Publikované: 24.10.2013

Pod lampou bola takmer tma

Minulý týždeň som si mal možnosť pozrieť ďalšie pokračovanie programu Večer pod lampou na RTVS. Dostal som nejaké echo a téma ma celkom aj zaujímala, tak som si to pozrel. Téma bola „Ako je generácia 30+ spokojná so svojim životom? Prečo riešite Slovensko? Čo tu dobre funguje a čo treba podľa vašej generácie zmeniť? Kde vidíte cestu pre seba?“

Moje očakávania z plodnej a zaujímavej diskusie vyprchali už v prvej polhodine. Dokonca sa to s pribúdajúcimi minútami začalo meniť na rozčarovanie, až pobúrenie. V relácii odzneli isté výroky a argumenty, ktoré si dovolím komentovať bez toho, aby som konkrétne menoval rečníka.

Prvá vec ktorá ma zarazila bol argument, že pokiaľ som z Púchova, mám tridsať rokov a prídem o prácu, alebo jednoducho ju chcem zmeniť a nemám možnosti v Púchove, alebo dajme tomu aj v dedinke Utekáč, mám v podstate zdvihnúť kotvy a ísť tam kde je práca. Samozrejme vo väčšine sa spomínala Bratislava a aj zahraničie. V prípade dedinky Utekáč je to asi aj logické, keďže tam ani nie je kde poriadne pracovať, ale skôr by mala existovať možnosť byť zamestnaný niekde v blízkom meste ako napríklad Rimavská Sobota, alebo Revúca, kde práca by mala byť reálna a dostupná. Púchov, ale nie je dedinka Utekáč a pokiaľ chcem žiť kvalitný život práve v Púchove, malo by to byť možné aj priamo tam, prípadne aj v jeho blízkom okolí bez toho, aby som sa bál o prácu a o to, že jedného dňa budem možno nútený ísť kvôli peniazom do Bratislavy. Aj keď je pravda, že vo veľa prípadoch to tak v skutočnosti aj je, to však neznamená, že je to normálna vec a o to je to ešte horšie, ak s týmto niekto v podstate súhlasí, ako pôsobilo aj to vyjadrenie v relácii. Je jasné, že doba kedy bola v každej dedine práca trebárs aj na družstve je dávno preč, to však neznamená, že ktokoľvek kto je nespokojný, nezamestnaný tak má ísť do Bratislavy, alebo zahraničia. Predsa takto krajina fungovať nemôže, že jediným východiskom bude práve toto riešenie. Štát aj keď v dnešnej dobe funguje na iných princípoch ako to bolo v minulosti, by mal vytvárať nie len snahu, ale aj konkrétne kroky, aby sa ľudia z dedín mali možnosť zamestnať v nejakom blízkom meste a zase ľudia z menšieho mesta pokiaľ chcú zarobiť viac, alebo chcú dajme tomu lepšiu prácu, by mali mať možnosť sa zamestnať zase v nejakom blízkom väčšom meste, napríklad krajskom. Neviem si predstaviť ako by sa zúčastnení tvárili pokiaľ by sa dostali do situácie, že by žili v Púchove. Mali by skvelú prácu aj veľmi dobre zaplatenú, ale ich priateľka alebo manželka to šťastie nemala, má ona teda odísť do Bratislavy alebo zahraničia? A on pôjde s ňou? On zanechá prácu ktorá sa mu páči a je s ňou spokojný? A čo rodinné väzby?

V relácii dokonca odznelo to, že pri porovnaní s New Yorkom pôsobí Bratislava ako spomínaná dedinka Utekáč. Z pohľadu sveta možno áno, ale určite nie z pohľadu Slovenska a okolitých krajín. V podstate tu ide aj o možnosti zamestnania sa a žitia dôstojného života v rámci krajiny, ktorej hlavným mestom je práve Bratislava. Tá nie je podobná dedinke Utekáč ani zďaleka.

Ďalšie zarážajúce vyjadrenie znelo „ľudia sa lepšie majú“. Tak možno niektorí áno, väčšina sa však derie skrz rôznymi existenčnými problémami, ktoré tu možno predtým ani neboli. Ja si dokonca myslím, že ľudia sa majú horšie a to aj vďaka vláde, akú tu máme minimálne od roku 2006 a aj vďaka problémom na finančnom trhu od roku 2008, ktoré či chceme alebo nie ovplyvňujú naše životy. Veľmi pozitívne som vnímal obdobie v rokoch 2002 – 2006 kedy bola na Slovensku celkom slušná zamestnanosť, prichádzalo veľa pozitívnych správ a rozbiehali sa aj dôležité projekty a reformy. Pre porovnanie rok 2012 a 2013 sú skôr opakom. „Pobavilo“ ma tvrdenie, že v dnešnej dobe si viem ľahšie vybaviť živnosť. Áno to viem, ale v dnešnej dobe zaplatím na odvodoch oveľa vyššiu čiastku ako tomu bolo predtým a to už nehovorím o tom, aké polená hádže vláda podnikateľom ustavične pod nohy.

Veľmi zaujímavo vyznelo aj tvrdenie, že viem si vybrať lepšiu nemocnicu. Áno viem, ale pokiaľ nemám peniaze na súkromnú nemocnicu a nechcem cestovať niekde do iného kraja, ale idem do štátnej nemocnice vo svojom okrese, alebo nejakom blízkom meste, mám pocit, že sa vraciam späť v čase a to do rokov 80tych.

Názor, že je asi lepšie nevnímať politiku, respektíve robiť si na svojom a starať sa akurát o svojich blízkych znie trochu egoisticky. Ono sa dá takto žiť v krajine kde veľa veci funguje, napríklad vo Fínsku, alebo Švédsku, ale určite sa nedá takto fungovať u nás. Slovensko je krajina, kde sa na každom rohu stretávame s tým, že nefunguje to, alebo nefunguje ono a všetky rozhodnutia, ktoré by danú vec sfunkčnili, sú práve na politikoch, či už v lokálnej, krajskej alebo národnej pôsobnosti. Spomeniem rozbité cesty, alebo nemocnice. Sú to oblasti s ktorými sa stretnem aj keby som sa neviem ako snažil to nevnímať a nepripisovať to kompetentným. A každý kto má v sebe kúsok zmyslu pre blaho nielen svoje a svojich blízkych, ale aj blaho národa jednoducho vyjadrí svoj názor tak toto je zlé! Kto je za toto zodpovedný? VÚC ? primátor? premiér? Prečo to je v takom stave?

Určite som nechcel týmto celým svojím vyjadrením uraziť nikoho kto sa relácie zúčastnil, ale som nespokojný s tým, ako povrchne to niektorí celé vnímajú a ešte majú tú odvahu to povedať v televízii tomuto národu, ktorý ma dlhodobo problémy.

 

Reláciu si môžete z archívu pozrieť tu.

  • SlabéVýborné (+9 skóre, 11 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?