej charty ľudských práv a daných, pre Európu  šokových podmienok, na čo sa Brusel nedokázal a nebol schopný riadne pripraviť, hoc o situácii a jej vývoji vedel dostatočne včas už prinajmenej od roku 2010, je nemožná a nerealizovateľná.
Okrem toho, Amnesty International a ľudsko-právne mimovládky protestujú poukazom na zaobchádzanie s imigrantmi a ich detenciou (najmä matiek s deťmi a detí).
Záver: Ako slovenský občan, rodom Slovák, s presne určenou a známou adresou miesta trvalého bydliska, rodným číslom a číslom OP, s osobnými údajmi v zdravotnej a sociálnej poisťovni, prístupnými pre všetky úrady s právom oboznamovať sa a narábať s mojimi osobnými údajmi (hoc aj pod ich údajnou ochranou zákonom o ochrane osobných údajov), aj ako občan EÚ, ktorého pohyb a komunikácia sú sledované telekomunikačnou technikou, disponuje nimi  aj policajný zbor, nachádzajú sa v databáze štatistického úradu SR, v prípadoch môjho voľného pohybu v priestore Schengenu bez pasu a víza, a v prípade vycestovania mimo priestor Schengenu len s pasom, vízom alebo zelenou kartou, mám minimálne a legálne, ľudské a legitímne občianske právo vedieť a byť pravdivo informovaný, kto je cudzinec, ktorý sa nasťahuje a bude sa pohybovať v blízkosti mojej osoby, rodiny, detí  a môjho trvalého bydliska, odkiaľ prichádza a čo tu chce…
Poznámka (iba taká „blbosť“): Pozrite si zoznam fóbií. Veselo pribúdajú. Rádovo sú ich desiatky a rámcovo prekračujú stovku. Príliš veľa informácií sa o nich získať nedá. Ale najviac sa skloňuje xenofóbia. A kvóty.
Za seba (názor „laika“, nie som psychológ ani psychiater): fóbie sa dajú zrejme rozlíšiť na pravé a nepravé (pseudo fóbie) alebo, sekundárne fóbie.
Vysvetlím: Trpím (neliečenou) „bzdochofóbiou“ (nepríjemne páchnuci hmyz známy ako bzdocha. Ten pach cítim už pri jej mene). V zozname fóbií sa „ešte“ nenachádza. Ide pravdepodobne  o sekundárnu, pseudofóbiu.
Vysvetlím: nemám nič proti bzdochám, ale neznášam ich nepríjemný zápach. Sezónne, najmä na jeseň, keď sa zazimovávajú a lezú mi do bytu odškerenými okennými vetrákmi. Nemám v nich od výrobcu zabudované funkčné hotspoty (registračné miesta). Do bytu teda nevpustím ani jednu. Lebo.
Opatrenia: Znova som aspoň na dve okná nasadil sieťky proti hmyzu. Lebo padajú jesenné teplotné rekordy. Bzdošia imigrácia do môjho bytu by inak pokračovala. Minulý rok to boli lienky. Ale môj byt nie je súčasťou Schengenu.
O fóbiách, ich množstve, druhoch, psychologických aspektoch, klinických prejavoch, s osobitným zreteľom na xenofóbiu vo vzťahu k imigrantom, som písal v predošlom blogu.

 

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?