Publikované: 19.10.2012

Pozbierané z Internetu

Rozhovor štyroch (neidentifikovateľných?) premiérov :

  1. kúpil som si 20 ponoriek, 30 stíhačiek, olympijský komplex, moderné diaľnice a železnice a popritom mám ešte tristo miliárd na účtoch vo Švajčiarsku.
  2. ja mám toľko domov, že na každého nášho obyvateľa pripadne tri domy, dva autá a ešte stále mám taký príjem, že môžem zamestnávať doma slúžku z východu.
  3. pcha, ja mám na pobreží štyri apartmány, jachtu, ktorú prenajímam keď ju nepotrebujem, vlaky u nás jazdia 250-kou, pričom ešte pred 15 rokmi boli pod priemerom.
  4. no vidíte, tupci, ja mám toľko peňazí, že aj keď moja stará mama v starobinci umiera od hladu, ale ja vám všetky tieto vaše veci zaplatím…

Stretnú sa dvaja kamaráti

  • Ako sa máš?
  • Celkom dobre, kúpil som si tento rok krásny a veľký dom. Na hypotéku.
  • Výborne.
  • A ešte som si kúpil aj apartmán vo Vysokých Tatrách. Tiež na hypotéku.
  • Gratulujem.
  • To vieš do Tatier je ďaleko, tak som si na spotrebný úver kúpil riadne auto.No žihadlo – čo Ti budem hovoriť.
  • Fíha. Ale to ťa muselo riadne finančne vyčerpať.
  • Kdeže, práve naopak. Stačilo len zdvihnúť telefón a banka mi okamžite pripísala pár núl na k môjmu účtu.
  • Čože? A to s kým bankuješ?
  • Akože s kým? No predsa s Európskou centrálnou bankou.

 

Európska fikcia

Čo sa stane keď sa preženú do absurdnosti nároky žiadateľov o azyl…

http://jurajpolacek.blog.sme.sk/c/310773/Europska-Unia-sa-rozhodla-zrusit-vsetky-obmedzenia-pre-imigraciu.html

 

 

HASIČI

Dispečer profesionálneho hasičského zboru vojde do miestnosti najvyššej pohotovosti, kde hasiči trávia voľný čas medzi výjazdmi.  Rozhliadne sa, zastaví sa, usmeje sa a dá si z automatu kávu.  Ostatní kolegovia sa na neho spýtavo pozerajú a on – potom, čo kávu veľmi pomaly dopil, hovorí:

„Páni, POMALINKY sa zdvihnite, horí daňový úrad“!

 

  • SlabéVýborné (-1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

1

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
  1. Richard Sulík bežal cez pole v zlatistom slnečnom dni. Končisté uši mal nastražené, vetril nosom či nezachytí známky nebezpečenstva. Ľudia ho nemali radi. Zastal na okraji vinohradu. Po drevených koloch sa popínali stovky viničov. Z nich viseli obrovské strapce šťavnatého hrozna.-Uchmatnem si z nich, kým príde gazda, – pomyslel si Richard Sulík. Natiahol sa a chňapol po najbližšom strapci. Bol však privysoko. Vrčiac od zúrivosti zacúval, rozbehol sa, vyskočil do vzduchu a klapol mocnými čeľusťami naprázdno. Po viac neúspešných pokusoch až skoro plakal od zlosti a skúšal to znova a znova. Celú hodinu behal, skákal ale hrozna sa nedočkal. Napokon to vzdal a odtiahol preč.-Veď to hrozno ja vlastne vôbec nechcem, určite bude kyslé a zlé! – mrmlal si pre seba Richard Sulík.

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
Login

Ešte nemáte svoj účet?